Nitashi Uchiha : *kapitola 10 - Konečne s pravdou von!...*

Nitashi Uchiha

Konečne s pravdou von!
Nitashi sa postavila zo zeme, pri tom zašepkala Zangovi do ucha.
„Hneď som späť.“
Pobrala sa do lesa. Pretím, ale vrhla krátky pohľad na Sasukeho. Sasuke ihneď pochopil. Aj on sa postavil na odchod. Ostatný naňho pozerali s akýmsi zvláštnym výrazom v očiach. Nevšímal si to a taktiež zmizol v tme, ktorá panovala v lese.
Naruto sa už-už chcel vrhnúť do lesa za ním. Kakashi ho však stihol chytiť za koniec bundy. Trochu nešetrne ho stiahol naspäť na zem.
„Čo zase?!“
„Seď na mieste! Ak sa odtiaľ čo len pohneš, počítaj s tým, že ťa už nevezmem ani na jednu misiu... Rozumel si mi? Toto sa ťa vôbec netýka. Je to ich vec.“
„Zase len ich vec. Najprv ich boj, teraz zase ich tajomstvo. Čo také dôležité môžu schovávať? Prečo to nemôžeme vedieť aj my? Vy nie ste na to zvedaví sensei??“
Naruto si vzdorovito založil ruky v bok.
„Nie.“
Odbil ho znudene Kakashi a ďalej sa venoval svojej knižke. V tej chvíli Narutovi z čista jasna jedna priletela. Zaboril sa nosom do zeme. Sakura sa usmiala s uspokojením.
„Kakashi-sensei ti povedal aby si sa nestaral. TAK SA NESTARAJ DO TOHO, DO ČOHO ŤA NIČ NIE JE!!!“
Kua, Naruto má pravdu. Čo je medzi tými dvoma?! Prečo to nemôžeme vedieť aj my?
Ozvalo sa Sakurine vnútorne JA. Nazlostene nadávalo a v duchu revalo od zlosti. Sakuru veľmi zaujímalo čo také tí dvaja ukrývali. Ak je medzi nimi niečo...! Sakure až navrela žila na spánkoch od zlosti. Najradšej by teraz niekoho zmlátila.

Nitashi čakala na Sasukeho neďaleko táboriska, ukrytá napoly v tieni. Obzerala sa ostražito naokolo. Pre prípad, že by tam nebola sama a niekto na ňu z úkrytu vyčkával. Neušlo jej nič. Žiadne zašušťanie lístia alebo najmenší pohyb.
Z kríkov sa vynorila akási postava. Nitashi automaticky siahla po kunai. Vedela kto to je, no predsa... Človek si nikdy nemôže byť istý čo ho čaká. Sasuke zastal. Pozrel jej smerom. Nepovedal ani slovo. Hľadel ostražito na kunai v jej ruke. Nitashi sa usmiala. Odložila zbraň naspäť kam patrí.
„Neboj nezavolala som ťa preto aby som ťa zabila. Myslím, že vieš prečo... Prejdeme sa?“
Sasuke bez slova prikývol.
„Tak dobre nebudem chodiť dlho okolo horúcej kaše. Zavolala som ťa aby som ti vysvetlila odkiaľ poznám to jutsu. Obaja dobre vieme čo je to za jutsu. Zakázané jutsu klanu Uchiha. Iba málo ľudí sa ho dokázalo naučiť.“
Zastala pri potoku. Posadila sa na kamenistý breh. Sasuke si prisadol k nej. Neustále sa mračil.
„To jutsu vedel aj môj otec. Naučil ma ho. Bola som vtedy ešte len dieťa. Otec sa snažil ma naučiť všetky techniky ktoré vedel. Techniky klanu Uchiha. Moje skutočné meno nie je Suunory Nitashi ale Uchiha. Môj otec pochádzal z tohto klanu. Spoznal moju matku a zaľúbil sa. Rada starších ale odmietala prijať mamu do klanu. Preto otec odišiel. Mama ale tesne po tom čo som sa narodila umrela a neskôr ale spoznal ženu. Znovu sa zaľúbil. Mali spolu dieťa. Dcéru. Mino má taktiež schopnosti klanu Uchiha. Obe máme kekkei genkai... Sharingan. Po smrti môjho otca a Mininej matky nás rozdelili. Mala som iba sedem, keď ich zabili. O Mino sa postarala Zory. Sestra Mininej matky. Ja som odišla k starému otcovi. Mylím, že si ho poznal, volal sa Mykoshu. Rok ma ukrýval pred svetom. Rada totiž dovolila aby som ostala v klane iba pod jednou podmienkou. Nikto nesmel vedieť kto som. Väčšinu času som strávila zavretá v izbe. Alebo ma brával otcov brat mimo Konohu, kde ma trénoval. Všetci žili v presvedčení, že som vzdialená príbuzná rodiny. Nemali ani tušenie. Takto to šlo celý rok až kým...“
Na chvíľu stíchla.
Sasukeho ohromilo jej rozprávanie. Takže nie je sám. Doteraz žil v presvedčení, že on a Itachi sú jediný z klanu. Takže sú ešte ďalší dvaja ktorí majú Sharingan.
„Až do tej noci ako tvoj brat...“
Nedokázala to ani vysvetliť. Znovu sa jej pred očami vybavili spomienky na tú noc.
Sasukeho akoby obliala ľadovou vodou. Hnev v ňom stúpol. Pri zmienke o Itachim to v ňom vrelo.
„Itachi...“
Zašepkal s nenávisťou v hlase.
„Práve kôli nemu som zmenila meno sebe i sestre. Je ešte dieťa. Nedokázala by sa sama pred ním ubrániť. Ak by sa dozvedel, že žijeme určite by sa pokúsil nás zabiť. A to nemienim riskovať. Hlavne kôli Mino. Ak by nebolo jej bolo by mi jedno či by vedel, že ďalšia z Uchiha klanu žije. Takto to ale mení vec. Nemôžem riskovať odhalenie. Riskujem už tým, že ti to tu všetko rozprávam. Ak by si sa totiž preriekol... Nato radšej nechcem ani pomyslieť. Ešte pár rokov musím počkať. Kým Mino bude dostatočne silná aby sa dokázala pred ním sama ubrániť. Potom mi nikto a nič nezabráni aby som ho zabila. Kôli tomu bastardovi som stratila už mnoho. Nehovoriac o tom ako musí trpieť Mino. Musela som jej zobrať detstvo. Nemá priateľov. Celé dni iba trénuje. Žiť celé roky v strachu je veľa aj na tvrdšie povahy. A čo také dieťa?!?“
„Nerád ti beriem ilúzie ale Itachiho zabijem ja!“
Nitashi sa usmiala.
„Viem čo urobil vašim rodičom. Ani sa ti nečudujem prečo ho tak nenávidíš. Na tvojom mieste by som spravila to isté. To je vlastne jedno kto ho zabije. Len chcem aby už sme mali do neho pokoj... Radšej už idem. Už vieš celú pravdu. Nemám ti už čo povedať.“
Sasuke sa na ňu zadíval.
„Možno iba to... Viem ako veľmi ťa zranilo to čo urobil Itachi. Nechápem, ale prečo sa tak pohŕdavo správaš k ostatným. Oni nemôžu zato čo spravil. Porozmýšľaj nad tým.“
Nato sa mu otočila chrbtom. Odišla. Zanechala tam Sasukeho s nechápavým výrazom. Nazlostil sa.
Nemá sa čo do toho starať ako sa on správa k ostatným. Nič o tom nevie nevie aké to... Vlastne...
Ak sa nad tým zamyslel lepšie.
Prežila to isté ako on. Najprv stratila matku. Potom otca a nakoniec ten večer keď bol vyvraždení ich klan.

Nitashi sa vrátila k ostatným. Hliadky už boli porozdeľované. Zang ju nahlásil ako piatu na rade hneď po ňom. Prisadla si Ku Zangovi a Kimovi. Akosi jej ani nebolo do reči. Sasuke sa vrátil až o Hodinu a pol neskôr. Bez akéhokoľvek vysvetlenia si ľahol do spacáka. Sakura sa ho opýtala kde bol. No nereagoval. Nitashi sa zahľadela na miesto kde ležal. Zavrtela hlavou. Nikdy sa nezmení. Raz toho bude ľutovať. Tým si bola istá. Pýcha predchádza pádu. Vedela ako veľmi túži pomstiť sa svojmu bratovi. Len dúfala, že ho to nezavedie na neprávne chodníčky...

Poznámka autora: Tííí brďo tak túto časť som stihla v rekordnom čase napísať. Teraz si dám trochu pauzu aspoň do stredy. Štvrtok by tu mala byť ďalšia časť... Veď viete. Akurát začali Majstrovstvá v hokeji. Nesmiem si nechať uniknúť ani jeden zápas. Aj keď pochybujem, že získame nejakú medailu... Akosi nám hokejisti zleniveli. Ale teraz späť k Nitashi. Túto časť som len tak narýchlo z hlavy naklepala do pc. Tak dúfam, že sa bude ako tak dať prečítať. Aj keď sa tam nič také neudialo. Keďže sa tam iba opakujú okolnosti o Nitashinej Minulosti. Sľubujem vám, že ďalšia časť bude oooveľa napínavejšia...