Preco si musel................

Prečo si musel …..

Bol to veľmi zvláštny deň. každú chvíľu sa zdalo že sa spusti lejak. Ale stalo sa tak až pozde večer. Sakura sa práve vtedy vybrala von. Nikto nechápal prečo sa táto mladá kunoichi vybrala von v takomto počasí.

No Sakura mala znovu zlú náladu. Zase si spomenula na Sasukeho. Bola hlúpa že sa rozhodla za každú cenu ošetrovať ľudí.

Vedela že skôr či neskôr príde deň keď niekto spomenie jeho meno. Ale netušila , že ju to až tak vezme. Odkedy odišiel stala sa oveľa silnejšou.

Dokázala skrývať pocity ale toto bolo nad jej sily. Keď začula to meno tak ju zaplavila vlna spomienok a hneď jej prišlo na um jeho tajné miesto- miesto ,ktoré ukázal len Sakure.

A teraz večer v tom najsilnejšom lejaku mierila presne tam. Spomenula si že raz sa tam schovali pred dažďom. Bolo to za splnu a Sakura vtedy mala veľmi aktívnu fantáziu.

Spomenula si aj na scénku ktorú videla niekde v svojej hlave
Vedela že je to iba zbožné želanie. Ale tu predstavu vtedy zbožňovala.

Áno vtedy, vtedy keď ešte Sasukeho zbožňovala a bolo len malo veci ktoré by kôli nemu nespravila. Teraz však bolo veľmi malo vecí ktoré by bola ochotná spraviť kôli nemu.

Ale to sa už do popredia drala ďalšia spomienka a tentoraz skutočná. Sasukeho tvár keď odchádzali do Zeme vĺn bola vtedy ešte čistá nepoznačená všetkými tými udalosťami pred jeho odchodom, to bola tvár ktorú milovala.

Nemohla si pomôcť a nechal spomienku aspoň na chvíľu výjsť do popredia Len málokedy sa stalo, že sa usmieval. Nieto ešte smial.

Ale možno práve preto ho tak zbožňovala. Nemohla však teraz pochopiť že kôli nemu prišla o najlepšiu kamarátku. Áno bola pravda že sa spolu zase bavili ako predtým ale aj tak tam bola medzera keď boli najväčšie súperky a toto spôsobil práve Uchiha.

A keď ešte dostala túto úlohu tak si nemohla pomôcť, keď počula svoju pacientku spomenúť jeho meno tak musela odísť. Zajtra musela vyraziť na najťažšiu misiu vo svojom živote.

Aj s prideleným týmom mala nájsť a zajať Sasukeho . Keď prišla k tomu miestu tak sa posadila pod strom a aj napriek tom že pršalo si nohy namočila do potôčika.

Zase jej prichádzali na um spomienky: Sasukeho prekliate znamenie ktoré mal kvôli Orochimarovi a potom to boli už len nejasne útržky.

Nevšimla si chlapca s tmavými očami - očami, ktoré tak zbožňovala - ktorý ju pozoroval. Bol ukrytý na strome tak že ho nebolo vidno.

Sakura sa zrazu strhla, nie preto že by ho začula, nemala ako ani sa nepohol. Ale spomienky skončili a ona mala strašnú chuť kričať .Kričať na celý svet, vykričať sa zo všetkých potláčaných emócii.

“Prečo si my to musel urobiť Sasuke Uciha prečo? Kôli tebe sa mi rúca život, celý čas sa obzerám dozadu aby som náhodou nestratila spomienky ktoré sa potom aj tak snažím zatlačiť do najhlbšieho kúta svojej mysle! Celý čas rozmýšľam prečo je osud proti mne a teraz ťa mám ísť hľadať aj keď som sa celé tie roky snažila zabudnúť! Prečo si mi to spravil? Prečo si musel myslieť len na seba?! Bol si strašný sebec a ja za tvoje chyby musím pykať. Si hnusná sebecká sv*ňa Sasuke Uchiha. Dobre ti radím nepleť sa mi do cesty keby si už skapal tým lepšie pre teba!“ Sakura si ani neuvedomovala čo robí.

Z celej sily udrela do stromu snažila sa vbiť si svoju zlosť, vôbec netušila že niekto ju celý ten čas sledu je a, že jej slová ho bolia. Sasuke si to ani neuvedomoval ale po tvári mu tiekli po prvýkrát po 10 rokoch slzy.

Sakurine slová boleli viac ako úder od hocakej zbrane .Už by to dlhšie nevydržal a tak odišiel ako najrýchlejšie mohol.

Ale ledva sa stihol pohnúť ozvalo sa akési žuchnutie. Keď sa otočil uvidel Sakuru ležať na zemi. Bola bledá a ruky mala krvavé.

Rýchlo začal uvažovať: do jej domu ju vziať nemôže- nesmie sa veľmi priblížiť ku Konohe, ale nechať ju nemôže ani tu.

Nakoniec sa rozhodol kam ju vezme. Ale nesmie ho zbadať. Sakura vyzerala ako anjelik keď ju položil do postele v starom dome Uciha klanu – do svojej starej izby.

Keď sa tak pozeral po tom mieste skoro zabudol prečo je vlastne tu. Bolo mu strašne ľúto že nemôže ostať pri nej celú noc. Ale ak sa nemýlil mala misiu a vôbec sa mu nepáčilo že práve ju poslali aby ho našla.

A už vôbec sa mu nepáčilo, že ho vôbec hľadajú. Vrátil sa aj s obväzmi späť ku Sakure a obviazal jej ruky. Nemohol si pomôcť musel ju aspoň pohladiť po vlasoch .Na malý lístoček napísal len 2 slová: Prepáč! Sasuke.

Potom sa s obrovským sebapremáhaním otočil a odišiel. vo dverách ešte potichu zašepkal: „Mrzí ma to Sakura. Spi sladko. ´´ potom odišiel späť do lesa.
Zrazu si však uvedomil, že by neprežil keby sa Sakure niečo stalo. Už mu nepripadala otravná ako kedysi a už vôbec by sa mu nezdalo také ľahké odmietnuť jej pozvanie na rande.

Sakura sa zobudila skoro ráno ale čakal ju šok. Myslela si, že sa zobudí pri potôčiku alebo vo vlastnej posteli. Namiesto toho však na stene pred sebou zbadala znak Uciha klanu a zistila tiež, že toto nie je jej posteľ.

Ruky mala ešte stále obviazané. Začala sa obzerať po miestnosti. Rozhodne nebola nikde kde by to poznala. Ale na nočnom stolíku našla lístoček od Sasukeho. Mala zase chuť kričať. Ak bol tu tak mu prebodne srdce kunajom.

Ale na jeho vlastné šťastie Sasuke už tam dávno nebol. Sakura sa nejako pozbierala a odišla domov. Dnes predsa má vyraziť na misiu.

Zbalila si zopár vecí a keď sa zohla po jednu rolku obväzu ktorá jej spadla tak ju upútal matný záblesk po posteľou.

Bola to fotka, ktorú tam musela niekedy v záchvate zlosti na Sasukeho zhodiť. Podľa toho aká zaprášená bola súdila, že to bolo tesne po jeho odchode. Keď ju vytiahla tak zbadala celý ich bývalí tým.

Stála medzi Sasukem a Narutom. Všetci vyzerali tak šťastne. Každý svojim spôsobom. Sasuke mal na tvári len slabučký náznak úsmevu a Naruto sa usmieval od ucha k uchu ale vyzeralo to skôr akoby na niekoho zazeral. Sakura vyzerala doslova nadšene.

Ani si nepamätala kedy bola naposledy taká šťastná ako na tej fotke. Nakoniec si pobalila všetko potrebné a vydala sa k bráne Konohy.

Už na ňu čakali – 3 kunoichi a dvaja ninjovia. Pozdravila ich a vydali sa na cestu. Rozmýšľala kde by asi tak mohol byť.

Veď včera ju odniesol do domu jeho klanu. Nevedela si predstaviť kde môže byť. Ale vydala sa smerom, ktorý jej napovedala intuícia. Kedysi bola schopná úplne presne povedať kde sa nachádza.

A veľmi často ho chodila špehovať. Lenže to bolo v čase keď ho milovala viac ako čokoľvek na svete. Lenže tento cit vyhasol. Aspoň si to nahovárala.

Ale hoci poprela všetky city k jeho osobe tak verila, že bude schopná nájsť ho . Nevedela prečo sa zrazu zastavila.

Ale za malú chvíľu to zistila. Vycítila Sasukeho chakru.

Bola veľmi silná. Potichu sa priblížili ku kríkom a pozerali sa pomedzi vetvičky či ho niekde neuvidia. Ležal tam úplne kľudne.

Bol rozvalený na tráve a vyzeral akoby spal. Ale Sakura už dávno neverila tomu čo videla . Vedela, že všetko treba preveriť. Lenže ako? Nebolo tu nič čo by sa dalo urobiť. Ale rozhodla sa – sama nevedela prečo si zrazu tak verila- proste sa postavila.

Na zbytok týmu len kývla aby ju nechali. Proste sa postavila a vybrala sa smerom k nemu. Nikto – žiadny ninja by sa nikdy nevybral úplne nekrytý smerom k nepriateľovi. Ale Sakura z nejakého neznámeho dôvodu vedela, že jej nič nespraví.

Nemala žiadnu istotu jedine ak že ostatný stihnú zareagovať. Ale aj to bola slabá útecha. Podvedome siahla po kunaji keď bola od neho len pár krokov.

Na perách mu hral slabučký úsmev. Sakuru hneď napadlo, že sa mu asi niečo pekné sníva. Ale tú myšlienku hneď zavrhla. Vedela, že ak by pokračovala došla by k záveru, že by chcela aby to bola ona kto sa zjavuje v jeho snoch.

Keď sa nad ním sklonila takmer sa neudržala. Tak sa rýchlo prebrala a priložila mu kunaj ku krku.

„ Tak dobre veľký pán Uchiha. Láskavo sa prestaň škeriť a vstávaj. ´´ hlas mala chladný.

Presne taký ako mal on keď odchádzal.

„ Ach jaj Sakura. To nemyslíš vážne. Snáď d by si ma nechcela zabiť?“ otvoril oči a pozeral na ňu úplne kľudne.

„Divil by si sa ako veľmi. Ale nakoľko ťa mám priviesť do Konohy tak si to potešenie musím odoprieť. Škoda. Takže teraz ťa poprosím aby si po dobrom vstal a bez odporu išiel spolu s nami. Inak to pôjde po zlom. A určite to potom nebude lepšie ani doma. Tak môžeš si vybrať. ´´ povedala úplne kľudne.

Netušila, že jemu už len z toho pohľadu na ňu stúpa krvný tlak. Nie od strachu ale od niečoho čo si nechcel za žiadnu cenu priznať. Nechcel si priznať to, že by sa do nej mohol zamilovať po všetkých tých rokoch odmietania.

Sakura by si to nechcela pripustiť ani keby to vnímala. Proste ho zatlačila do temného kúta mysle a toto chcela mať rýchlo za sebou.

„Veľmi ma mrzí, že to musím povedať ale dobrovoľne určite nepôjdem. Ale ak chce môžeš si to vybojovať. Hoci by som ťa vážne nechcel zraniť. ´´ nehovoril ironicky.

Bol ako vymenený teda trochu. Sakure sa zdalo, že na ňu pozerá úplne inak ako predtým. Vedela, že včera v noci ju odniesol do jeho sídla a ošetril ale vadila jej tá myšlienka.

“Kto povedal, že sa budeme byť? Od chvíle čo som zacítila akú silnú máš chakru tak ti ju odčerpávam. Teraz jej nemáš dosť ani na jednoduché jutsu. Ja som sa zmenila Sasuke. Nevieš si predstaviť ako veľmi. Tak a teraz keďže odmietaš ísť dobrovoľne tak pôjdeš zviazaný ako psíček.“ Zo svojho batohu vytiahla povrazy a zviazala ho. Potom spravila pár pečatí a povrazy spevnila svojou chakrou.

Potom vyšli z kríkov aj jej spoločníci. Ani si nevšimla koľko je hodín. Zistila to až keď sa začalo stmievať.

Utáborili sa. Sakura si ľahla k stromu a Sasukeho nechala ležať pár metrov od ohňa. Všetci ostatný ležali okolo takže sa nebála, že by mohol zdúchnuť.

Sasuke nevedel prečo ale keď pozrel jej smerom tak vždy pocítil neznáme chvenie v žalúdku. A nevedel si vysvetliť ani tie pocity keď ju našiel na jeho- vlastne asi už ich – tajnom mieste.

Nedokázal pochopiť prečo ho jej slová tak ranili. Prečo nebol schopný nechať ju tam tak ako ona teraz jeho pri tomto ohni.

Proste nedokázal pochopiť svoje srdce. Pretože celé tie roky potláčal všetok cit tak nevedel čo cíti k tejto malej ružovo-vlasej kráske.

Vôbec nevedel ovládať svoje pocity tak ako kedysi. Nedokázal proste vyhnať z hlavy spomienky na jej večný úsmev, ktorý teraz určite nepatril jemu ale niekomu kto ostal v Konohe po celý ten čas spolu s ňou.

Pocítil nával žiarlivosti na neznámeho muža, ktorý možno obsadil jeho miesto v Sakurinom srdci.

Sakura pomaly zaspávala. V mysli sa jej vynorila fotografia, ktorú dnes ráno vytiahla spod postele. Videla svoj úsmev- skoro zabudla aké je to usmievať sa. Potom uvidela Naruta a uvedomila si ako veľmi sa od tej doby zmenil a nakoniec uvidela toho ktorý ležal teraz len pár metrov od nej.

Nemohla si pomôcť ale napadlo ju ako nepohodlne sa mu asi bude túto noc spať keď má ruky spútané za chrbtom. Pri tej myšlienke sa uškrnula ale ani ju nenapadlo ísť ho zviazať nejako inak.

Sasuke strávil nepohodlnú noc. Ale nesťažoval sa lebo si za tie povrazy mohol sám. Keby išiel dobrovoľne tak by ho len nejak zaistila aby neušiel.

Ale takto sa spalo fakt nepohodlne. Ráno zahasili oheň a vydali sa na cestu. Zakaždým ho niekto ťahal. A občas keď mala povraz v ruke Sakura mal pocit, že sa stále sťahuje.

Ale to bol len pocit. Nikto nerozprával, išli potichu .Keď uvidel brány svojho rodného mesta a zároveň mesta kde dostával najväčšie rany tak ním prebehli spomienky.

Ale to ho už ťahali ku kancelárii Hokage. Sakura ho zobrala od nejakého chalana. Mala pravdu keď povedala, že pôjde ako psík. Pripadal si ako na nejakej výstave. Proste si podávali vodítko. Sakura zaklopala na dvere. Potom vošla a jeho ťahala zasebou1.

„ Ah Sakura. Vitaj späť. Vidím, že tvoja misia bola úspešná. Ak chceš môžeš ísť domov. Ale možno ťa v súvislosti zo Sasukem budem ešte potrebovať .´´ Tsunade hovorila stručne.

Sakura len nemo prikývla a odišla.

„Tak a teraz ty Sasuke Uciha. Dopočuli sme sa, že si zabil Orochimaru aj Itachiho. Lenže si odišiel z našej dediny a stal si sa hľadaným ninjom. Vážime si to, že si vlastne zlikvidoval dvoch našich najväčších nepriateľov ale aj tak sú tu ešte isté pochybnosti takže môj návrh by bol asi takýto : bol by si pod dohľadom niekoho z našich ninjov asi tak na dva mesiace. Potom sa ešte uvidí. Pretože za normálnych okolností by si bol uväznený myslím, že je to veľmi dobrá ponuka. ´´ na chvíľku sa odmlčala.

To Sasuke využil aby položil otázku. „ Tým ninjom mala byť Sakura-chan? Preto ste jej povedali, že ju budete v súvislosti so mnou ešte potrebovať? ´´

Sasuke dúfal v kladnú odpoveď. Hoci len niekde v kútiku srdca.

„ Bystrý ako vždy. Áno myslím, že to bude Sakura-chan. Ale ešte sa musím opýtať jej. Toto bude len dobrovoľná úloha. ´´ Tsunade sa usmievala akoby už dopredu vedela Sakurinu odpoveď.

Ten malý kúsok v Sasukeho srdci až taký optimistický nebol.

„ V prípade, že Sakura-chan odmietne kto by ma strážil? ´´ opýtal sa a v duchu sa modlil, aby to bol niekto normálny.

Tsunade sa zamyslela : „ No dúfam , že k tomu nedôjde. Myslela som si, že Sakura bude rada. Takže s takou možnosťou som vlastne ani nepočítala. ´´ trochu sa pousmiala.

„ Tak načo ste ju vlastne posielala domov keď vlastne si ma teoreticky prísť po mňa? ´´ Sasuke bol zmätený.

Teraz sa vrátila z misie (nie že by bola nejaká náročná keďže mu v podstate vzala všetku chakru a nebojoval proti nej ale aj tak). Sakura sa však počas jeho myšlienkových pochodov zjavila vo dverách. Tvárila sa úplne inak.

„ Ah Sakura pod ďalej. Tak vezmeš si Sasukeho na starosť? ´´ Sakura sa v duchu zaškerila.

„ No to záleží od toho- ´´ pri tých slovách sa jej ten úškrn zjavil na tvári naozaj „čo by to obnášalo. Ak čakáš, že mu budem robiť pestúnku tak teda rozhodne nie. ´´ Sasuke sa pozeral na Tsunade.

Tá zjavne rozmýšľala ako sformulovať svoju odpoveď. Nakoniec na to asi prišla.

„ Dobre nebudeš mu robiť pestúnku. Len dáš pozor aby nikoho nezabil, poprípade pôjdete na misiu alebo dáš pozor aby znovu neodišiel z Konohy. Jasné môžeš dať pozor aj na to aby nezomrel od hladu ale to už nechávam na tebe a na tvojej dobrej vôli. Ale pokús sa ho udržať pri živote. ´´ Tsunade sa usmievala.

Sakure cukalo kútikmi ale Sasukemu nebolo všetko jedno. Poznal túto novú Sakuru len krátko ale bol si istý, že je schopná vyhladovať ho takmer k smrti.

„Tak v tom prípade to beriem. ´´ kto mohol vedieť čo sa v tej chvíli odohrávalo v Sakure prehňálo v jej krásnej hlave.

´ Čože? Fakt som si to pomyslel alebo sa mi to zdá? Sasuke mal chuť prefackať sa. Sakura zamierila k domom na okraji lesa. Zastavila sa pred jedným menším ale zato celkom pekným..............