Hina-Naru 2: Priechod medzi svetmi časť 1/2

Takže toto je pokračovanie Hina-Naru: Iba prechádzka. Neodporúčam čítať, ak ste si nepozreli predtým prechádzku, lebo to silne nadvezuje, ale to už je na vás... rozdelila som to na 2 časti, lebo je to dlhé a druhú pólku ešte nemám, možno bude kratšia .

Naruto sa prebral zo spánku... Teda mal iba pocit, že spal. Bol celý dolámaný. Chcel sa postaviť, ale telo mal pripútané k zemi. Oči mal stále zatvorené, nedali sa mu otvoriť. Vlastne sa nemohol vôbec pohnúť. Vtom počul z diaľky známi hlas Nejiho: ,,Ale no tak! Musia tu niekde byť! Byakugan!“ ,,Vidíš ich?“ počul ďalší dosť známi hlas, ktorý patril Sakure a znel nepokojne. Vrrrr. Tentokrát to bolo vrčanie, zrejme to bol Akamaru. ,,Čo sa deje Akamaru, cítiš niečo?“ spýtal sa Kiba. Pes sa okamžite vybral smerom k Narutovi, vedel to podľa toho ako sa zvuk bežiaceho Akamara približoval a silnel, až nakoniec zastal nad ním. Znova sa chcel postaviť, nevedel, čo sa deje. Počul výkriky, híkanie, ale ďalšiu hodinu nevnímal, upadol do akéhosi tranzu, spánku. Zobudil sa. Zistil, že sa môže hýbať a postavil sa. Bol stále v lese, ale Neji, Sakura a Kiba tam už neboli. Cítil sa strašne, ako keby vôbec neexistoval, a vlastne keď dýchal lesný vzduch, vôbec necítil, ako mu zaplňuje pľúca. Spravil krok. Cítil, že sa pohol, ale vôbec nevedel, ako je možné že necíti pevnú zem na ktorú stúpil, a jeho myšlienky boli prázdne, ako keby vôbec nikdy nepremýšľal. Išiel smerom do Konohy, preč z lesa, lebo sa v ňom cítil dosť čudne. To bude tým vzduchom, pomyslel si a riadne bolestivo zakopol o vyčnievajúci peň stromu. ,,Kuááá!“ zavrešťal na celý les, ale nepočul ozvenu, a čo bolo ešte čudnejšie, necítil žiadnu bolesť. Išiel ďalej. Bol celkom blízko Konohy, keď tu uvidel známu tvár, hoci si nevedel spomenúť, odkiaľ ju pozná. To mu bolo jedno, hlavne že mu konečne niekto vysvetlí, čo sa stalo. ,,Prepáčte“ povedal na tú postavu. Tá neodpovedala, ale otočila sa. Chlapec (Narutovi na chvíľu pripomínal dievča) sa naňho usmial, zakýval mu. Potom obrátil jeho hlavu s tmavými vlasmi a zmizol dakde za stromami. ,,Haku?“ zakričal za ním Naruto (opäť žiadna ozvena) a rozbehol sa za ním. Nikoho nenašiel a tak pokračoval v ceste, usudzujúc, že sa mu to zdalo, lebo Haku je predsa mŕtvy. O chvíľu sa mu skutočnosť, že si myslel že je to Haku, zdala úplne absurdná a celkom smiešna. Prešiel bránu Konohy a rozhliadol sa. Nikto nebol nablízku, čo sa mu zdalo nanajvýš čudné. Všade bolo úplné ticho a cez okná videl ľudí sedieť za stolom alebo sa len tak prechádzali dookola. Keď zistil, že toto sa dialo takmer v každom dome, kládol si otázku, prečo nikto nieje vonku? Nechápal to. Zamieril k svojmu domu. Dvere boli otvorené, to ho trochu naštvalo. Už išiel vletieť dovnútra, keď odtiaľ vyšla Sakura. ,,Sakura čo... ???“ ani nestihol dopovedať vetu, s plačom sa rozbehla naňho, skoro ho zrazila na zem, keby sa jej neuhol. ,,Sakuraaa!“ kričal za ňou, ale ona ho zrejme nepočula, asi už bola ďaleko. Prechádzal sa po Konohe ďalej, hľadal známe tváre, ale nikoho nenašiel. Hinata... Áno, tá mu to vysvetlí, prečo nikto nieje vonku a všetci sedia doma... sotva si tú myšlienku premietol v hlave, preletel okolo Neji a ako Sakura, aj on ho skoro zrazil, ešteže sa uhol. Toto ale už Naruto nevydržal. ,,Nejiiiii!!!“ zakričal naňho, no hoci bol sotva tri metre od neho, ani sa neobzrel a neodpovedal mu. Rozbehol sa za ním. Možno ho zavedie k Hinate. Mal čo robiť, aby mu stačil a uľavilo sa mu, keď konečne zastavil. Boli pri nemocnici. Neji potlačil dvere a tie sa s vrzgotom otvorili. Šli po chodbe, Naruto tesne za ním. Vošli do izby a Naruto už nevydržal mlčať. ,,Neji čo... ?“ Ani to nedopovedal, iba stál s otvorenými ústami. Za prvé si všimol, ako je ,,smutne,, oblečený, ako keby na pohreb, ale to ho pravdupovediac zaujímalo najmenej. Skôr si všimol postavu, ktorá ležala na lôžku, jej ruky položené pri tele, a celú prikrytú hrubou dekou. ,,Hinata...“ podišiel k nej a slzy sa mu zošmykli na jej studenú tvár. Bol tesne pri nej, mohol sa jej dotknúť, objať ju... potom sa obrátil k prítomným. Boli tam Neji s TenTen, Lee s Kibom, a dokonca aj Sakura, ktorá plakala. Ani ju nevidel, iba počul ako narieka. Pozrel sa na nich, no oni mu pohľad neopätovali. Vlastne sa Narutovi zdalo, že vôbec nevedia, že tam je. Oslovil ich, ale oni neodpovedali. Porozhliadol sa po izbe, no Sakura tam nebola. Chcel ísť za ňou, nech mu všetko vysvetlí. Jej nárek sa, ako zistil, ozýval z vedľajšej miestnosti cez malé okienko. Chcel otvoriť dvere a ísť. Naruto skoro dostal infarkt- keď sa načiahol po kľučku, nedotkol sa jej. Jeho ruka cez ňu len preletela. Skúsil to znovu, a znovu, stále s tým istým výsledkom. Potom podišiel k Nejimu. Zamával mu rukou pred tvárou, ale on ani očami nemykol. Naruto nevedel, nevnímal. Tú myšlienku chcel rýchlo zahodiť do neviditeľného koša v jeho hlave.

Dúfam, že je to bez chýb (gramatických) ak tam nejaké sú, prosím upozornite ma dvojka: http://www.konoha.cz/?q=node/20744