Pomoc! Krvácam! (prológ)

A je to tu! Zajtra príde koniec jednej etapy Sora a spol.
A dnes sa ako predzvesť, že Soru nikam od nás neodišiel, objavý prológ, alebo krátke intro, tak ako to bolo v "Srdce plné piesku".
Nevinné, ale ktovie, čo z toho Lateri zase vykľuje
len chcem ešte poarigatovať všetkým, ktorí čítali "Srdce plné piesku", a páčilo sa im to, že to vydržali so Sorom a so mnou. Viem, nebolo to bohvie ako jednoduché
Tak! Tu to je!
Zmes šialenstva, sily a odvahy, tajomstiev, nenávisti, a postáv z minulosti ktoré mali byť asi aj mŕtve, ale asi sa niekto nesnažil dosť aby ich dostal zo sveta
Soru to nebude mať ľahké! Zase...

Nočnou Konohou povieval osviežujúci vánok. Premiesil sa cez otvorené okno s vydýchaným vzduchom v jeho izbe. Príjemne ho pošteklil v nose, ale taktiež ho aj zobudil.
Otvoril oči do modrastej tmy, ktorá prichádzala zvonka.
Noc...myslel si, že strach z tmy už je dávo za ním, že sa nevráti. Ale on prichádzal znova odvtedy, čo mu mlžne naznačil, že sa pomaly zberá na odchod. Tak teraz sa bojí tmy preto, že sa bojí, že on odíde, bez slova, potichu a zanechá v ňom nedomaľované nebo a Slnko.
Posadil sa na posteli a pozrel von oknom na ktorom sa krčilo čiere klbko, kocúrik Ichigo.
Podišiel k oknu. Oprel sa rukami o parapetu cez kocúra, ktorý keď ho zacítil, tíško zapridol.
Pozrel svojim sharinganom do tmy. A to z toho dôvodu, že zazrel nečakaný a nezvyklý pohyb v korunách stromov, čo rástly neďaleko jeho domu, kúsok od lesa.
Zamračil sa. Ktokoľvek kto teraz v tme videl dve červené nahnevané oči sa radšej pobral späť. Ale ten pohyb uvidel znova.
ON CHCE! ABY SOM HO VIDEL!
Pomaly sa stiahol späť do izby. Obliekol sa a obul. Vzal si svoju katanu a hodil posledný pohľad na spiaceho Ichiga.
ZNOVA ŤA OPÚŠŤAM.
Potichučky prešiel cez okno bez toho aby ho Ichigo len zavetril.
Dopadol nepočuteľne do zelenej trávi. Pohliadol do korún stromov cez ktoré presvitalo mesačné svetlo. Pristúpil k stromom. Čakal na pohyb, na akýkoľvek pohyb, ktorý mu dá znamenie.
A ten pohyb nastal.
JE ČAS ÍSŤ!
Vyskočil nepozorovaný do koruny stromu. Akýkoľvek šuchot lístia ustal.
Zmizol. Potichu, cez noc. Tak ako sa bál, že zmizne on.

Nič sa nezmenilo. Mesiac svietil ďalej, Ichigo mal svoje sny, Konoha spala nerušeným spánkom.
Naozaj sa nič nezmenilo. Až na to, že Uchiha znova zmizol...