Čas hrá proti nám 02

Ďalšia časť, komentáre prosím, aby som vedela, kde sa mám zlepšiť

Čas hrá proti nám 02

„Hinata, čo sa stalo?“ opýtala sa Tenten, ktorá bola odprevadiť Nejiho z ich rande.
„Naruto zomiera a ja mu nemôžem pomôcť.“
„A ako?“
„No on potrebuje transplantovať obličku a otec mi to nechce dovoliť, keďže nemám ešte 18 rokov.“
„Aha, no tak to máš ťažké.“ Vzdychla Tenten.
Hinata sa vydala do dediny. Musí tu predsa niekto byť, kto mu pomôže. Už toľkým ľuďom zachránil život. Ako prvý jej napadol Shikamaru. Zaklopala na jeho dvere.
„Čo je?“ povedal otrávene.
„Shikamaru, Naruto potrebuje tvoju pomoc.“
„Kto?“
„Naruto Uzumaki.“ Shikamaru buchol dverami. Hinata nechápala. Išla ku Kibovi. Možno ten bude mať pochopenie.
„Ahoj, Kiba!“
„Hinata, čo potrebuješ?“ povedal jej rovnako s nechuťou.
„Naruto potrebuje pomoc, on zomiera.“
„Hm?“ pozrel na ňu vyčítavým pohľadom ako „čo to odo mňa vlastne chceš?“ a zabuchol dvere.
Hinata sa rozbehla k nemocnici už ničomu nechápala. Jediný, kto by jej mohol všetko vysvetliť je Tsunade. Práve ju stretla na chodbe pred Narutovou izbou.
„Tsunade-sama, môj otec mi to nedovolil a nikto iný to tiež nechce urobiť. Neviete prečo?“
„Hinata, posaď sa!“ Ukázala na lavičku a Hinata si sadla.
„Minulý týždeň, keď ste boli na misii, niekto vrhol na Konohu kliatbu. Tá hovorí o tom, že ak sa niekto bude s Narutom rozprávať, nedajbože mu pomáhať, tak zomrie.“
„Čo? A kto to bol?“
„To neviem, ale na teba to asi neplatí, keďže si ešte na žive. No a jediný spôsob ako sa jej zbaviť je zabiť ho alebo vyhnať ho z Konohy. No a tak sme sa dohodli, že ho budeme ignorovať a možno opustí Konohu a zachráni si život.“
„A čo teraz budeme robiť? Jedine, ja mu môžem pomôcť, ale až za týždeň.“
„No tak to bude musieť vydržať. Neboj sa on to zvládne.“
„Ale ja neviem, či vydržím to pohŕdanie. Toľko už pre nich urobil a teraz ho musia nenávidieť.“
„Ja si nemyslím, že je to pre nich ľahké. Ani pre mňa to nie je ľahké. Mám Naruta strašne rada. On mi tiež už veľakrát zachránil život. A keď si predstavím, že teraz zomrie.“
Hinata sa zobrala a išla k Sakure. Musela sa s ňou porozprávať. Našla ju ako plače na lavičke pred Narutovým domom.
„Sakura, no tak neplač to bude dobré.“
„Hinata, ty o tom vieš?“
„Áno, Tsunade mi o všetkom povedala. Viem, aké je to pre teba ťažké.“
„A pre teba nie?“
„Ja nie som pod tou kliatbou. Ja jediná mu môžem pomôcť.“
„Takže ty sa s ním môžeš rozprávať?“
„Áno, a jediná mu môžem zachrániť život.“
„Čo?“
„On je v nemocnici a asi zomrie.“
„Ale jak to?“
„On potrebuje transplantáciu obličky.“
„A koľko mu zostáva času?“
„Asi týždeň.“
„A prečo si mu ju už nedala?“
„Ešte nemám 18. Až za týždeň a môj otec mi to nechce dovoliť.“
„A čuduješ sa mu? Veď mu nemôže pomôcť.“
„Ale ako to, že Tsunade ho v nemocnici operovala?“
„No po tejto stránke to neplatí.“
„Tak strašne sa o neho bojím.“
„Aj ja.“ Sedeli tam a rozprávali sa až do ôsmej večer.
Hinata potom išla domov a zastavil ju otec.
„Hinata, musím ti niečo povedať. Dôvod prečo som ti to nedovolil je, že...“
„Že mu nemôžeš pomôcť. Inak by si zomrel.“
„Odkiaľ to vieš?“
„Od Tsunade, ale nemusíš sa báť. Na mňa tá kliatba neplatí. Za týždeň budem dospelá a darujem Narutovi obličku a potom pôjdeme žiť niekam inam.“
„Tak to v žiadnom prípade.“
„Ale ty už mi v tom nezabrániš. Som jediná, ktorá s ním môže byť. A okrem toho ho milujem a láske sa rozkázať nedá.“ Odišla nahnevaná do izby.

Predchádzajúci diel: Čas hrá proti nám 01