Stretnutie v lese-1.časť

Sakura to už dlho odkladala, no vyhnúť sa Tsunadiným požiadavkam sa jednoducho nedalo. Rozhodla sa, že tam pôjde dnes. Noc bola tichá a teplá, vlastne taká, ako ostatné dni. No práve dnes ju to do Lesa Smrti ťahalo. Mala zvláštny pocit a pre istotu sa vyzbrojila kunaimi a shurikenmi, aj keď obdobie mieru trvalo už viac ako rok, človek nikdy nevie.
Tsunade už pred mesiacmi Sakuru poverila úlohou, požiadala ju, aby v Lese nazbierala liečivé byliny. Sakura si vložila knihu s opisom bylín do tašky a tú si prehodila cez plece.
Vlastne ani netušila, prečo tam chce ísť práve dnes a navyše v noci. Snažila sa na ten čudný pocit zabudnúť. Rýchlym krokom vykročila cez nočnú Konohu, ktorá bola nezvyčajne tichá. Všetci už spali. Kráčala a rozmýšľala, aké by to bolo, keby Sasuke nikdy neodišiel. Od doby, kedy ho naposledy videla, uplynuli už dva roky, ale neprešiel deň, kedy by na neho nemyslela.
,,Nikdy ma nemal rád,“ pomyslela si, ,,tak sa vzchop a ži ďalej.“
Prechádzala okolo Konoha akadémie a v hrudi cítila zvláštnu prenikavú bolesť.
Neustále sa vracala do minulosti, keď ona, Sasuke a Naruto, ešte tvorili tým. Chodili na misie a žili rýchlym, neúprosným životom shinobi.
,,Zabudni na to,“ zavrtela hlavou. Ani si nevšimla ako a odrazu sa pred ňou vynoril plot, za ktorým sa rozpínal obrovský a tmavý les. Prehrabala sa v taške a vytiahla kľúč. Odomkla dvere a potisla ich dopredu. Kvílivo zavŕzgali a ona vošla do lesa. Tú cestu už dobre poznala a tak automaticky vykročila a znova sa ponorila do myšlienok. Zdalo sa jej neuveriteľné,že na tomto mieste pred mnohými rokmi skladala chunninsku skúšku. V časoch, keď ešte bola kunoichi Konohy.

,,Som rada, že som skončila, chcela som proste liečiť ľudí,“ pomyslela si.
,,Bola si zbabelá,“ prehovorilo k nej jej vnútorné ja.
,,Nie, bol to môj sen,“ hádala sa sama so sebou.
,,Klameš, tvoj sen je už roky ten istý a vždy aj bude.“
,,Mlč.“
Ocitla sa na lesnej čistinke, ktorú zalieval svit mesačného splnu. Zase ju prepadol ten zvláštny pocit.
Zamierila k hlúčiku vysokých rastlín a vytiahla hrubú a starú knihu. Nalistovala v nej, čo potrebovala a spokojne začala trhať rastliny aj s koreňmi, ako jej nakázala Tsunade.

V tej chvíli začula šuchot. Prudko sa otočila a vytiahla kunai.
Nikoho nevidela, ale mohol sa schovávať v tieňoch stromov a nemusela ho vôbec vidieť.
,,Možno to bolo len nejaké zviera,“ upokojovala sa, ale srdce jej bilo ako splašené.
Otočila sa a trhala ďalej, pričom uši mala nastražené, no nepočula nič.
To ticho bolo nezvyčajné.
Hľadala v knihe ďalšie byliny, keď ju zrazu zozadu okolo pása zovreli mocné ruky.
Vykríkla, kniha jej vypadla z rúk, v momente sa prudko otočila a začal sa boj.
Bola to vysoká postava zahalená v plášti. Sakura bola šokovaná, vôbec tú osobu nepočula prichádzať. Zaútočila kunaiom, tá postava jej zablokovala ruku, Sakura začala s taijutsu a podarilo sa jej vytrhnúť ruku z mocného zovretia. Dúfala, že nebude musieť použiť jutsu.
S tým už navždy skoncovala.
Zdalo sa, že má nad protivníkom prevahu, ale Sakura si všimla, že tu niečo nehrá. Osoba v plášti len odrážala jej útoky, ona sama neútočila. Sakure sa podaril perfektný kop do hlavy a postave skĺzla kapucňa z tváre.
Sakura sa zastavila v polovice úderu a spadla. Neveriacky hľadela na človeka, ktorý na ňu zvrchu hľadel.
,,Ty...“
,,Ja...," povedal Sasuke Uchiha a ponúkal jej ruku. Ona na ňu len opovržlivo hľadela a vstala sama. Nevedela vymyslieť nič vhodné, čo by mohla povedať, tak z nej vyšlo len: ,,Čo tu robíš?! Shanaróóó!“
,,Ja... Vrátil som sa," povedal a hľadel jej do očí. Líca sa jej rozpaľovali a oči ju podozrivo štípali.
,,Vrátil? Vrátil?! Bol si preč štyri roky,štyri dlhé roky sme ťa hľadali a prosili sme ťa, aby si sa k nám vrátil, a ty si uprostred noci prídeš, prepadneš ma v lese a povieš, že si sa vrátil?“ Hlas sa jej lámal,po líci sa jej skotúľala prvá slza a vedela, že budú nasledovať ďalšie.
Otočila sa mu chrbtom a rozbehla sa preč, bolo jej jedno, že tam nechala knihu a tašku.
Bežala do lesa, no on sa zjavil pred ňou a vrazila do neho. Zacítila jeho teplú, obnaženú hruď.
To ju rozplakalo ešte viac. Bola stále tvárou prilepená k jeho hrudi, keď začula:
,,Sakura... Prosím." O
dstúpila od neho a kričala: ,,Prosím?! No to je dobré, o desať rokov sa možno naučíš aj prepáč!!!“
Zaborila si tvár do dlaní, len tam stála a plakala. Bolo počuť húkanie sovy.
Vtedy jej odtiahol jednu ruku od tváre a ťahal ju dole. Pocítila v ruke niečo studené a kovové. Pozrela dole.
Jej stará ochranná čelenka.
Potom pozrela na neho.
V očiach mal nevyspytateľný výraz.
,,Ale odkiaľ...," potichu hovorila.
,,Našiel som ju a teraz ti ju vraciam.“
,,Ale... Ja som ju vyhodila... Dávno."
On nepovedal nič. Len na ňu pozeral.
Sakura povedala: ,,Ale ja ju nechcem." Pozrela sa mu do očí najhlbšie, ako vedela. Mal smutné oči.
Povedal jej: ,,Je jedno, či ju chceš alebo nie... Je proste tvoja.“
Hľadela na neho a nevedela čo povedať. Sasuke však znovu prehovoril:
,,Musím ti niečo povedať... Ide o Naruta.“