Zmätený Kazekage 102.

Šeré ráno vialo do havraních vlasov, studený vietor sa zarezával do nezakrytých častí pokožky ako ľadové ostrie a jeho líca tak chytali neobyčajný červenkastý odtieň. Lakte pevnejšie pritisol k telu a vydýchol mráčik pary. Rozplynula sa rýchlosťou, akou by si želal rozplynúť dnešné ráno. Pošúchal troma prstami a privrel oči. V tme vlastných viečok sa mu zjavili hnedé oči...vlastne to neboli oči, ani jej vlasy, či jeho bľabotanie, ale skôr pocit. Naplňoval mu kúsky tela postupne ako vlna na hladine jazera, do ktorého ste hodili drobný kamienok. Nie že by už na to nebol zvyknutý i tak s ťažším výdychom otvoril oči.
Biela Konoha pod slabým rúškom tmy mu udierala do očí a kroky za ním do uší. Tlmené, i tak sa započúval. Tanaris to nebola a ani Kiba. Toho je počuť na míle. Zvuk otvorenia balkónu signalizoval vstup niekoho, koho ešte nedokázal identifikovať.

Po jeho ľavici ostala stáť ramenatá postava Ashiho Inuzuku. Sasuke mierne pootočil hlavu jeho smerom. Bol mohutnejší než on a proti nemu tmavý. Hnedé vlasy mal podstatnejšie dlhšie ako keď prišli do Konohy. Spokojne s úsmevom hľadel na Listovú. Aj tak Uchicha vedel, že ho navštívil k dialógu. Vedel a nevedel o čom. Jej otec však mlčal. Založil si ruky pri hrudi ako on a achátmi skákal po zasnežených Konožských budovách.

Sasuke po čase zacítil okolo seba tlak, nepoznal jeho zdroj, no nedokázal nervózne nepošúchať medzi troma prstami, kúsok malého pergamenu. Spod čiernej ofiny pohliadol na Inuzuku: „Dostal som list od Gaaru.“
Zaujato, ostro sťa kunai doňho zabodol zrenice. Samozrejme nasledovala otázka, čo v ňom bolo. Na to Uchiha nabral veľký kus mrznúceho kyslíku: „Rada už tlačí na to, aby sa Tanaris vrátila. Do pár dní musíme vyraziť.“
„...takže čas odchodu už prišiel,“ Ashiho hlava sa opäť natočila na jeho rodnú dedinu.
Vetu zo seba vydal dosť smutným povzdychom s nepatrnou dávkou znechutenosti. Sasukemu sa na zlomok sekundy povolila tvár.
„Prekvapený?“ Ashi mrkol pohľadom na neho.
Je to veľmi vzácne, no havranieho muža jej otec dostal mierne do rozpakov. Hockto ho len tak nezaskočí. Bystrý Inuzuka však má silne vyvinuté inštinkty a predsa chodí po tomto svete dlhšie ako on.
„Prečo by som mal byť prekvapený?“ ozval sa po chvíľke a hneď ako to vyslovil, takmer nad sebou zavrčal.
„Nehraj to mňa,“ obsah slov znel ofenzívne, no všetko ostatné opak, „vieš predsa.“
Stuhli mu sánky. Už dlhšie chápal, že Ashi rozumie ľudským srdciam podobne ako ona. Usudzujúc jeho vek, snáď ešte lepšie. Bolo na jeho charaktere niečo svojbytné. Ale že by takto...prišlo mu to podivné, nepravdepodobné. Veď predsa...

„Nie som slepý, Sasuke,“ prehovoril mierne.
Ashi sa nakoniec rozhodol prehovoriť, pretože si povedal že ho už ďalej nechce trápiť a naťahovať. I keď sa sám v duchu trocha nad tým zasmial. Sasuke len prestúpil z nohy na nohu a nechcene cítil, ako sa mu zvyšuje tep.
„Vidím teba a Tanaris. Vlastne vás všetkých troch,“ vyšiel z neho vzdych, „najprv som z toho bol nahnevaný, popravde.“
Zasmial sa, skláňajúc makovicu. Vlasy sa mu pod tým pohybom nadskočili a obopínali teraz jeho tvár. Bolo očividné, že tuho premýšľa. Lenže netrvalo to dlho a on pokračoval: „Samozrejme, ako správny rodič musel som byť nahnevaný. Ale potom som si všimol, ako sa na seba pozeráte. Ako Segawko reaguje na teba a že on...sa prestal úplne ozývať.“
Mladý muž nebadateľne pokývnul. Je tomu už dlho, čo sa prestal úplne písať. Ešte dávno vo Vírivej prestali od neho chodiť listy, ktoré zo začiatku chodili v takej miere, že mu to až prišlo otravné.
„Je to ťažká situácia,“ vyriekol zo seba stiesnene otec.
Uchiha cítil, že zdieľa momentálne jeho vnútro a on sa obrátil telom k nemu. Skondenzovaný vzduch vybiehal Ashimu pomedzi pery v polohe, že aj chceli niečo povedať, no vážili slová. V tom však povedal niečo, čo ho znova a opäť zaklincovalo: „Prial by som si, aby som ti mohol dať nejakú otcovskú radu. Žiaľ, ako dospelý a zodpovedný muž ktorým si, existuje len jedna jediná možnosť.“

Inuzuka na neho pozrel posledný krát, počas toho ako sa dal na odchod. Sasuke zostal sám v skorom ráne na balkóne, nepohnúc sa. Hrdlo Ashiho mu znelo dookola v mysli a nebol schopný to dostať zo seba. Slová, niektoré menej, iné zase až moc mu rezonovali v chladnom ráne. Zima ho už toľko prešpikovala, že až pálila, no on nechcel ísť do tepla a pohodlia. Kovové zábradlie takmer nechalo jeho dlane primrznúť a vánok prečesával ebenové spustené pramene. Dýchanie sa naraz zdalo náročné a so zatemneným pohľadom si pomyslel, že ho Inuzukovci raz privedú do hrobu.

„Bŕŕ, to je zima,“ striasol sa Ashi, keď vbehol do kuchyne.
Tsume sa obrátila od hrnca a pofúkala lyžičku, na ktorej mala vývar. Srkla troška polievky do seba a spokojne sa zatvárila. Na to vareškou pomiešala zmes a teplou rukou položila na stôl pred brata ešte teplejšiu šálku čaju. Ten si z nej opatrne upil a slastne zamňaučal: „Zelený...“
„Čo si trčal na balkóne v takejto zime?“
„Rozprával som sa so Sasukem.“
„Hmpf,“ odfrkla troška, stojac chrbtom k nemu.
Videl len zásteru a jej strapatejšie vlasy, no tušil. Pomyslel si, že mu nič neujde, ako jej synovi Kibovi.
„Čo?“ spýtal sa schválne hlúpym tónom.
Docielil, čo chcel a ona sa na neho konečne otočila: „No lebo nevieš!“
Nadvihol obočie: „Nemáš rada Sasukeho?“
„Ježiš Ashi, to nie je o tom. Pokiaľ ide o neho samotného, tak vieš že prirástol k tomuto domu. Ale toto je o zodpovednosti,“ vyprskla prevracajúc očami, opierajúc sa o linku.
Pohoršene stískala v dlani kuchynskú károvanú utierku a neveriacky sledovala brata.
„Chceš povedať, že je Tanaris nezodpovedná matka?“
„To! Som nepovedala!“ zdvihla prst a zdôraznila každé jedno slovo, „len sa nezachovala zodpovedne ako žena.“
„Životné situácie sú individuálne, Tsume.“
„Prečo si ju zastávaš?“
Pozrela von z kuchyne, osadenstvo Inuzukovcov spalo, avšak pre istotu pristúpila bližšie, šeptajúc: „Uvedomuješ si, že podviedla samotného Kazekageho?“
„Je to Gaara.“
„Čo tým chceš povedať?!“
„Že do milostných záležitostí nepletieme prácu.“
„Ashi!“

Tsume tresla veľkou silou utierku na stôl, no pri tom aká bola jemná, zvuk bol minimálny. Hlavná žena v dome fučala ako býk a mala tristo chutí ho splieskať, ako keď boli deti a on spravil prúser na akadémií. Vrtela hlavou, že jej skoro odpadla a zuby zatínala, že si ich skoro zlámala.

„Tsume...koniec koncov, je dospelá. Má dieťa a už ona vedie svoj život. Ja jej môžem poradiť, napomenúť ju, ale rozhodnutia sú na nej.“
Ozval sa vzdych z jej strany.
„Keď sa rozhodne vybrať si Sasukeho, ja jej nemôžem brániť,“ rozložil dôležito rukami, „tak sa prestaň na to rozčuľovať.“
„Nezodpovedná...“ zavrčala.
„A mali by sme v rodine Uchihu,“ vyškreril sa Ashi a zasrandoval, „to je prestíž.“
„Ty si neni normálny, fakt.“
„A čo mám plakať teraz? Myslím, že sa Tanaris kvôli tomu naplakala veľa krát už,“ dokončil značne zastreto.

Jeho sestra radšej si zahryzla do jazyka, lebo nechcela sa zrána pohádať. Už tak mala rozpumpovanú krv a tlak kdesi na vrcholku skaly, kde sú vytesané podobizne Hokage. Na chvíľku stuhla a prehrávala si rozhovor v hlave a bádala, či nebol príliš hlučný. Nesvoj pohliadla ku vchodu do kuchyne s oválnymi zárubňami. Hodiny tikali potichu v bledučkej kuchyni a ukazovali niečo pred šiestou. Bol druhý deň nového roku a ju mrzel spôsob, akým dnešný deň začala. Nechcela sa hádať s bratom, nechcela sa na nikoho hnevať. Sasukeho si obľúbila, Tanaris bola predsa jej jediná neter a to najsladšou časťou toho všetkého bol Segawa. Keď však pomyslela na Gaaru, cítila sa previnilo a nepremáhala hnev, ktorý ju skľučoval. Nevera bolí a čím viac máte spoločného, tým viac. Mysľou zašla k svojim deťom a tisla ústa k sebe.

„Prepáč,“ pípla potichu a otočila krk na neho.
Periférne zazrela jeho oči na sebe.
„Neboj sa. Ja ťa chápem...“

Pánty dverí potichu klapli a úzky pásik žiarovky, ktorý tým spravil jej osvietil tvár. V izbe tmavý záves posilňoval dojem hlbokej noci. Segawa sa zobúdzajúc hmýril a Tanaris vyzerala, že sa tiež budí. Sasukeho chcel zdvihnúť malého z postieľky, ale uvedomil si, že jeho ruky sú ľadové. Presunul sa k väčšej posteli a prisadol si. Zdvihol ruku a brušká ukazováku a prostredníku položil jemne na jej viečka.

Tanaris otvorila oči pod neznámym, ale divno príjemným pocitom. Zatvárila sa trocha nechápajúco, keď uvidela rozostreté prsty ako sa od nej vzďaľujú. Začala sa naťahovať a zívať: „To je ten najdivnejší spôsob, akým ma kedy kto zobudil.“
Uškrnula sa, štverajúc sa z postele. Nohy ju automaticky zaviedli k postieľke.
„Achooj, smejo,“ nahla sa cez drevo a červené znaky oboch sa zatriasli pod úsmevom oboch, „mama ťa hneď vytiahne, chvíľočku.“

Odskotačila ako srnka do kúpeľne a čoskoro bola naspäť. Rozostrela záves a zhodila zo seba pyžamo. Sasuke nepozeral jej smerom aj keď ho to mátalo, keďže bola nahá. Mozog mal ale zahltený. Ani sám nevedel čím. Tanaris si ho tak troška pri rannej rutine starostlivosti o dieťa nevšímala. Pritom sa rozprávala so Segawom a on jej rôznymi bľabotacími zvukmi odpovedal. Inuzukovci v rovnakých vianočných overáloch vykročili do dverí a v nich sa Tanaris zastavila: „Sasuke?“
Tmavé body ňou prešli takmer naskrz a ona poznala, že je niečo zle. Vrátila sa tých pár krokov a čupla si. Trocha krivolako, keďže mala Segawu na rukách.
„Deje sa niečo? Povedz mi.“
Ustarostený nádych v nej ho prebral a unavene klipkol očami.
„Budeme musieť čoskoro do Suny,“ podal jej papierik.
Odsunula mu pažu, čo k nej naťahoval. Vedela, čo tam bude. Potichu prikývla, zatínajúc sánky. Namáhavo sa v kolenách vyrovnala a horúčava s tlakom sa jej začala plaziť do bielok. Rozmazala jej pohľad na dvere, keď ju v tom necitlivo schmatla ruka naspäť.

Jeho aura nadobudla akýsi tuhý závan, ktorý nechcel byť rozhodne čítaný. A ku podivu Tanaris tú neviditeľnú stenu videla a necítila cez ňu nič. Stál ako socha, oči uprené do nej a mala pocit, že sa vrátili v čase rok dozadu. Prehadzovala zrak po jeho detailoch, ktoré vždy rozprávali o aspektoch jeho duše.
„Sasuke...“ pípla, keď nemohla ani na jednej ruke zrátať mimické informácie.
Studená dlaň jej pristála tvrdo na líci, až zjajkla od toho teplotného šoku. Ani zďaleka to nemohla nazvať fackou, no ani pohladením si to nedovolila pomenovať. Pevne to však oblapilo jej zátylok a palec jej líce. Na chvíľu prerušil očný kontakt a skĺzol niekam nižšie. Pootvorila pery a jej srdce udrelo do kosti tak silno, že jej prišlo nemožné, aby to nepočula.

Pocítil rozpálenú slzu na palci a skoncoval s bezvýznamným civením na jej pery. Zaštípali ho jej uplakané oči. Zlostne zavrčal a pridal silu do zovretia. Nespúšťal z nej oči a postupne vetril chvenie, zakrádajúce sa od nôh. Napádalo mu kolená, keď mu sluch zaznamenal malého Segawu, ktorého ranné monológy doteraz zneli veľmi pridusene. Prešli do hlučnejšieho podnetu, až oceánové dúhovky ho pritiahli na seba. Ceril na neho ďasienka a očakával odozvu. Neprišla, ale dieťatko aj tak nestrácalo snahu a híkalo na neho.

„Prepáč...“ zastonal úmorne a spustil hlavu dole.
Dlaň povolila, ba až klesla do štandardnej polohy.
„To nič,“ smrkla, „nebolelo to.“
Zdvihol obličaj na ňu s veľkým bôľom: „O tom nevravím.“
Vypustila zo seba pazvuk, ktorý mal byť pôvodne začiatok vety, ktorú nedokončila.
„Za vôbec všetko...“
Dekolt ženy sa pomaly a mohutne dvihol pod nádychom. Bol pre neho neočakávane číry. Precitol ruku tam, kde predtým on bezcitne dal tú jeho. Myšací krok k nemu, doprevádzal jej hlas: „Neospravedlňuj sa za také veci.“
Usmiala sa a pohla rukou, hladiac ho. Vzápätí jej výraz poklesol: „Nemá zmysel hádzať vinu na niekoho, keď ani jeden ju reálne necítime.“

Boli to silné slová, čo vypustila. Samotný Sasuke ich tak úplne nepredpokladal. Skrslo mu, že dnes majú Inuzukovci zvláštny deň. Tanaris nejakú dobu mlčala. Prepískla to, ale bola tu realita, ktorej sa jej v minulosti zdala nereálna. Nech už to je akokoľvek šialené, nesvedomité alebo neprípustné.
„Milujem ťa, Sasuke.“
Na to sa jeho všetky predošlé myšlienky rozplynuli a on ju pobozkal milión pocitmi.

Poznámky: 

Keďže do Vianoc nevydám nový diel, tak Vám všetkým prajem krásne Vianoce plné pokoja,radosti a milých prekvapení pod stromčekom! (dúfam, že nasneží!!!)

Vaša Sabaku no Tanaris