Kým som ťa spoznal 7 - Spolu už navždy

Prešlo mnoho rokov od tej udalosti ako Naruto navštívil Ino. Odvtedy sa veľa zmenilo.
Naruto sa zasnúbil a neskôr aj vydal za Hinatu Hyugu. Hinata bola “dieťa vznešeného klanu“. Naruto si ju pamätal ešte z čias, keď jeho kamarát Chouji prenasledoval Ino. Sakura, Ino a Hinata boli partia kamarátok a chodili na rovnakú školu. Vlastne, keď tak nad tým Naruto uvažoval, nebyť tej dávnej udalostu, tak jej otec Hiashi by mu možno ani nedal požehnanie k sobášu s jeho dcérou.
Naruto si to pamätal akoby sa to stalo včera. No bolo to už dávno.
V Konohe zúrila vojna. Ich generácia bola práve v puberte, takmer na prahu dospelosti. V ten deň vtrhli do Konohy nepriatelia z Východného ostrova. Hinatu a jej mladšiu sestru uniesli. Vojaci robili čo mohli pre jej záchranu, No len Naruto ju aj so sestrou dokázal priviesť naspäť v poriadku. Hiashimu - keďže po smrti brata, ženy a nedávnej smrti Nejiho, ktorý mu bol ako vlastný syn - ostali len jeho dve dcéry, jeho najväčšie poklady. Bol mu vtedy taký zaviazaný, že mu z vďačnosti povolil mať jedno prianie. Tak sa túžba dvoch mladých ľudí mohla stať realitou.

Naruto sedel za stolom pri šálke čerstvého čaju. Pred malou chvíľou mu ho pripravila jeho najdrahšia dcéra Himawari. Hinata zatiaľ starostlivo utierala kuchynský pult po tom, ako poumývala všetok riad od večere. Naruto si vzal do ruky noviny aby si prečítal najnovšie Konožské udalosti.
O chvíľu sa dvere otvorili a v nich sa zjavil ich syn Boruto.
Ako shinobi nebol často doma. Stále bol na cestách. Domov prichádzal len ojedinele. Tak ako práve dnes.
Pred prahom do kuchyne si vyzul topánky, skôr ako vošiel ďalej.
„Aha. Váš zblúdilý syn dorazil,“ utrúsila poznámku Himawari, sediac za stolom.
„Aj ja ťa rád vidím krpec,“ Boruto, príliš unavený, aby reagoval na poznámku svojej sestry, jej len rukou postrapatil vlasy, ktoré si Himawari hneď napravila, zatiaľ čo on si prisadol za stôl.
„Ťažký deň?“ pozrel sa Naruto na syna spoza novín, aj keď vedel, že táto otázka bola úplne zbytočná.
„Ako inak,“ odvetil unavene syn a odpil si v čaju, ktorý mama v okamihu položila pred neho.
„Ty sa načisto utrápiš, dieťa moje,“ povedala ustarostene Hinata.
Boruto len pretočil očami nad lamentovaním svojej matky.
„Naložím ti bravčové. Určite si už vyhladol.“
„Netreba. Už som jedol vonka.“ Boruto len usrkával z čaju. Bol trpký ako jeho život.
„Aha. Takže vonka,“ pokračovala jeho sestra v podpichovaní. „S kým si si dal rande dnes? Žeby znova so Saradou Uchihou? Alebo nejaká nová podľahla tvojmu okúzľujúcemu čaru shinobiho? Alebo žeby sa už vrátila Sumire? Nie počkaj. Ona má veľa práce testovaním ninja zbraní.“
Boruto na ňu pozeral, kým nedokončila svoj dlhý monológ.
„Už si skončila?“ potom sa pousmial a otočil hlavu späť na otcove noviny.
„Dal som si niečo v meste. Bol som v nemocnici pozrieť kamaráta, ktorý sa zranil počas minulej misie. A rozprával som sa aj s tetou Sakurou. Mami? Pamätáš si nejakú Ino? Vraj je to vaša dávna kamarátka.“
Naruto spozornel. Za novinami ho nebolo vidieť, takže zaujato počúval rozhovor syna a ženy.
„Áno pamätám si na Ino. Ale od školy sme sa nevideli. Je to už veľmi dávno.“
„Teta Sakura hovorila, že Ino prijali do nemocnice vo vážnom stave. Má vraj nejakú infekciu žalúdka či čo. Snažia sa jej podávať lieky, ale nezaberajú. Skúšajú všemožnú liečbu. Ale pani Ino má vraj slabý imunitný systém, a tak ku každej novej liečbe pristupujú obzvlášť opatrne.“
Hinata si utrela ruky do utierky, sadla si za stôl a utierku si položila na kolená.
„To je strašné.“ Bolo to jediné, na čo sa v tej chvíli Hinata zmohla.
Naruto poskladal noviny, položil ich na stôl a zdvihol sa od neho. Obul si topánky a obliekol kabát.
„ Oci? Kam ideš tak neskoro?“
Naruto si všimol spýtavý pohľad svojho mladšieho dieťaťa, jeho syna aj manželky.
„Idem za Konohamarom.“
„V túto nočnú hodinu?“ čudovala sa Hinata.
„Áno. Cez deň mal veľa práce, takže sme sa nemohli stretnúť. Prídem neskoro. Nečakajte ma. Uvidíme sa ráno.“

Naruto za sebou zabuchol dvere.
Chvíľu premýšľal či urobil dobre, že klamal svojim deťom a žene o tom, kam práve ide. Usúdil však že je to tak najlepšie. Prehodil si cez krk šál, dal si ruky do vrecák a pomaly kráčal nočnou, trochu hmlistou, studenou večernou tmou.
K nemocnici kráčal po chodníku, ktorý osvetľovali iba pouličné lampy, keďže cez hmlu nebolo vidieť mesiac ani hviezdy na oblohe.
Na recepcií sa opýtal na meno Ino Yamanaka. Potom odišiel chodbou presne podľa pokynov sestry z recepcie. Vtom ho zastavila Sakura, idúc po chodbe oproti nemu.
„Naruto? Kam ideš? Len pred pár hodinami bol v nemocnici aj Boruto. Deje sa niečo?“
„Nie. Ja len.... ponáhľam sa. Musím hovoriť s pani Yamanaka.“
Naruto ju polkruhom obišiel a kráčal po chodbe ďalej.
„Naruto stoj, počkaj moment!“ kričala za ním Sakura, kým ho nedobehla. „Už je neskoro. Ino pred pár minútami umrela.“
Sakure stieklo pár sĺz po tvári. Nečudo, veď od školy boli najlepšie kamarátky a takáto smrť blízkeho sa len ťažko znáša. Naruto o tom vedel svoje. Počas života prišiel o veľa blízkych ľudí, vrátane Choujiho. Naruto si sadol na stoličku pri stene a sklesnuto si dal dole šál z krku.

O pár dní sa konal pohreb. Naruto sa pod zámienkou morálnej podpory svojej ženy vybral na poslednú rozlúčku s Ino. Keď spolu s Hinatou, oblečenou v čiernych šatách s čipkou na pleciach, prišli do domu smútku, Sakura tam už sedela pri truhle s telom ich kamarátky. Keď ich zbadala, zdvihla sa zo stoličky, napravila si sukňu a vykročila smerom k Hinate, aby ju objala. Potom pozdravila aj Naruta.
Všetci traja si potom posadali. Zatiaľ čo Naruto rozmýšľal o všetkom možnom, súvisiacom s Ino, Sakura a Hinata zatiaľ s úsmevom spomínali na rôzne situácie, ktoré sprevádzali ich kamarátstvo. Vtom si Sakura všimla, že s Hinatou nie je niečo v poriadku.
„Hinata., je ti dobre?“
Naruto sa pozrel na svoju ženu, ktorá zrazu vyzerala veľmi bledá a utrápená.
„Poď, pôjdeme trochu na vzduch.“ Sakura jej pomohla vstať a obe prešli dverami von.
Naruto ostal v miestnosti sám, iba s truhlou na holom katafalku.
„Je toho veľa, čo som Vám chcel ešte povedať,“ povedal nahlas, „ani neviem kde začať. Nebyť môjho neodbytného kamaráta, asi by sme sa ani nestretli a ja by som tu teraz nesedel. Veľmi Vás miloval. Ale to už viete. Bol som za vami, vtedy v kláštore, pred mnohými rokmi. Vtedy som vám všetko povedal. Možno keby ešte žil, nakoniec by ste boli spolu. A ja by som mohol sedieť na vašej svadbe. No bohužiaľ Vás postihol takýto osud. Je to smutné. Boli ste dobrá žena. A veľa ste si pretrpeli. Strata manžela a dieťaťa musela byť pre Vás veľmi bolestivá. Vedzte, že keby vtedy Chouji žil, bol by Vám oporou. Záležalo mu na Vás. Veď koľkokrát sme vás ako deti prenasledovali. A všetko to začalo tou bitkou. Keby nás vtedy tí chalani nezmlátili a Vy by ste nás so Sakurou neošetrili, asi by Vás Chouji nikdy nestretol. Nikdy by sme nečakali na metro kedy konečne vystúpite. Chouji by sa takmer neutopil v to leto. Nepodstúpil by "prijímačky" na Námornícku len preto aby sa Vám zapáčil. Všetky blbosti robil len pre Vás. Ale to už možno viete. Teraz ste tam hore spolu.“
Keď dohovoril v miestnosti sa rozprestrelo ticho. Príjemné ticho.
Naruto sa zdvihol zo stoličky, aby vyšiel von za Hinatou a odviedol ju domov. Skôr však než vyšiel von, do všetkého toho ruchu zvukov a hlasov, ešte sa zastavil a pozrel dohora.
„Dúfam že ste sa tam hore už stretli.“

Poznámky: 

- - Koniec--

Skrytý obsah

Ďakujem

Ďakujem za pomoc s textom Rahzel