manga_preview
Boruto 55

Posledná strana

Oblizol si prst a prevrátil stranu. Chvíľu si prezeral obrázok a prevrátil ďalšiu. List za listom prechádzal knihou. Nejaký čas to trvalo, lebo bola hrubšia než tá prvá. Na poslednej strane zostal kus prázdneho miesta. Bolo treba ho zaplniť. Nevytiahol však farby ani ceruzky. Vzal štetec, namočil ho do atramentu a pustil sa do písania. Napriek pokročilému veku mal pevnú ruku. Drobné úhľadné písmo zapĺňalo zostávajúci priestor. Občas zastavil, aby sa zamyslel. Nie však často. Všetko mal už dlho premyslené. Posledná čiarka. Spokojne odložil štetec.

„Ale, ale... že by som bola svedkom jedného z legendárnych úprimných úsmevov?"
„Čože?" Zdvihol oči. Vo dverách stála starenka so snehobielymi vlasmi.
„Ach, ahoj kráska. Áno, pristihla si ma."
„Nechápem, prečo ma tak stále voláš. Pozri na mňa. Vieš, koľko už mám rokov? Dnes máš narodeniny, tak by si si to mal vedieť odrátať."
„To bola prvá prezývka, ktorú som vymyslel a ktorá sa adresovanej osobe aj páčila. Na taký úspech sa nezabúda. Budeš kráska, až dokým nezomrieš a nerozpadneš sa na prach.
„A zbohom romantika! Ale ja viem, ako to myslíš. Ďakujem za kompliment, ty starý dedulo."
Zavrel knihu a podal jej ju. „Vezmi mi ju, prosím. Práve som ju dokončil a chcel by som ju dnes na slávnosti ukázať pár ľudom."
„Keď už hovoríš o slávnosti, máš všetko pripravené."
„Vlastne nie, musím si ísť dať skrátiť oblek. Dnes som si ho skúšal a nechcem mať rukávy od polievky. Navyše mi zostáva ešte zopár nedokončených vtipov."
„Tak to už by si mal ísť."
„Veď už sa aj zbieram."
„Mám ťa rada. Ahoj."
„Ahoj."

Hoci svietilo jasné slnko, bolo chladné novembrové dopoludnie. Míňal ľudí s farebnými šálmi a rukavicami. Z komínov stúpali obláčiky dymu. Nachvíľu sa pristavil a pozoroval scenériu. Možno by z toho mohol byť pekný obraz. No, ale rukávy nepočkajú. Cesta pomaly ubiehala ale zdala sa mu dlhá. Zrovna prechádzal okolo Ichiraku. A vlastne, prečo nie? Veď už je skoro obed. A o chvíľu už sŕkal teplú polievku. Popritom vytiahol z vrecka poznámkový blok.
„To máte na večernú oslavu?"
Nepamätal si, že by mladú čašníčku už niekedy videl. Bola sotva dospelá.
„Áno, nejaké poznámky na prejav. Ako každý rok."
„Ja viem. Niektorí ľudia sa tvária urazene, ale mne sa Váš štýl páči."
„Ohm, tak to ďakujem."
Všetko sa tu mení. Zostane vôbec niečo tak ako bolo. Ešte aj ten kameň. Pozeral sa na monument Hokage-ov. Koľko tvári tam za jeho život pribudlo? Akýsi zvláštny pocit mu sťahoval hrdlo.

Prišiel ku krajčírovi, nechal sa obslúžiť a zvyšok dňa sa mu nejako prelial cez prsty. Ani si neuvedomil, ako a ocitol sa v spoločenskej miestnosti. Na poslednú chvíľu si ešte zapísal pár vtipov.
„Tak vás teda všetkých vítam." Inojin, hlavný organizátor, celú slávnosť moderoval. „Som veľmi rád, že ste si urobili čas, verím že tu spolu strávime príjemné chvíle..."
To je naozaj môj syn? Pripadá mi veľmi starý. A jeho dcéry už sú skoro dospelé. Kedy sa to všetko stalo?
„..tak že vám prajem dobrú chuť."
Rozozneli sa hlasy hovoru. Ľudia sa uvoľnili a pustili sa do rozmanitého jedla. Rozhliadal sa okolo seba a snažil sa nájsť známe tváre. Vedľa seba mal manželku, oproti sedel syn aj s rodinou.
Hostia pomaly dojedali. Inojin sa znova chopil mikrofónu. „Vidím, že pomaly sa budeme môcť presunúť k ďalšiemu bodu programu. Poprosím veľký potlesk pre nášho oslávenca." Miestnosťou sa ozývalo tlieskanie. Na synov pokyn vstal.
„Tak otec, po minuloročných skúsenostiach sme sa rozhodli, že trochu zmeníme taktiku a necháme gratulantov povedať, čo majú na srdci skôr, než ich svojim šarmantným spôsobom pourážaš." Hostia sa decentne zasmiali.
„A rovno si ťa beriem na paškál ja. Máš už sedemdesiat rokov a stále si skvelý ninja, otec a starý otec. Nikoho si nevážim viacej než teba."
Darovaný obraz ho prekvapil viac, než čakal. Vedel, čo dostane. Musel predsa synovi pár týždňov pózovať. Ale človek ktorý bol na obraze nemohol byť predsa on. Pohľad na dokonale vyobrazenú zvráskavenú tvár mu pôsobil rovnako umelecké potešenie ako i osobnú úzkosť.
„Zdá sa, že to konečne prišlo, syn môj. Maľuješ lepšie než ja." Zdalo sa mu, že slová ho v hrdle tlačia. „Ďakujem ti."
„Tak teda" Inojin evidentne nedokázal zakryť hrdosť v hlase „poprosím ďalších gratulantov."
Stál vpredu na javisku a ľudia z dlhého radu k nemu postupne prichádzali. Zrazu zisťoval, odkiaľ sa mu niektoré tváre zdali povedomé.
„Ďakujem pekne. Áno, poznal som tvojho starého otca.. áno, bola, bola so mnou na tej misii to bola náročná situácia."
Deti a vnúčatá starých známych. Príliš starých.
„A teraz je tu chvíľa, na ktorú všetci čakáme. Prosím ťa, otec, buď na nás milý. Mikrofón je tvoj."

Postavil sa na miesto, poznámky si rozložil na rečnícky pult. „Vítam vás." Očami hľadal otvárací vtip. Nemal ich správne uložené. Pohľad mu zavadil o vlastnú ruku. Pokožka krehká ako papier, popretínaná tisíckami vrások sa modrala občasnými popraskanými žilkami. „Ja.. vítam vás tu." Pozrel na ľudí, pozrel do poznámok. „Toto nepôjde. Ospravedlňte ma na sekundu." Ako opúšťal pódium, z publika sa ozývalo znepokojené mumlanie.
„Si v poriadku?" Ino vyzerala ustarostene.
„Isteže, kráska. Mohla by si mi ju podať?"
Na pódium sa vracal z obrázkovou knihou v ruke.
„Odpustite mi to prerušenie. Pôvodne som mal v pláne, podľa tradície vás počastovať mne vlastným humorom. Rozhodol som sa ale, že dnes urobím výnimku."
Zopár rúk povzbudivo zatlieskalo.
„Musím sa priznať, že mnohých z vás som ešte pred pár hodinami nespoznával. Pribúda vás a rastiete rýchlejšie, než stíham sledovať. Po gratuláciách som si ale uvedomil, že pravdepodobne s každým z vás som nejakým spôsobom spojený. Preto mi prišlo vhodné dnes vás neuraziť ale aspoň raz povedať, čo pre mňa tieto putá s vami znamenajú. Svoju prípravu síce nepoužijem ale našťastie mám náhradný materiál."
Otvoril knihu na poslednej strane a začal čítať. „Toto je moja druhá obrázková kniha a prišlo mi dôležité doložiť k nej aj pár slov. Sú v nej zachytení všetci moji priatelia a rodina. Mnohí z nich už žijú len na mojich obrázkoch a v spomienkach."
Zdvihol oči a videl ako mu z davu prikývlo zopár starých usmiatych tvárí.
„Jeden z nich obrátil môj život naruby a ja mu za to budem do konca života vďačný. Toho dňa som spoznal priateľstvo a dôveru. Nielen vďaka nemu, ale aj mnohým iným. Moje meno je Yamanaka Sai a býva predmetom zábavy, že som prijal meno svojej ženy. Mne to ale nevadí, lebo to meno je dôkazom, že mám rodinu. Rodinu, ktorú som roky nepoznal. Kniha zachytáva okrem priateľov moje vnúčatá, môjho syna a jeho ženu a v neposlednom rade Ino, moju krásku." Zavrel knihu a pozrel sa priamo na ňu.
„Ďakujem ti za život, ktorý so mnou žiješ. Ďakujem, že si mi dala spoznať lásku. Milujem ťa. Prepáč, že ti to nehovorím častejšie."
Stará žena so slzami v očiach prikývla.
„A milujem aj všetkých vás. Dnes som si uvedomil, že svet sa mení akosi rýchlo. Nechcel som premrhať príležitosť povedať vám, čo pre mňa znamenáte."
Chvíľu to vyzeralo, že miestnosť zamrzla.
Ktosi začal tlieskať. Ktosi iný sa pridal. O chvíľu celá miestnosť burácala potleskom.

.....
.....

V sklenenej vitríne boli vystavené rôzne historické knihy. Okolo prechádzali návštevníci. Jeden ani nie sto rokov starý exemplár bol otvorený úplne na konci. Na pohľad sa tak ponúkal obrázok krásnej svetlovlasej ženy doplnený krátkym záverečným textom.

Poznámky: 

Čo dodať. Pre mňa to bola jedna z najhodnotnejších vecí, akú som mal možnosť písať. Hlavne z osobného hľadiska. Či sa to stretlo so želaním, neviem celkom povedať. Nepodarilo sa mi napasovať sa do autobiografie a v konečnom dôsledku je tam veľmi málo postáv o ktoré by sa dalo oprieť (nedostatočná znalosť materiálu). Navyše som trochu vykradol záver z Teórie veľkého tresku.
Takže Uzumaki clan, ak som si z tvojho želania urobil vlastný projekt, veľmi sa ospravedlňujem Smiling
Aj tak dúfam, že ťa poteší.

5
Průměr: 5 (4 hlasů)

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Obrázek uživatele Senpai-sama
Vložil Senpai-sama, St, 2021-02-17 19:24 | Ninja už: 1531 dní, Příspěvků: 2605 | Autor je: Asistent pošťáka

Hlboko si ma dojal Cry Sai je vynikajúca postava a skvele si ho uchopil. Prešiel rozmanitými životnými metamorfózami a nakoniec sa podľa mňa usadil v najlepšom manželstve. Ten úprimný úsmev mi navodil scénu z Madarovho Cukujomi, keď sníval, že jeho úsmev je ozaj úprimný a krásny, všetci ho chválili. Asi ho trápilo, že v realite mal s tým taký problém. Aj s prezývkou Ino je to výstižné, ozaj bola prvá, ktorá sa páčila. Bohvie koľko tvárí na monumente pribudlo Puzzled Tak sedemdesiat rokov nie je až taká katastrofa, mnohí sú v plnom kvete. Fíííha, Inojin je skvelý maliar, ale z otca si trochu uťahuje Hehe... Mne sa práve páčilo, že Sai, síce dakedy nejapným spôsobom, vždy vystihol pravdu a odhalil kulehy, napr. Sakuru. Páni, nakreslil druhú obrázkovú knižku so všetkými, s ktorými mal nejaké puto Wow, tak tohle je vážně krutě hustý!! Záver je perfektný Kakashi YES
Mám veľmi podobné problémy, o ktorých píšeš v Osobných litániách Angel Boruta môžeš spokojne pozerať, dá sa, isteže možno mať výhrady, o ktorých sa dočítame v komentároch, ale mňa aj drží to, že táto stránka existuje, že sú tu ľudia stále činní, a to má svoj význam, nie?

Obrázek uživatele Hyō Sensu
Vložil Hyō Sensu, Čt, 2021-02-18 15:37 | Ninja už: 4051 dní, Příspěvků: 270 | Autor je: Sluha v rezidenci klanu Hyuuga

Ďakujem za milý koment. Smiling
Na Boruta som sa krátko po uverejnení tohto dielka predsa len dal a naozaj asi hlavne kvôli tejto komunite ale páči sa mi to.
Pár rokov som tu nebol a keď teraz vidím ako sa tu všetko zmenilo, cítim že, ako si povedala, má to svoj význam.

Suicide is painless...game of live is hard to play, im gonna lose it anyway...but i can take or leave it , if i please

Obrázek uživatele Kakari
Vložil Kakari, St, 2021-02-10 21:03 | Ninja už: 4175 dní, Příspěvků: 2060 | Autor je: Ošetřovatelka Kakashiho smečky - specialistka na Pakkuna

Líbí se mi tvá představa Saie jako sice stále "svého" ale přesto oblíbeného a uznávaného dědečka. Příjemné čtení Smiling

Život je legrace! Pokud ovšem sdílíte jeho smysl pro humor.
FF

Obrázek uživatele Hyō Sensu
Vložil Hyō Sensu, St, 2021-02-10 23:54 | Ninja už: 4051 dní, Příspěvků: 270 | Autor je: Sluha v rezidenci klanu Hyuuga

ďakujem Smiling

Suicide is painless...game of live is hard to play, im gonna lose it anyway...but i can take or leave it , if i please

Obrázek uživatele Uzumaki clan
Vložil Uzumaki clan, Čt, 2021-02-04 20:54 | Ninja už: 1043 dní, Příspěvků: 478 | Autor je: Zatvrzelý šprt

Nemám slov... príbeh bol ozaj veĺmi pekný a ten Saiov príhovor chytil za srdce. Z lásky
Ďakujem novoročný Ježiško Jofuku pro tebe :-)

Obrázek uživatele Hyō Sensu
Vložil Hyō Sensu, Čt, 2021-02-04 21:25 | Ninja už: 4051 dní, Příspěvků: 270 | Autor je: Sluha v rezidenci klanu Hyuuga

Rado sa stalo Smiling som rád že páčil

Suicide is painless...game of live is hard to play, im gonna lose it anyway...but i can take or leave it , if i please

Obrázek uživatele Uzumaki clan
Vložil Uzumaki clan, Pá, 2021-02-05 10:58 | Ninja už: 1043 dní, Příspěvků: 478 | Autor je: Zatvrzelý šprt

A tú "vykradnutú časť" z teórie veľkého tresku som spozorovala. Tiež som bola fanúšik Laughing out loud

Obrázek uživatele Yuki Kaze-san
Vložil Yuki Kaze-san, St, 2021-02-03 22:11 | Ninja už: 4559 dní, Příspěvků: 7771 | Autor je: Moderátor, Vůdce klanu

Páni, to bylo pěkně procítěné. Koukám, že se Sai dožil pěkných let. Jen je škoda, že nevíme, koho si Inojin vzal, i když pár možností by tu bylo.

„Nepodceňujte sílu četnáře.“ Matthew Reilly
FF stránka moje a Nildona!!!
FC pro mě od nellynuska

Obrázek uživatele Hyō Sensu
Vložil Hyō Sensu, St, 2021-02-03 23:18 | Ninja už: 4051 dní, Příspěvků: 270 | Autor je: Sluha v rezidenci klanu Hyuuga

ja to tiež neviem Laughing out loud v mojich predstavach to je neznama osoba.. aj keď som sa dočítal že v rámci deja sa už niečo rysuje

Suicide is painless...game of live is hard to play, im gonna lose it anyway...but i can take or leave it , if i please

Obrázek uživatele Poštolka
Vložil Poštolka, St, 2021-02-03 21:11 | Ninja už: 3035 dní, Příspěvků: 4902 | Autor je: Manga tým, Jounin

Krása Kvítek sakury

Pravidla a rady ohledně vkládání obrázků najdete na stránkách Jak přidat obrázek a Pravidla vkládání FA.

Jinak pořád na Konoze funguje hra Útok na Konohu, kde si můžete pořádně zmasakrovat pár „padouchů“.

Obrázek uživatele Hyō Sensu
Vložil Hyō Sensu, St, 2021-02-03 22:06 | Ninja už: 4051 dní, Příspěvků: 270 | Autor je: Sluha v rezidenci klanu Hyuuga

Smiling ďakujem

Suicide is painless...game of live is hard to play, im gonna lose it anyway...but i can take or leave it , if i please