Láska verzus moc a sila 06

Praskanie ohňa bol jediný zvuk, ktorý pretínal steny skromného prístrešku. Jeho plamene jemne osvetľovali tvár vystrašeného dievčaťa, ktoré bolo pripravené niesť zodpovednosť za svoje činy.
Zato, že porušila zákony ich dediny a zobrala cudzinca na zakázaný kopec, kde odhalili krutú skutočnosť.
A preto, že neuposlúchla svojho brata a ukázala Indrovi pravdu v podobe zomierajúcich ľudí.
Síce v Tamiko stále plápolal plameň hnevu za zradu a skutočnosť, že krv všetkých zomretých ľudí je čiastočne i na ich rukách, ale aj tak sa nedokázala pozrieť vinníkom do očí.
Sklamala ich. Mali len jeden druhého a ona ich zradila kvôli mužovi, ktorého poznala ani nie deň. Nevedomky zatriasla hlavou. Nie, nebolo to len kvôli Indrovmu peknému zovňajšku. Aj keby do dediny prišla žena alebo najškaredší muž pod slnkom, ukázala by im pravdu. Chcela pomôcť a predísť zbytočnému umieraniu. Nebyť len hlúpe dievča...
„Sklamala si nás Tamiko,“prvý sa ujal slova starešina,„myslel som si, že ti môžeme veriť a zveriť do rúk jednu dôležitú úlohu pre dedinu. Od začiatku som tušil, čo má ten cudzinec v pláne a dúfal som, že ho rozptýliš a nie, že mu pravdu o pár hodín ukážeš."
Tamiko stislo hruď od hanby. Starý otec jej naozaj veril a prial si, aby mu pomohla a urobila niečo prospešné pre dedinu...
Chcel od nej, aby Indru rozptýlila. Jeho vlastná krv a vnučka. Pravda ju zasiahla silnejšie než pocit hanby a zovrela jej hruď do takej miery, že skoro nemohla dýchať.
„Ako som ho podľa vás mala rozptýliť?“ spýtala sa zhrozene pološeptom.
„Starý otec to tak nemyslel,“ povedal okamžite Kyo rovnako zhrozeným hlasom ako Tamiko.
Česť jeho mladšej sestry mu nebola ľahostajná a rozhodne by od nej niečo také neočakával. K správnemu vydaju musí byť čistá ako ľalia až do svadobnej noci.
„Tvoja pekná tvár učarovala už nejednému mužovi. Chcel som iba, aby sa miesto hľadania pravdy, zameral na niečo iné,“ vysvetlil stroho starešina.
A znova mal na tvári kamennú masku, cez ktorú nedával von žiadne emócie. Chceli ju použiť ako návnadu, niečo na upútanie pozornosti, kým by neprišli na spôsob, ako dostať Indru bez podozrenia z dediny. Ich plán by ju po tom všetkom, čo sa dozvedela, nemal prekvapovať.
Tamiko vedela, že znova kopne do včelieho hniezda, ale nemohla inak.
„Ako ste nám to mohli toľké roky tajiť?“
Hlboký nahnevaný nádych Kya na malý moment prinútil Tamiko oľutovať svoju otázku. Zobrať ju späť už nemohla a ani nechcela.
„Úplne ti pobláznil hlavu, sestra? Je to jediná možnosť, ako tu prežiť!“
„Kvôli tomu zomreli naši rodičia a teraz umiera aj Myio!“
Tamikine ruky sa triasli od hnevu a oči jej zaplavili slzy. Po líci sa však neskotúľala ani jedna. Nechcela, aby ju Kyo videl plakať.
„Viem!“ vykríkol Kyo a vstal.
Jeho nahnevané kroky sa odrážali od stien, ale na sestru, ktorá kľačala poslušne na zemi, sa ani raz nepozrel. Nedokázal to. Pravda už začínala dusiť aj jeho, hoci si uvedomoval jej dôsledky.
„Neuvedomuješ si vôbec, do akých problémoch si sa kvôli svojej hlúposti dostala!“ pokračoval so zlobou v hlase.
„Musela som vedieť pravdu!“ oponovala mu.
V hlave mala všetky možné dôsledky svojho rozhodnutia, a ak bude osud chcieť, tak zaplatí za svoj čin aj tým najhorším spôsobom.
„To by už stačilo,“ prehovoril starešina, „Tamiko, naše dôvody ťa nemusia zaujímať. Teraz je hlavné, že si porušila zákon a videli ťa pritom traja obyvatelia.“
Možno Tamiko aj čakala, že z úst starešinu pôjde ľadová para. Vôbec nedal najavo, žeby sa bál o možné dôsledky vnučkinho jednania. Miesto toho ju karhal ako malé dieťa a nechcel jej dovoliť vidieť ich pravdu. V tejto veci jej neverili a nepovažovali za rovnocennú.
„Čo so mnou teda bude?“ spýtala sa už bez akejkoľvek sily.
Vzdala sa.
Nemalo žiadny zmysel sa s nimi hádať, keď ju nebrali vážne.
„Na ďalšom zasadnutí Rady, ktoré sa uskutoční o tri dni, rozhodneme, ako ťa za tento čin potrestáme,“ oznámil jej starešina.
Znova žiadne emócie. Akoby ani nejednal so svojou vnučkou, ale s nejakým obyvateľom.
„A čo Indra?“
V tejto situácii sa mala Tamiko hlavne zaujímať o seba, ale nemohla. Bol predsa s ňou a ona ho na zakázané miesto zaviedla. Celú vinu môžu pokojne zvaliť na ňu, a to aj chcela.
„Pochádza z dediny ninshuu a nebolo by dobré si ich rozhnevať. Preto ho tu musíme naďalej akceptovať,“ odpovedal starý otec.
Vedela, že keby bolo na Kyovi, už dávno by bol buď vyhnaný, alebo zavretý v ich provizórnych celách. Starešina je našťastie v týchto veciach rozumnejší než brat.
„Môže nám pomôcť,“ hlesla.
„Tamiko,“ precedil Kyo znova jej meno skrz zuby.
„Sám ste, starý otec, práve povedali, že pochádza z dediny ninshuu, kde dokážu neobyčajné veci. Ak je to pravda, studňa by pre neho nemala byť problém,“ bránilo sa dievča.
Indra bol naozaj silný a toto bola príležitosť, ktorá sa im už viackrát nenaskytne.
„Pokúsiť sa o to môže, ale výsledok neočakávaj,“odvetil starešina.
Tamiko prikývla a smutne zaspomínala na časy, keď každý obyvateľ v ich dedine mal nádej. Verili v lepšie zajtrajšky, ale po rokoch z nich táto sila v podobe viery vyprchala a ostalo len prázdno a neúspech.
„Môžeš odísť,“ prehovoril Kyo a díval sa cez oblok na pomaly zapadajúce slnko. Neotočil sa, ani keď Tamiko bola už pri dverách. Hnev mu stále obklopoval myseľ a nechcel odísť, alebo sa aspoň stlmiť. Nevedel však, na koho sa hnevá, či na Tamiko, alebo na seba.
Potichu zatvorila dvere a zrak jej padol na pomaly sa končiaci deň. Nikdy by si nepomyslela, koľko vecí sa za jeden deň môže stať.
Ešte včera ráno bola Tamiko poslušne v nemocnici a snažila sa zachrániť ľudí, ktorí nemali najmenšiu šancu na prežitie. Lámala si hlavu nad podivnou chorobou a ľutovala Kya za toľké noci bez spánku, ktoré aj tak nepriniesli žiadny zachránený život.
A koncom včerajšieho dňa sa všetko zmenilo. Indra situáciu zvrátil, donútil Tamiko konečne nebyť len poslušné dievča a spôsobil aspoň malú rebéliu v jej osobnosti.
Včerajšok bol však jednoduchší ako dnešok, lebo tušila, že veci sa začnú pomaly meniť. Nevedela ako a do akej miery, ale dúfala, že sa ich dedina znova ocitne vo svetle a bez ďalších zbytočných hrobov.
Tamiko prežila náročný deň a netúžila po ničom inom len po mäkkej posteli a spánku. Uvedomovala si však, že spánok tak rýchlo nepríde, lebo v nej začínali rásť obavy zo stretnutia Rady. Jej prečin bol závažný, avšak dúfala, že aspoň jeden člen si uvedomí, prečo tak konala.
A bála sa tiež Jirovej reakcie. Bol už dosť majetnícky po príchode Indru, a keď sa dozvie, že kvôli nemu porušila zákon, jeho žiarlivosť ešte stúpne. Za celý deň na neho ani raz nepomyslela, ale teraz ju bude mátať nasledujúce tri noci v snoch. Jirov hlas je v Rade veľmi dôležitý, a ak sa jej bude chcieť pomstiť...
„Tamiko!“ zakričala na ňu osoba, ktorú nečakala, že dnes uvidí.
Taya rýchlo kráčala za Tamiko a hnedé vlasy sa jej lepili k spotenému čelu. Musela za ňou utekať už od nemocnice.
„Taya!“ vyslovila meno priateľky a v hlase jej hrala panika. Veľký tlak na hrudníku jej nedovoľoval povedať čo i jedno slovo a čakala len nato, kým to nahlas vysloví ona. Po celý deň ju niekde v úzadí hlavy stále strašil drobný tenký hlások, že táto chvíľa čoskoro príde, ale vďaka Indrovi ho vedela potlačiť. Teraz sa bála, že skutočnosť ju dobehla až prirýchlo.
„Neboj sa,“ prehovorila Taya hneď, keď si všimla strach svojej kamarátky, „Miyo je stále v bezvedomí, ale nažive.“
Zatiaľ...
Tlak povolil a Tamiko sledovala svoju priateľku, ktorú pred pár hodinami zanechala v nemocnici. Hrudník sa jej dvíhal pomalšie a dych už mala pokojný.
„Prečo si za mnou bežala?“ spýtala sa jej.
Taya nebola vôbec nadšená, že Tamiko priviedla cudzinca do nemocnice a odhalila mu pravdu. Bála sa, žeby Kyo mohol zo zrady obviniť aj ju a stratila by jeho priazeň. On sa však na nemocnicu vôbec nezameral, a tak ostali Taya s jej matkou Kumiko bez akéhokoľvek podozrenia, že vedeli o Tamikiných prečinoch proti dedine.
„Bála som sa o teba,“ prehovorila pevným hlasom,„odišla si s cudzím mužom niekam do lesa a porušila si Kyov príkaz.“
Možno by Tamiko mala pociťovať nejaké výčitky voči kamarátke, ale jej srdce ostalo prázdne a bez zmeny. Možno pred rokom by sa jej zato ospravedlnila a cítila by sa vinná, že ju vystavila strachu o ňu.
Potom, čo sa zaplietla s jej bratom, sa z nej stala donášačka. O všetkom, čo Tamiko robila a hovorila, Kyo vedel a vďaka tomu prišla o jedinú skutočnú priateľku, ktorú mala. Odvtedy si musela dávať veľký pozor nato, čo jej povie. Dúfala však, že o dnešku v nemocnici sa nedozvie. Vinu môže hodiť na kohokoľvek z nich a ona nechcela do problémov dostať aj ostatných.
Taya Kya milovala už od malička a nerozprávala o ničom inom. Vtedy sa to Tamiko zdalo vtipné a aj zlaté, že sa jej najlepšia kamarátka zahľadela do jej staršieho brata a aj im to priala. Myslela si, že sa medzi nimi nič nezmení, ale realita bola krutejšia.
„Som v poriadku,“ hlesla.
Nič viac jej povedať nechcela. Aj tak sa nejakú verziu viny dozvie od Kya. Rozhodla sa zbytočne nepliesť myseľ Tayi dvoma skoro odlišnými verziami.
A skutočnú pravdu o tom, čo sa u nich v dedine deje, vedieť ešte nemohla. Uvedomovala si, aký rozruch by to mohlo spôsobiť. Skoro každá jedna rodina prišla o niekoho milovaného. Teraz preklínajú a nenávidia tú chorobu, ale čo by robili potom, keby sa dozvedeli pravdu, že starešina a jeho vnuk celý čas vedeli, čo ju spôsobuje?
A možno by jej ani nikto neveril.
„Nič viac mi k tomu nepovieš?“ nenechala sa odbiť Tayaa kráčala za ňou.
Rovnako tvrdohlavo ako ona dnes kráčala za Indrom.
„Tamiko!“
„Taya, som unavená. Pohovoríme si o tom zajtra v nemocnici,“ oznámila jej.
Naozaj to bol pre ňu dlhý a náročný deň.
„Budeš v poriadku, všakže? Si predsa starešinova vnučka, nemôžu ťa vykázať z dediny,“ povedala nahlas svoje obavy.
„Neviem, uvidíme o tri dni,“ odpovedala jej Tamiko.
Tejto možnosti sa bála od momentu, keď sa rozhodla porušiť zákon. Vykázanie z dediny bol najhorší rozsudok, ktorý sa u nich v dedine ukladal. Naposledy tak urobili pred piatimi rokmi mužovi, ktorý opakovane okrádal starších ľudí a nedbal na tresty i dohovory od starešinu.
A ona bola slabá. Nezvládla by vonku, mimo dediny, ani jeden deň.
Síce porušila zákon iba raz, ale bude závisieť od Rady, do akej miery sa im jej prečin bude zdať vážny. Keby tak vykonala sama, možno by sa ani žiadne zasadnutie Rady nekonalo. Lenže Indrova prítomnosť sa ponímala ako zrada.
Vedela aj to, že Kyo by niečo také nedopustil. Mohol sa na svoju mladšiu sestru hnevať akokoľvek dlho, ale nikdy by neurobil nič, čím by o ňu mohol prísť. Mali len jeden druhého.