Biele svetlo = 4 smejeje

Nedokážem sa smiať,
nadokážem si priateľa nájsť.
Nedokážem sa hrať,
nedokážem radost zo života mať.
Nedokážem prežiť deň bez ľútosti,
nedokážem prespať noc so snami,
že nikdo ma nemá rád.
Je mnoho vecí, čo nedokážem,
no sú aj veci, čo dokážem.
Nedokážem sa svojho snu vzdať,
dokážem Hokagem sa stať.

Som len ninja bojovník so snami a túžbami, aby ľudia na tejto zemi ocenili moju existenciu. Chcem sa Hokagem stať, a preto tvrdo trénujem a svoju povinnosť si dodržiavam. Chodím na misie aj so svojimi kamarátmi a spolupracujeme, aby misia dopadla úspešne a vždy sa nám to podarí. Chránime a strážime to, čo je vzácne a vždy to ochránime až do cieľa.
V jeden deň na jednej misii, kňažnú ochrániť som mal, tak som ju chránil pred tou tajuplnou bytosťou, až som prestal chrániť seba. Vyzeralo to nádejne, až som si začal myslieť že vyhrám, keď tu zrazu vidím celý môj život v sekunde.
Nevedel som, čo sa deje, až keď som pocítil veľkú bolesť a prestal vnímať. Uvidel som v diaľke biele svetlo, v ktorom stáli dve osoby a volali ma k nim. Vybral som sa za svetlom, vstúpil doňho.
Biele svetlo ma pohltilo a uvidel som ľudí, ktorých som nikdy nevidel a hovorili mi synček. V tom som si uvedomil, že som bol na kraji smrti a života a ja som si vybral smrť. Zachcelo sa mi ísť naspäť, no už ma to nepustilo.
Zdola som počul náreky mojich najbližších. Stáli pri hrobe, kde bolo meno. Meno som si prečítal, zhrozil sa, podišiel k rodičom. Pozreli sa na mňa a pousmiali sa, a povedali mi, že všetko bude dobré, no ja som im nechcel veriť. Som ich ochrannou rukou pred všetkým zlým a dávam na nich pozor. Už dlho čakám na svojich najbližších, kým sem prídu...