Zmätený Kazekage 104.

„...no tak, trocha úsmevu," Nagaya sa nahol do jej zorného poľa, popritom ako prekračoval, „ideme sa predsa zabaviť."
„Nejdeme na pohreb," ozval sa Kiba, „tak sa prestaň tak tváriť, Tanaris."
„Ježiš, sklapni Kiba," zahriakol ho hnusne Yochi, ktorý dnes nemal najlepšiu náladu.
Bratranec mu len zagánil do obličaju a potom urazene obrátil tvár na podvečernú Konohu: „Som zvedavý ako dnešok dopadne."
„Malo by to snáď dopadnúť zle?" vodca Inuzuka klanu pochybovačne zdvihol obočie.
„Nie..." Kiba sa obzrel za seba, „ale Tanaris srší nadšením."
„Kiba," rezignovane vypustila vzduch jediná žena medzi nimi, „nehnevaj sa, ale daj mi pokoj. Vlastne aj ty, Nagaya. Poďme tam, nech sme čo najskôr doma."

Čo deň, to bližšie k nemu. Čo hodina, to bližšie k odchodu a čo minúta, to ďalej od neho. Veci sa v jej očiach naozaj zdali nepekné a jej okolie absolútne nechápavé. Nemali ani poňatia, čo sa v nej dialo posledné dni.

Vodný brat smutne spustil hlavu a Yochimu neušla jeho reakcia. Sám zaťal zuby. Mal dnes stretnutie so staríkmi z ich klanu. Dosť mu vadilo, aké nároky majú na neho a pritom, ako nejakú dobu dozadu povedala Tanaris, nie sú zas tak dôležitým klanom. Všetko je len robenie z komára somára. Zúfalú frekvenciu cítil pomaly z každého člena rodiny a to hlavne zo sestry a otca.
Ani on nechcel, aby niekam šla. Patrí tu, do Listovej. Aj keď vedel, že je to takmer tu, stále si nedokázal predstaviť ich dom bez nej a malého synovca. Kopa práce sa valí a on zostane sám, dokonca aj bez Nagayu, ktorý ide do Suny s Tanaris. Srdcom mu prešla výčitka, že sestra potrebuje podporu teraz viac ako on, ale nezabránil pocitu, že bude bez nich oboch tak trocha stratený. Nemá ani ženu, ktorá by ho doma čakala.

Ponorený hlboko vo svojej mysli, automaticky vedený zvykom a svojimi spoločníkmi sa naraz našiel uprostred Grill baru. Tmavé závesy boli zatiahnuté, aby mali hostia súkromie a veľmi lákavá vôňa mäsa nastolila vládu jeho zmyslom. Naraz ucítil letmý dotyk na ramene a vedľa seba mal Tanaris, ktorá sa dosť ošívala. Bolo nezvyklé vidieť ju takú, každý ju má predsa zafixovanú skôr ako raketu.

„Vitajteee!" blondiak pritrielil ku štvorci a už objímal Tanaris, „som rád, že ste prišli."
„Ďakujem, Naruto," pokúsila sa o úprimný úsmev, ktorý udržala však len stotinu sekundy.
„Som rád, že všetci došli. Aj Shikamaru je tu."
Naozaj. Sedel tam medzi Ino a Choujim a popri tom, ako počúval svojho najlepšieho priateľa, dvihol kútiky na ňu. Jeho partnerka tam chvalabohu nebola. Posledné, čo potrebovala bolo vidieť Temarine podozrivé ksichty.
„Vyzeráš nejaká unavená," ozvalo sa podpichovačne a ten hlas donútil Tanaris zbystriť.

Naklonila sa cez Narutovo rameno a uvidela Sakuru, opierajúcu sa lakťom o stôl a hánkami o lícnu kosť. Tanaris takmer žasla nad priateľskou maskou, pričom pravý zámer dokonalo skryla. Nikto nevenoval tomu väčšiu pozornosť, až na Tenten a Ino, ktoré nepríjemne žmúrili jej smerom. Čierna škvrna v Tanarisnom kútiku oka sa pomrvila. Na to zaševelila niečo, aby sa nepovedalo: „Som z toho balenia jak usmažená. Dieťa obnáša veľa vecí, vieš..."
Na to Haruno strašne chápavo kývla a ušla zámerne zrakom na Uchihu, ktorý sedel na kraji „účkovej" lavice. Ako inak ako v tmavom poobliekaný s kruhmi pod očami a zrakom bezmyšlienkovite zabodnutým do stola. Nevyzeral dobre. Poznala už len od pohľadu, že nespal. Túto noc totižto nebol u nej, ale bol za Kakashim a riešili pracovné veci. Vyzerá to tak, že Sasuke bude mať čoskoro dlhodobejšiu misiu.

„Dokedy tam budete stáť jak hotentoti?" ozval sa Sai, „však si poďte sadnúť."
Hnedovláska venovala letmý úsmev Saiovi a pozorovala jeho tmavé až čierne oči, ako vyhľadali Ino a chvíľu spočinuli na nej. Yamanake sa dvihli líca pri úsmeve. Páčil sa jej. To nebola novinka pre nikoho.
Sai bol vždy iný. Avšak za tú dobu, čo ho Tanaris videla naposledy...vyzerá, že ja viac humanoidný, čo sa týka emócií. Pamätala si jeho chladnosť dodnes. Absolvovala s ním nejednu misiu. Teraz však fizmónia jeho vystupovania bola dosť podobná tej Nejiho, ktorý sa podobne zamilovane pozeral na Tenten. Tentokrát sa jeho biele oči spojili s jej hnedými. Zazrela v nich akúsi úzkosť. Ostatní tak nejak venovali pozornosť iným okolnostiam a Tanaris len bádala, čo v Nejiho očiach vzbudzuje tento nádych. Chvíľu na to odvrátil zrak a zachumlal tvár do Tentenineho ramena, schovávajúc tvár.

Tanaris sa premýšľajúc posadila s Kibom na prenosnú taburetku za vrch stola a to isté spravili aj jej bratia na opačnej strane. Po svojej pravici mala najbližšie Sasukeho s Narutom. Viedli práve nejakú konverzáciu a ona nevedela prekusnúť podráždenie z toho, že ešte na ňu ani nepozrel.
Netrvalo až tak dlho, čo sa pristavila servírka a neskôr s ňou nové kopy mäsa. Nemusím vravieť, že Shikamaru a Ino museli Choujiho značne krotiť. Chudák, smutným výrazom sledoval šťavu kvapkajúcu z lahodných namarinových plátkov. Tanaris ho prišlo troška ľúto...však on chce len papať. Bol zlatý, vtipný ale detinský zároveň. Ona pri pohľade na jedlo, hladná moc nebola. Žalúdok mala stiahnutý, no blažená vôňa ju nabádala okúsiť aspoň kúsok.

Než sa načiahla po malý tanierik a paličky, takmer pred nosom sa jej objavil tanier s menšími kúskami mäsa a ustricovou omáčkou, ktorú mala na pláne si vziať: „Jedz."
„Ďakujem."
„Moc posledné dni neješ."
„Nemám chuť."
„To ma nezaujíma. Zjedz to celé."

Intenzívny negatívny pocit, ktorý by definovala ako hnev jej prešiel všetkými bunkami po tele. Dvihla acháty na neho a napnutá sánka, či prenikavý výraz v obličaji ju utvrdili. Neznášal, keď sa tvárila že je silná. Nepotrebovala sa tak tváriť, ona je silná. No nepáči sa mu, keď mu nechce ukazovať svoje slabosti. Od toho tu je, aby sa o neho oprela. Aby bola na ňom závislá. Aby jej mohol dať všetko. Všetko...
Naraz odvrátil tvár a musel si zakusnúť do jazyka, aby nepovedal niečo, čo nemá. Malý tanierik s jedlom jej vložil do dlaní, venujúc sa ďalej Narutovi, ktorý mimochodom celú túto scénu tak nejak nechtiac pozoroval.

Zakusla do prvého sústa a mierne kyslo slaná príchuť omáčky sa jej rozprestrela na jazyku. Skutočne to chutilo tak dobre, ako vyzeralo. Mäso bolo jemné, trhalo sa na najjemnejšie kúsky. Pomaly zabudla na to, aké je tu dobré jedlo.
Než sa nazdala konverzácia sa rozprúdila. Chcela sa strániť, no bohužiaľ to nešlo a tak bola zasypaná otázkami na malého Segawu, aké je to byť mamou a podobne. Našťastie nikoho až tak nenapadlo spomínať Gaaru.
Neji s Tenten sa vymenili s Kibom a Leem, aby boli bližšie pri nej. Sasuke a Naruto sa zase dali trocha do úzadia a na ich miesto sadla Ino so Saiom. Nejiho obočie sa stále krčilo.

Tanaris prišlo, že obidve dvojice asi chcú počuť nejaké „dospelácke" rady do života. Všetci štyria na ňu kukali, ako by bola Iruka sensei a oni deti prvý deň na akadémií. I keď netušila, či sú hentí dvaja spolu, alebo že či Tenten nešvitorí a nechce už teraz s Nejim dieťa. Nedoporučovala by to. Také veci treba premyslieť a pripraviť sa. Ona bola hodená do vody, v ktorej by bola plávala sama, nebyť muža pri malom stole vedľa. Vlastne by bez neho ani už neplávala. Hlavu otočila do boku, aby ho zazrela. Bol krásny aj keď bol zmorený. Čierne dlhé vlasy mu padali okolo líc a na čelo pritom, ako sledoval bľabotajúceho Uzumakiho.

„Bolí to moc?" vyrušila ju Ino neistým hlasom a ukázala prstom dole.
Inuzuka na ňu zmätene pozrela: „Počkať, čo myslíš?"
„No..." pozrela na obidve strany a potom šepla, „pôrod."
„Si snáď tehotná?" poškúlila na ňu s úškrnom Tenten a ani jednému z účastníkov konverzácie neušlo, že Sai stŕpol.
„Nie som," odpovedala okamžite, „ale tak...zaujíma ma to. Aké to vôbec je a ako si vôbec na to prišla."
Tanaris chcela začať rozprávať, ale do očí jej udrelo Saiove jabĺčko, ktoré tak ťažko prehltlo, až ju to rozosmialo. Hruď sa jej pod smiechom z ničoho nič akosi uvoľnila. Akoby niekto poprestrihal sťahujúce obväzy okolo bránice. Zacítila dokonca na sebe pohľad, ktorý nebol z ich stola.
„Kľud," povedala potichu Yamanaka a položila Saiovi ruku na stehno.
Bolo evidentné, že nechce aby sa to rozkríklo a bolo aj jasné pred kým to schováva. Prečo, to už sa Tanaris nepýtala, ale nedivila by sa keby Sakura videla Saia ako „lacnú" náhradu za Sasuke-kuna.

„Vracala som sa domov zo Suny a ráno som dávila do trávy," uchechtla sa Tanaris, „bývalo mi tak zle, že som sa nakoniec zastavila v jednej dedinke, no a tam som zistila, že som tehotná."
Blondínka počúvala a nedokázala ani len zo zlomku predstaviť takú situáciu. Pripadala si pri Tanaris ako dieťa. Objala si lakte: „Neskúsila si na seba použiť liečebné jutsu?"
„Popravde ma to absolútne nenapadlo a jak aj mi to kdesi vzadu v hlave skrslo, tak som to radšej nechcela robiť."
„Bála si sa?" pípol Sai a vyzeral, že sa túto otázku bojí opýtať.
„Mala som obavy, či sme niečo nespískali, aj keď som to v podstate už vedela. Neviem..." poobzerala si všetky štyri tváre, „cítila som to."
„Materinský inštinkt," konštatovala Tenten a rozložila rukou.
„No a čo pôrod?" Yamanaka takmer oblapila stôl, za cieľom získať do budúcna užitočné informácie.
Inuzuka sa nadýchla zhlboka a vypustila s úsmevom: „Hrôza."
„Ježiš, až tak?" Ino sa stiahla trocha naspäť ku opierke.
„Akože..." sklonila hlavu a spomínala na matkinu tvár, ktorú v ten moment videla, „bolo to zvláštne, bolestivé a myslela som úprimne, že ma znieslo zo sveta. Možno ma aj..."
Na to sa obzrela za čiernou postavou: „Keby nie je jeho, dávno by som tu nebola. Ani ja, ani Segawa. Spravil pre mňa viac, ako ktokoľvek v živote predtým."
Tenten sa takmer okamžite vydral plač na tvár a radšej sklonila hlavu, aby neupútala pozornosť. Bola tu vedľa toho, koho si vybrala, nemala starosti v podobe dieťaťa a žila tam, kde si žiadala. Nebolo to fér.

„Ach bože," vydýchol otrávene Sai a otáčal oči dohora.
Spontánne to zmenilo všetkým náladu a interes sa otočil na neho.
„Čo sa deje?" spýtala sa Tenten a Tanaris naraz.
„Sakura...stále sa na mňa...pozerá."
„Ježiš zlato, nerieš ju," Ino sa nezainteresovane oprela o stôl a ruku si založila dozadu na krk, „chápeš, že aby prestala, musíš jej povedať, že sme spolu?"
„Počkať," prvý krát prehovoril Hyuuga, „a ste teda spolu, či čo ste?"
„Heeeej," zažmúrila na nich Tenten, „aj mňa by to zaujímalo. Lebo to akosi nechcete priznať."
Sai mlčky kývol. Následne ešte viac zvážnel: „Sakura neustále dobiedza. Snaží sa to robiť kradmo, ale je rukolapé o čo jej ide."
„Tak ju pošli do r**i a je vybavené. Čo sa budeš s ňou s**ť? Však to musí vedieť, že ste spolu nie?" spýtala sa Inuzuka.
„Ona to nevie," Ino s dôrazom v tvári tikla hlavou najprv na Tanaris a potom na Saia, „však?"
„Neprišiel som na správne riešenie. Takáto sociálna interakcia je pre mňa ešte neznáma. Údajne to môže narušiť jej emocionálnu integritu."
„Ja som povedala," začala Yamanaka, „a aj on sám súhlasil, že sa chce polepšiť v týchto veciach a že to chce teda spraviť sám. Neurobí to, ale sťažovať sa bude. Ja nemám problém s tým vyjsť von. Však nemáme pätnásť."

Mladý muž sklonil hlavu a Ino povýšenecky pozrela na ružovlasú Haruno, ktorá bola na druhom konci hurhaja u stolu a nemala ani najmenšie potuchy o tom, že je reč o nej. Používateľka ohňa na to naštvane stisla pohár v rukách a odpila si. Hrubé sklo položila so značným hlukom: „Sai, nehnevaj sa. Ale hentaká sk***a ťa nemusí absolútne zaujímať. Prečo by si mal ty sa zaujímať o ňu, keď ona sa nezaujíma o druhých? Je to obyčajná p***a. Keď nevieš ako ju poslať do r**i, skús si predstaviť svet bez Ino," nehovorila hlasno, no aj tak hlasom naberala na akejsi intenzite, „Ino je najdôležitejšia, jasné?! k***tiny riešiš. Keby si tušil, čo ja a Sas-"
Na to si stisla prudko koreň nosa a zavrčala. Vyšlo z nej viac ako chcela, neuvedomujúc si svoj výraz a intonáciu. Ale tak moc nechce preč. Veď tu pri jej priateľoch a rodine je fajn. A možno čoskoro fakt nebude jediná z nich, kto bude rodič.

„Prepáčte," odkryla si tvár, ale pohľad nechala kdesi medzi kúskami mäsa na grile.
„Preboha, neospravedlňuj sa," prevrátila očami kunoichi-kvetinárka, „to tento tu by sa mal."
Dotyčný mal spustenú hlavu a neodvážil sa pozrieť sa Inuzuku. Mrzela ho situácia. Síce ešte presne nechápal prečo má Tanaris problémy, ale cítil vnútri niečo, čo sa naučil definovať ako spolucítenie. Navyše, pri pomyslení, že by Ino nebola ho až fyzicky pichlo pri srdci...