Skutočnosť alebo sen , pravda alebo lož - 1.kapitola Stretnuťie

Takže narutaci za toto ma asi ukameňujete ale nevadí. Upozornenie nie som nijak extra zažraný do anime ale moja bývala holka ma na to nijak naučila a tak som si kukol zatím síce len 2 anime ale newa , celkom ma to zaujalo. Toto co je pod týmto komentárom je to len taká hovadina je to príbeh zo života prevedený do sveta fantázie tieto veci ja písať neviem ja som na sci-fi ktoré aj píšem a určíte sa to nedá porovnať s týmto. To sci-fi je pecka toto je len tak akože . Tak teda buzerujte ma ale buďte mierny predom sry za to že to ma z narutom zatiaľ len malo spoločné je to predsa len skôr na spôsob Wolf‘s Rain. Z naruta som videl asi 4casti a to tiež 2 som kukal kvoli holke ale z radosťou . Tak predom dik za kritiku a nevypískajte ma hneď . Môžem sľúbiť že sa pokúsim v ďalších pokračovaniach zvýšiť narutovsku tematiku .

Wlko Wolf je mladý chalan zo zaujímavým menom. Mal ťažkú minulosť. Stratil jediné, čo na svete miloval. Svoju priateľku. Sľúbil si, že ju pomsti. Obviňuje sa s toho, že aj cez svoju schopnosť meniť sa na vlka, ju nedokázal zachrániť. Začal ľudí nenávidieť, bez výnimky. Sám sa túla svetom a hľadá toho, čo zapríčinil smrť jeho milovanej. Náhodou narazí na Miju. Zmení sa niečo v jeho živote alebo si zachová svoju nenávisť k ľuďom?

Mija„Roxy“ - dievča, ktoré v minulosti stratilo svoju rodinu kvoli nezmyselnej vzbure. Po tejto udalosti sa utiahne do ústrania. Čo skoro sa jej život možno zmení. Po stretnutí z Wlkom pomaly objavuje, že aj ona ovláda vlčiu premenu. Zmení sa v nich niečo po ich stretnutí? Alebo každý pôjde svojou cestou rovnako, ako išli doteraz?

Wlko sa ako každý deň len tak túlal po meste. Sám, ako to je pre neho zvykom. Ľudia v Konohe si tu už na neho zvykli, na to, že je to samotár a na nikoho ani neprehovorí. Pomaly sa blížil večer, tak rozmýšľal, čo bude v noci robiť. O pár minút neskôr vošiel do svojho domu, na chvíľu si ešte zdriemne pred nocou.
O pár hodín neskôr...
Vstal som a ako to je u mňa zvykom pozrel som sa do zrkadla. Vždy som mal pocit že vlčími očami vidím ľuďom a aj sebe do duše. V sebe som videl len samotu a prázdno. Už vo vlčej podobe som vyskočil von cez okno. Z miernym zadunením som dopadol na zem a rozbehol som sa pod žiarou mesiaca do lesa za mestom.

Nemohla som spať, tak som sa išla prejsť za nádhernej mesačnej noci a dúfala som, že ma hokage znova nenačape, lebo by som sa žiadnu noc v najbližšej dobe von nedostala. Prechádzala som sa v lese za mestom. V ruke som sa pohravala z kunaiom. Zrazu som zbystrela, v diaľke som počula zavíjanie.
Spozornela som a s pod opaska vytiahla ešte jeden kunai. To zavíjanie doprevádzali výkriky, ktoré sa približovali. Krok po kroku som sa približovala smerom, odkiaľ bolo počuť hlasy a zavíjanie. Tancovala som medzi stromami. Zrazu, neviem odkiaľ, sa predo mnou objavil veľký, nádherne biely vlk. Stuhla som od strachu, ale bola som pripravená s tým vlkom bojovať.

"Uhni mi s cesty a nič sa ti nestane." prehovoril zrazu.
"Ty hovoríš?"
"Tak trošku. Nechcem ti ublížiť, tak mi uhni s cesty!"
"NIE!"
"nedala si mi na výber," zavrčal.

Nestihla som ani zareagovať a už som ležala na zemi a dívala sa na vycerené zuby toho hovoriaceho vlka. Díval sa mi priamo do očí, zrazu prestal vrčať a uskočil späť na miesto, z ktorého na mňa skočil. Neodvážila som sa postaviť a len som sa z úžasom pozerala v mesačnom svetle na mohutného vlka, ktorému sa v mesačnom svetle leskla nádherne biela srsť.

"Čo ty si zač?"
Povedal len tuto vetu a rozbehol sa do tmy smerom k mestu. Neváhala som, rýchlo som sa pozbierala na nohy a skočila do koruny najbližšieho stromu. O par minút neskôr pribehlo niekoľko ninjou , zastavili sa priamo pod stromom kde som sa skrývala a počúvala ich rozhovor.

"Kde je ten vlk?" skríkol prvý.
"Tu sú stopy od krvi," ozvalo sa mu v odpoveď. "... haha nebol to zbytočně hodený kunai," zasmial sa hovoriaci.
"Neteš sa, iba ho to škrablo, tu už stopy končia." prehovoril terí z ninjov.
"Do pekla, už nám uteká niekoľko mesiacov, a my niesme stále schopný toho vlka dostať." ozval sa mrzuto znova prvý.
"Poďme späť, nemá zmysel ho hľadať, ten ma pred nami náskok." povedal ten, ktorý sa prve smial.
"Pravda, poďme." povedal znova prvý.

V korune stromu som sa skrývala ešte malú chvíľku po tom, ako odišli. Celú cestu do Konohy som rozmýšľala o tom nádhernom vlkovi. Nikdy som nevidela vlka z takej blízkosti, bolo to síce nebezpečné, no nádherné, ale zaujímalo by ma, prečo tak zrazu uskočil, keď ma mohol zabiť jediným pohybom? Hmm, snáď to časom zistím, ale hlavné teraz je, aby sa o tom nedozvedela hokage, lebo aj oni začnú hon na toho vlka.

Dobehol som k domu a jedným mohutným skokom vkĺzol cez okno do domu. Zmenil som sa späť do ľudskej podoby, sadol si na posteľ a začal si ošetrovať ranu na nohe. Nebol som dosť rýchli. Ten kunai bol dobre naostrený. Popri ošetrovaní som rozmýšľal nad tým dievčaťom, na ktoré som narazil v lese. Od tej vzbury, pri ktorej zahynula Jane, som sa za žiadnym dievčaťom ani len neotočil. Je na nej niečo zvláštne, ale čo? Možno nad ňou rozmýšľam len kvôli tomu. Zaujímavé, dúfam že na ňu ešte narazím a zistím, čo je na nej také nezvyčajné. Obviazal som si ranu a ľahol si. Behom pár okamihov som zaspal.
V snoch som sa presunul späť k tej udalosti v lese, ako som sa dostal k tomu okamihu kedy som na ňu skočil zobudil som sa a ucítil zvláštnu energiu. Síce iba slabo, ale cítil, išla zo mňa. V tejto energii som cítil vlčiu silu. Začal som tušiť, že možno aj to dievča... NIE! To nie je možné, musím ju nájsť a zistiť, čo je zač.