Pomoc! Krvácam! I. (ona a jej prednosť predo mnou)

Každý máme vlastný názor na druhých ľudí. Ale čo sa stane, keď niekto, koho ani nepoznáte, prevráti váš život hore nohami, a vaša jediná nádej v tomto svete jej dá prednosť pred vami?

TAK PREDSA UTIEKOL! KRUCI!
Sasuke zoskočil zo stromu za krovie, ktoré ho ako jediné držalo pred zaútočením na to dievča, čo tam stálo a hľadelo do mesačnej noci plnej hviezd. Len keby mohol bližšie, aby jej pohliadol do tej opovážlivej tváre!
Toto sa predsa nerobí! Kradnúť priateľov, ktorý je mimochodom vaším jediným priateľom. Ostatní majú večne kopu práce, a všetko možné, len aby nemuseli počúvať.
Posledné dni Sasuke nerobil nič iné, ako trénoval taijutsu, pretože tak sa aspoň dostatočne vyzúril. Dokonca i Lee sa od neho držal ďalej. A čo robil zatiaľ ten geniálny ninja Soru Tenshi? Mal ho ísť sledovať alebo čo? Už aj tak to bolo medzi nimi divné a všeličo sa povrávalo. Soru to bral na ľahkú váhu, robil si z miestnych srandu a tak sa raz pri chichote poza jeho a Sasukeho chrbat neovládol. Pritiahol si Sasukeho k sebe a pobozkal ho. Tým reči padli a nastúpili hlúpe pohľady.
Každopádne, za ten rok čo Soru strávil v Konohe, si vytvori povesť "divokého rockera".
JA MÁM TOHO PLNÉ ZUBY! KRUCI PIESOK! DO MILÁNSKEJ ZÁHRADY! NECH PÁLI TÁ KÓREJKA DO ČÍNY!
Vyskočil spoza krovia s kunaiom v ruke pripravený urobiť čokoľvek, len aby ju nejakým spôsobom uniesol. Povydiera toho anjelika a uvidí sa, kto je silnejší.
V ruke mala tak isto ako on kunai. Chcel jej ho vo svojej rýchlosti vykopnúť, ale narazil na dosť tvrdú oceľ katany, ktorá sa po jeho náraze nohou nepohla ani o centimeter. Dokonca sa ani nezachvela. Naproti tomu, Sasuke sa zakolísal a skoro stratil rovnováhu.
V tichu nočného lesa sa objavil nahnevaný pohľad modrých očí. Sasuke nechápal, čo sa tam deje. Prečo ju bráni? Prečo na neho vytiahol katanu?
Tmavovláska pohodila hustými dlhými vlasmi. Odhalila mu snehovo bielu tvár. Oči zelenej hĺbky jazera a plné tmavo červené pery.
Stratil sa. Absolútne sa z nej strácal. Všetko čo prežil, strach, všetky sny, vôňa, to teplo čo vždy v jej blízkosti cítil...
Jeho telo sa uvoľnilo a nohy spravili pár krokov pod ostražitým a necitlivým pohľadom modrých očí, dopredu.
"...ty?"
Samovoľne pustil kunai do tmavej lesnej trávy.
Priznal sám sebe, že niečo také ešte nikdy necítil. Toľko pocitov naraz. Bola to naozaj ona?
...ALE SORU VRAVEL, ŽE...VRAVEL...
"Chcel som sa len rozlúčiť a ty útočíš?"
Sasuke sa prebudil zo snenia, z minulosti, do prítomnosti, kde inokedy bol ten hlas vľúdny.
"...lúčiť? Prečo...?"
Jeho hlas bol neistý a len sťažka mu z úst vychádzali slová, na ktoré nemyslel.
"...čo je s tebou? To si sa nič nenaučil?"
Sasuke sklonil mračiac sa hlavu.
O ČOM SI MYSLÍ, ŽE HOVORÍ?!
"...my sme priatelia Soru! Nie si môj Sensei! Priatelia...myslel som..."
"Samozrejme, a priatelia sa často pokúšajú zabiť priateľov svojho priateľa!"
SASUKE NAŠTVANE K NEMU PODIŠIEL.
"Ona? To za ňu si ma vymenil?! Kruci čo máš v tej hlave? Piesok?! Ona sa nás oboch pokúsila zabiť! Patrí k Akatsuki! Ty vôl! To si načisto zošalel?! Vôbec si sa nepoučil z Itachiho?!"
Žena sa na neho otočila a pohliadla mu do očí. Pre Sasukeho všetko navôkol stíchlo a stratilo sa v tme. Len ona a tie jej oči.
Jemne sa na neho usmiala a pohladila ho po tvári.
"...ublížila som ti niekedy?"
Jej hlas! Stále si ho pamätal. Znel mu s ozvenou v hlave. Dostával sa do každej bunky v jeho tele.
"...nie..."
ÁNO, TEDA, NIE...JA NEVIEM!
Zmätene sa po jej odstupe k Sorovi na nich pozrel.
Zase mu to robí! Ovláda ho. Len čo sa na ňu pozrie, všetky jeho vlastné myšlieny ustupujú do pozadia. Na vrch má len tá časť osoby ktorá sa vždy vytvorí len v jej prítomnosti. Núti ho vyslovovať len tie slová, ktoré jej neublížia, ani ju neurazia.
Koľko krát sa presviedčal, že je to len genjutsu. A teraz to genjutsu pôsobí i na Sora.
NIE, SORU PREDSA GENJUTSU OVLÁDA NA ÚROVNÍ MAJSTRA, TO...
Snažil sa vysvetliť si to všemožne len nie tým, že na neho pôsobí celkom prirodzené kúzlo ženy.
"Soru! Ona! Nejak neviem ako! Ovláda ťa!"
"Zbohom, Sasuke..."
ODCHÁZDA! ON ODCHÁDZA! TO...
Čím viac sa vzďaľovali, tým viac bol Sasuke naštvaný. Až tak moc, že to nevydržal, a zaútočil na Sora.
Ako náhle ho Soru ucítil za sebou, zastavil jeho kop od chrbta katanou.
"To sa robí? Útočiť odzadu?"
"Kašlem na česť! Sám ju nemáš!"
Soru zapichol katanu do mäkkej lesnej pôdy.
"...nebudem s tebou bojovať!"
Sasuke sa zadíval do jeho očí. Nebol v nich žiadny hnev ako predtým. Len úprimnosť.
NEDÁM SA PREDSA OKRADNÚŤ TOU ZMIJOU!
Sasuke sa tak rýchlo pohol z miesta, že Soru mu stihol len strhnúť púzdro so shurikenmi, za ktoré ho zatiahol.
Sasuke behom sekundy stál za ženou a držal ju vo zveráku. Pohŕdavo sa uškrnul na púzdro v Sorovej ruke, ktoré práve ľahostajne odhodil do krovia.
Sasuke vytiahol katanu a priložil ju k jej krku.
"Budeš musieť so mnou bojovať, ak ju chceš živú!"
Soru sa chladne pozrel do očí, ktoré mu kedysi sľubovali, že už nikdy nedovolí, aby v ňom vyhral hnev a nenávisť. Teraz tam stojí. Stojí tam jeho sklamanie.
"Vieš, že ťa môžem zabiť..."
"Pravdepodobne..."
Soru odhodil púzdro so shurikenmi a kunaimi do toho istého krovia.
"Žiadne zbrane ani ninjutsu či genjutstu!"
Sasuke sa usmial. Pustil opatrne svoju rukojemníčku a predstúpil pred Sora.
"To sa mi páči! Súboj na päste!"