Pomoc! Krvácam! II. (Yonwa)

Sasuke a Soru proti sebe bojujú už celé hodiny. Jeden druhého sa však boja priamo zasiahnuť.
Z ich trojhodinového boja sa stal umelecký boj o česť!

Zastavil Sasukeho päsť svojou. Kopol ho do holennej kosti, potom do brucha, udrel ho do tváre a skopol k zemi.
Tento boj trval už cez dve hodiny. Sasuke i Soru boli takmer bez chakry. Ak bude chcieť Sasuke bojovať ďalej, o chvíľu sa Sorovi vyčerpá chakra, a vstúpi do neho démon. Potom príde jeden jediný problém - ako zastaví Sakyuu rose, aby nezabil Sasukeho?

Chcel sa postaviť a bojovať ďalej, lenže Soru ho znova skopol na zem.
"Prestaň!"
Akoby ho počúval! Znova sa pokúsil vstať.
"Sasuke! Už dosť! Ja ťa nechcem zabiť!"
"Tak umrieš ty!"
Soru od neho odstúpil.
Nemá to zmysel, takto bezvýznamne sa tu predvádzať. Aj keby sa sebaviac snažil, nedokáže ho vážne zraniť. Nech sa už deje čokoľvek, musí to skončiť.
Sasuke sa vyšvihol na nohy. Bol to on. Bol to naozaj Sasuke a Soru, ktorý pred jeho ranou do tváre zatvoril oči.
PRETO SOM SA SNAŽIL? PRETO SOM CELÝ ROK PREŽÍVAL?
Zdalo sa mu akoby prežíval večnosť. Jedna, dve sekundy a príde neodvratné, jeden z nich umrie.
JA SOM PREDSA...

Sasuke hľadel na svoju ruku, ktorá sa ocitla pre neho neznámym spôsobom v plochej strane Sorovej katany. Cítil, ako kosti v pravej ruke zabrneli. Otriaslo s ním.
Pohliadol do zelených očí, ktoré sršali životom a kľudom. Jeho dych sa spomaľoval, tep srdca udieral v spánkoch pomalšie.
Zrazu si uvedomil, čo sa skutočne deje.
Cítil na tvári jemný lesný vánok, vôňu stromov a nočnej oblohy. Cítil sa pri nej s nimi...
Len sa s nimi nevidel. Je tam niekto iný, chráni ho. On už svoje miesto nemá. Všetko prečo bojoval, prečo chcel byť silnejším, mu vzala ona!
Aký bude potom jeho zmysel, keď len teraz začal? Keď len teraz začal žiť! Druhé sklamanie už nezvládne. Je to jeho posledná a jediná šanca ktorú má. Začať od znova a posledný krát. Je to niekto, kto bol pri ňom a staral sa o neho. Niekto, s kým mu dni ubiehali rýchlejšie a v rôznych farbách. Bol to konečne jeho brat...
"Naozaj ho chceš zabiť?"
Díval sa na jej tmavé pery, keď vyslovovala slová, ktoré šli rovno do srdca.
Prečo sa ho to všetci pýtajú? Prečo je také ťažké zabiť? Ako to Soru môže zvládať? Ten tlak? Tie pohľady, tie slová?
Je snáď v ňom aspoň kúsok citu? Ľútosti?
Je to vari všetko, prečo skutočne žije? To sa nedokáže zmeniť? Jeho chce niečo učiť, a sám to nedokáže?

Otvoril oči kvôli tej vôni. Pred ním stála ona, a jej vlasy, ktoré viali dozadu, ho pošteklili na tvári.
"...ak zabiješ, ničím sa od nás líšiť už nebudeš..."
Sasuke sa mierne nahol na bok, aby uvidel jeho tvár, ktorá sa od neho vzápätí odvrátila.
"...ja... ja nikoho iného nemám..."
"A preto chceš, aby umrel? Budeš sa cítiť lepšie, keď budeš vedieť, že jediný človek na ktorom ti záležalo umrel tvojou rukou?"
Sasuke po dlhých minútach stiahol dole ruku. Z kĺbov mu vyrazilo pár kvapiek krvi, ktoré teraz stiekli po ostrí katany.
"Si odvážny človek a určite aj čestný, že mu chceš pomôcť, ale je to márne..."
Sasuke s maličkou slzičkou v oku pozrel do zelených očí, ktoré sa mu zrazu zdali tak chladné a potemnené.
"...my prekliaty máme len jednu cestu, po ktorej musíme ísť, aby sme si mohli neskôr vybrať..."
Nechápal. Jednoducho si priznal, že nech tie pery vydávajú akýkoľvek príjemný hlas, jej slovám nechápe.
Ona nechápala... jeho jediná cesta bol Soru. Takže buď on, a vpred, alebo nikto, a minulosť.
Do tváre mu presiakla bezmocnosť a ľútosť.
"...aká cesta? Človek si predsa vždy môže vybrať..."
"...neporozumieš nám, kým to sám nezažiješ!"
V jeho vnútri rástlo niečo skutočné, niečo, čo potrebovalo dýchať rovnaký vzduch ako Soru. Nemôže v ňom len tak položiť základy a potom sa na neho vykašľať. Nemôže od neho chcieť, aby dostaval sám, keď nemá nástroje a ani vedomosti.
Nehodlá sa vzdať!
"Pôjdem s vami!"
Pokrútila nemo hlavou.
"Ja mu to nevysvetlím..."
Otočila katanou v ruke a zozadu ju podala Sorovi. Ustúpila k nemu, takže ho Sasuke mohol znova vidieť.
"Nemôžeš..."
Sasuke ho ani nenechal dohovoriť. Bolo na ňom vidno, že spraví všetko preto, aby ho so sebou vzali.
On jednoducho nemôže žiť na jednom mieste celý život. Potrebuje priestor. Veľmi veľa priestoru.
"Je mi jedno, čo to bude obnášať, a kam idete! Ja tu nemôžem ostať! Nedá sa tu dýchať, všetko je tak jednotvárne, suché... nech potrebuješ k životu čokoľvek, chcem ti pomôcť to získať."
Soru si povzdychol.
"Sasuke... Ale ty tam s nami nemôžeš! Je to iný svet, iní ľudia... umrel by si tam..."
Sasuke sa zamračil. Nikto ho nebude tak rýchlo odpisovať. On im ešte ukáže. Či budú chcieť, alebo nie, pôjde s nimi.
"Je len jeden spôsob akým sa ma zbavíte!"
"Kľudne!"
Vytiahla Sorovi z pochvy katanu, otočila ju pár krát v ruke a s chladným výrazom tváre predstúpila pred Sasukeho.
"Volám sa Yonwa, a toto je len pre tvoje dobro!"
Jej rýchlosť bola neuveriteľná. Sasuke ju ani nezachytil. Sekla ho do ruky.
"Keď chceš tak moc umreť, tak ti pomôžem!"
Mierila na jeho srdce. Sasuke sa už videl, ako pred nimi padá...
"Dosť!"
Soru ju strhol k sebe za pás a vytrhol jej katanu z ruky.
"Nikdy! Už nikdy, ale nikdy, na neho nesiahaj!"
Odstrčil Yonwu od seba.
"Chceš sa zmeniť? Áno? Tak už nikdy v živote mojou zbraňou nikoho nezraňuj! Už nikdy!"
Sasukemu sa zamlžilo pred očami. Rana bola hlboká, meč ostrý a krv tiekla prúdom na zelené lístky trávy, kde stiekla na zem a vpila sa do nej.
"...Soru..."
Zatočila sa mu hlava, a ostatné už bolo...