Srdce plné piesku XVI. (Autorita! Soruho zvláštne zmýšľanie)

...zvláštna, je tá myseľ, ktorú nechápeme, môžeme ju pokladať aj za blázna, keď jej neveríme...

Nie! Nedávalo mu to zmysel. Nech sa snažil akokoľvek, skrátka to nešlo, buď bol on taký hlúpy, alebo Soru rozpráva samé lži, nezmysli, klamstvá, hlúposti, znova sa ho snaží obalamutiť, ale to by znamenalo, že klame, a to on predsa nerobí, len podáva význam slova inými slovami.
„Takže, existujú pravidlá, ktoré ti zakazujú vykonávať určité činnosti, ako...povedať svojmu Kazekage pravdu?!“
Soru sa urazil, toto si predsa nemusí nechať!
„Nejač po mne, ľahko môžem odísť, máš mať ku mne rešpekt!“
„Neverím ti! Nič ti už neverím! Celý si vymyslený, nič na tebe nie je skutočné!“
„Keď myslíš?“
„Soru! Sakra! Snažím sa tu niečo pochopiť, keď o to nemáš záujem, tak sa so mnou večne nevaď, že ťa nikto nechápe!“
„To som nikdy nepovedal...“
Naozaj mu ublížim!
„Čítam ti myšlienky Sabaku no Gaara! Si tak predvídateľný! Už ti to niekto povedal?“
Gaara mal vo svojej zbierke naštvaných pohľadov celú kopu, vybral ten správny, aby zahnal Sora, ktorý naopak, aby cúvol sa k nemu nahol a do tváre mu fľasol ten svoj podmanivý úsmev. V Sorovom prípade, sa s ním smialo celé telo, oči boli ako dve morské modré perly, ktoré hypnotizovali, a to Gaara vytáčalo čím ďalej tým viac.
„Pravidlá! Povedz mi ich!“
„Všetky?“
„Je s tým vari nejaký problém?“
Soru sa odmlčal. Naozaj nebude dobré ho rozčuľovať, teraz si pripadá oproti nemu tak maličký, akoby stál pred veľkou sochou, ktorú si uctievajú po celom svete. Neznamenal pred ním nič? Úplne nič? Každý deň jeho života, na neho niekto tlačil autoritou, každý deň jeho života, si ho snažil niekto podriadiť, zatlačiť do kúta, výsledkom tej snahy, bol Soru, ktorý si cenil svoju slobodu viac než čokoľvek. Ak je človek dlhú dobu pokladaný za blázna, tak sa naučí ako komunikovať, ako vyviaznuť bez ujmy, ako sa zo všetkého vykrútiť. Chcelo to ľstivosť, chcelo to byť z časti Soru Tenshi.
„...jeden dva, možno dvadsať, tridsať...“
Dobre, proste ho zmlátim!
„Dobre, dobre...nedívaj sa tak...len, nepoznám ich všetky...“
„Tak ako môžeš tak ľpieť, na pravidlách, keď sa väčšinou z nich neriadiš?“
„...jedného dňa som si povedal, že sú stupídne, tak som ich zabudol...“

Naozaj tu nebola žiadna príležitosť, ako s ním hovoriť? Čo ten Gaara so Sorom stále rieši? Naruto už zúril, chcel z neho vytrieskať dušu. Takto sa predsa priatelia nechovajú! Samozrejme, ak nejakým priateľom Sasukeho bol, čo pochyboval, s takými pošukmi by sa predsa Sasuke nezahadzoval...ale...stále tu bola tá hlavná otázka...je Soru, tým pádom silnejší, než Sasuke?
Sakura to už nemohla vydržať, každý okamih, každý premárnený okamih, ktorý strácal Gaara s tým hlupákom, jej pridával energiu aby ho vymazala zo sveta, aby jeho existencia stála už len v papieroch, a to nevedela, že Soru vlastne nikdy neexistoval, a ani nebude.
„Čo tam toľko robia?“
Sakura si sadla k nervóznemu Narutovi, ktorý už miliardu krát zabil Sora pohľadom. Bolo to na nevydržanie, div z neho nevyskočila duša a nevrhla sa na Sora sama.
Zatiaľ čo Gaara vytáčal Sora s pravidlami ktorými sa nechcel riadiť, ale musel, aby prežil, vyplývala na povrch jedna dôležitá otázka, ktorú položil Gaara čisto v záujme a na ktorú dostal dosť agresívnu odpoveď, čo sa na Sora nepodobalo.
„Nepotrebujem si dokazovať existenciu tým, že zabijem jedného z posledných z klanu Uchiha! Všetci tí klanový kreténi sa môžu jedine za mnou dívať, som pred nimi, stoja za mnou, a nemôžu na mňa! Nikdy ma nedobehnú, nikdy sa neodpútajú od svojej mentality zaškatuľkovaných ľudí!“
„Toto...toto tu! Je tvoj život? Soru?“
Soru sa k nemu prudko nahol, prebodol ho pohľadom:
„Do môjho života ti nič nie je! Ak sa stále cítiš vinný za zničenie Kuro Sabaku, tak môžeš byť pokojný, vinník už vonia fialky...“
On, ho našiel? Našiel toho, kto...
„Jediný, koho nemôžem nájsť, je pôvodca genjutsu...ale myslím, že po šesť hodinovom spánku, to už viem!“
Gaara si pred ním pripadal ako hlupák. Rieši tu Sasukeho, rieši tu len Sasukeho, na nikoho iného neberie ohľad, ani na to, kým Soru je, veď sa predsa tak výrazne zmenil, žije aby prežil, žije aby bol slobodný, žije aby bojoval za druhých. Žije, aby ochránil, nie aby dokazoval, že je... I keď spôsob jeho chránenia je dosť tragický, byť assasianom v tak mladom veku, musí neuveriteľne vplývať na psychiku, on to vie. A čo taký Soru, ktorý bol k tomu ešte považovaný za bezbranného blázna?
„Jedno pravidlo!“
Gaara sa vytrhol zo zamyslenia. Teraz bol pred ním Soru, ktorý žije, dýcha, to, čo on, a je od základov rozdielny. Jeho životný postoj je jednoduchý, bojuje za slobodu, za svoju slobodu, za slobodu ostatných ľudí, ktorých ani nepozná. Nebol to dôvod toho, prečo vlastne odišiel od bezpečnostnej jednotky? Jedno vie, vôbec, ale vôbec Sora nechápe...jeho postoj k veci, k životu, k sebe samému...
„Nauč sa vážiť si život iných, až potom zistíš, čo naozaj znamená tvoj život pre druhých!“
Sasuke...

...podstata slobody je...