Zmätený Kazekage 96.-97.

Veselé Vianoce

Prajem všetkým kráásne, príjemné Vianoce. Nech máte sviatky plné pokoja, lásky, blížnych...nech nepriberiete žiadne kilečká a nech Vás darčeky pod stromčekom potešia.

S láskou

Sabaku no Tanaris

Blikajúce svetielka domu Inuzukovcov, ale aj okolitých značne bránilo temnote noci rozliehať sa v Tanarisinej izbe. Oči nasmerované do stropu sa jej ani len nepohli. Jej syn typicky spokojne búval v postieľke za ich nohami a muž bez trička ležal vedľa nej. I napriek tomu, že sa neobzerala po ňom, vedela že Sasuke nespí. Nemusela sa pýtať prečo, lebo tušila, že to má podobný dôvod, ako jej nespavosť.

Ani nevedela zrátať, koľko dní je tomu, čo takto naposledy ležali. Bolo to veľmi príjemné. Spoločná, klasická pohoda. Dieťa spalo ako dudek a oni dvaja po boku jeden druhého. Vlasy ešte stále vo vianočnom drdole sa šuchli po vankúši. Hnedými očami skúmala Sasukeho črty biele ako sneh, ktorého vonku stále pribúdalo. Padla jej do oka jeho tvrdo vykrojená sánkova kosť. Hlavne jej časť pod uchom. Sasuke je príťažlivý muž. A to len ležal s prikrývkou hneď pod pazuchami a nijak sa neksichtil. Radšej si nezačala pokladať otázky, kedy sa toto všetko zbehlo. V mysli sa jej usadil len ten večer, kedy sa u neho pohádali.

Nadvihla sa trocha nad neho. Krčiac obočie, chrbtom ukazováku sa jemne dotkla rany nad bradou. Tiché zhíknutie nasledovalo potom, ako Sasuke zdrapil jej zápästie. Bolo to rýchlejšie, než dokázala vidieť a pochopiť. Hrdlo jej zovrelo, keď sa na ňu uprel. Mal v tmavých dúhovkách niečo zvláštne. Leskli sa mu v tom prítmí viac, než normálne.

„Prepáč mi tú peru...“ šepla, že ju ledva bolo počuť.
S gučou v hrtane sa však veľmi zle rozpráva a jej slová zneli dosť priškrtene. Nespúšťal z nej zrak a Tanarisine telo si nevedelo vybrať, aké fyziologické prejavy má vykonať. Inuzuku znervózňovalo, že v poslednej dobe nedokázala moc čítať niektoré jeho aspekty chovania. Uchihu ten jemnučký šteklivý pocit podráždil a on zase vykypel. Dobre si uvedomoval, že táto kunoichi v jeho osobe opäť vzbudila pocity. Pravdaže, že tých negatívnych je viac, ako pozitívnych. Všimol si, že už dlhšiu dobu viac preciťuje okolňajšie podnety. Nepáčilo sa mu to. Vyvolávalo to všemožné, nepredvídateľné odozvy. A na jednu z nich si teraz spomenul.

Smrteľný stisk jeho dlane povolil, až napokon Sasuke zložil ruku tam, kde ju mal predtým. Tanaris tak končatina ostala visieť v priestore. Pohľad nechával na nej. Chcela sa ho dotknúť a opatrne skúsila obkresliť spomínanú sánku, ktorá jej prišla tak sexy. So zatajeným dychom očakávala priečenie sa. Prešla sem a tam, keď v tom privrel oči. Vyložila si to ako dobré znamenie a dosadla na neho celou plochou dlane. Dych sa Tanaris začal chvieť pod tichým ospravedlneniami. Rana od zubov vyzerala skutočne bolestivo. Sasuke sa nakoniec prevalil na bok, zakrývajúc jej líce veľkou dlaňou. Oprel ich čelá a klesli s nimi do vankúšov. Prsty zaboril do jej vlasov. Prieduškami sa mu vyškriabal ľútosťou a výčitkami zhorený vzduch, ktorý bol zreteľne počuť: „Odpusť...“
Schúlil sa k nej a vyplnil tým priestor medzi ich telami. Začal masírovať temeno, ktorým prelomil skriňu. Vážne to mohol urobiť? Čo bol za človeka, keď súčasť jeho samotného otĺkol ako poslednú handru?

„Som monštrum...“
Mlčala. I keď vedela, že v srdci má rozhodne dobro...bol tam aj jeho opak. Nebrala ho ako monštrum, ktorým sa nazýval, ale uvedomovala si, že veľká časť jeho ja má vybudované základy na nenávisti a násilí. Ale ona sama nebola o nič normálnejšia. Veď, ktorá normálna žena prehryzne mužovi peru a odhodí ho cez celú obývačku? Aj ona bola monštrum a to, že sú rovnaký ju ukľudňovalo. No aj tak tak nechcela nad nimi uvažovať v takomto zmysle.
„Obaja sme nenormálni...“

Rozpoloženie Sasukeho sa pohybovalo na podobných vlnách, ako jej. Premýšľal o nich, že sú celok, ktorý tvorí yin a yang. Ona stelesňovala empatiu, lásku a nehu, nesúcu v sebe semienko temnoty. On predstavoval bezcitnosť, nenávisť a surovosť, ktoré umierňoval, ale zároveň násobil ohnivý lúč. Topil jeho srdce už vyše roka. Nemusím hovoriť, že srdcia im tĺkli, že ich takmer bolo počuť.
Uchiha prehltol sucho v hrdle. Túžil príťažlivé väzby, našepkávajúce jeho perám, dlaniam a vôbec celej jeho existencií, prerušiť ich. Istý si bol aj faktom, že súčasne by niečo také nedokázal.

A je toto všetko odopieranie si k niečomu? Tak či tak, bolo neskoro.

Dve vety Tanaris stále dookola hrajúce v jej mysli. Dávno prešvihla hranicu nevery i keď je pravda, že mohla zájsť aj ďalej. Určite viete, že bola odhodlaná spečatiť ich vzťah, no zastavila ju Sakura vo dverách. Inuzuke sa na pozadí jej vedomia začal formovať zaujímavý druh agresivity. Huba sa jej otvorila, než si to premyslela, odťahujúc sa od neho: „Smiem niečo vedieť?“
„Je otravná...“ sykol.

Pousmiala sa. Bol to ale len chvíľkový moment, kedy jej kútiky klesli pod hnevom a žiarlivosťou: „Tak prečo bola u teba?“
Povzdychol: „Je hrozne neodbytná. Nechápe nič. Ani keď jej poviem, že by mala ísť. Prišla si v nesprávny moment.“
„Ááá,“ odmlčala, aby si založila ruku pod líce, „to s tým...“
Nedokončila vetu, lebo sa jej hnusilo to len vysloviť.
„Sakura je detinská hus. Vedel som, že to na teba vytiahne. Ide z teba zošalieť.“
„Takže je to pravda...“ pridusene skonštatovala a pritiahla si kolená k prsiam.
Tlak a teplo, zmiešaný so zmätenosťou doslova cítila medzi svalovými vláknami.
„Krista,“ šepla si pre seba a jej ľavé rameno sa chvelo pod rastúcou zúrivosťou, „prečo si sa nepriznal, že ste spolu?“
Odpovedal pohotovo, pričom na chvíľu aj on znechutene pozrel do steny nad nimi: „My nie sme spolu. Nikdy sme neboli.“
„Sakura tak neznela,“ nadvihla obočie.
Uchiha si naštvane odckol: „Už som vravel, že nechápe ničomu.“

Tanaris nepokračovaním ich dialógu utvorila múr ticha. Fučala, lebo sama nevedela, či sa má hnevať, alebo nie. Než jej nervy akokoľvek povolili, ozval sa: „Chcem po sebe nechať Uchihu a ju som chcel využiť, aby ho porodila. Nič viac.“
Pozrel jej hlboko do očí: „To že, si to vyložila ako náklonnosť, alebo že som si vybral ju ako ženu, to je čisto výplod jej naivnej mysle.“

Slová sa z neho liali viac, než zvyčajne. Inuzuka sa pousmiala, naberajúc krajšiu farbu.
„Ešte si nikdy nepovedal naraz toľko slov,“ šepla s úsmevom do ticha.
Odignoroval a pokračoval: „Nikdy som ju nemiloval. Rozhodol som sa len nechutne použiť jej šialenosť po mne, aby som dostal, čo chcem. Vedela, že bude nástroj a súhlasila s tým. Nemá prečo si robiť na mňa nejaké nároky.“
Nachvíľu zmĺkol. Zvláštne, že tma mu vždy pomohla sa otvoriť. Znovu obrátil hlavu do stropu v zamyslení: „Divil som sa, že neotehotnela, lebo pokiaľ nemala plodné dni, nepriblížil som sa k nej. No som rád, že to nevyšlo.“
„Prečo?“
Nadýchol sa, no neprehovoril. Čo ja viem... Možno, keď poznal ten kontrast medzi Sakurou a Tanaris, precitol, že by nedokázal vychovávať potomka s Haruno. Zrejme by po jeho narodení čoskoro odišiel túlať sa do sveta.
„Bol by som rezervovaný kvôli nej k dieťaťu...“
Sklopil viečka.

Nie, Sakura nebola vhodná manželka do života. Manželka, ktorú by nikdy neľúbil. I keď mala výborne predispozície porodiť silného potomka, bolo tu niečo iné, čo mu bránilo. Striaslo ho pri predstave styku s ňou. Nechcel ho už. Beztak nezahrňoval nežnosť, romantiku, či dotyky naviac. Dokonca ju ani nemal tvárou k sebe. Málinko sa prisunul ku žene, ktorá pochopila a menila jeho zdeformované vnútro a začal ju hladiť po líci. Pery mala plné a očarujúco červené, že ani nepotrebovala rúž, aby pútali.
„Prepáč,“ sklonila zrak z neho na zhlavec.
„Je pochopiteľné, ako si sa zachovala.“
„Ale aj tak. Nemám právo ti nič vyčítať. Ja...aj ty...by si mal dôvod vyšilovať. A o dosť väčší ako ja.“
Plocha, po ktorej ju hladil sa rozšírila na krk, na čo začalo s jej kožou vibrovať. Bolestne zavrela oči. Jak moc sa ho nechcela vzdať. Sasuke skopíroval jej mimiku, odhrnujúc pár vlasov za ucho pomaly zablúdil zozadu na krk.

Tanaris sa vytvoril pretlak v pľúcach a so vzlyknutím vydala zo seba: „Toto sa raz skončí, však?“
Nechty sa jej prudko a hlboko zaryli do pokožky, až sykla a oči tuho stisla kvôli intenzívnej bolesti. Počas toho Sasukeho čelo narazilo opäť na jej. Dokonalo cítila linky jeho nechtov, zarezávajúce sa určite do modrín. Jeho ťažkopádne výdychy jej narážali na pery a líca. Objala ho. Nechcela, aby ich dni nabrali na konci. Beznádejne fňukla a natlačila sa na neho, prepletajúc si nohy. Telo mal stŕpnuté pod frustráciou. Po pár chvíľach ju zaliala horúčava, pretože sa ozval jej starý manier. Bôľ jej pomáhal uvoľniť utrápenú dušu, ba až si priala, aby Sasuke do nej vryl nechty ešte viac. Vypustila ľahšie kyslík, no on stále vrel mukami. Kohútie stopy mu brázdili vonkajšie kútiky oka. Spravila ako on a Uchihova bolesť plynule prehlušila tú psychickú. Otvoril oči a zazrel jej fascinujúce hnedé acháty.

Pootvorila pery. Bol nádherný, mužný a tak tajomný. Palec pod jej okom ju príjemne šimral zatiaľ, čo Inuzuka natlakovala pľúca, dlaňou mu prešla po boku a usadila ju na hrudníku. Srdce mu divoko bilo. Okamžite vzal jej zablúdenú pažu a premiestnil ju na obliečku medzi nimi. Sklamanie jej zachrapčalo kosťami. Dlho však netrvalo, lebo Uchiha sa rýchlo dvihol a ocitol sa nad Tanaris. Ľavú nohu jej uväznil svojimi kolenami. Držal sa nad ňou a smel si obzerať detaily jej tváre. Znova ich pohlcoval a fixoval do pamäte, aby ju mohol mať v snoch potom, čo odíde do Suny.

Hnedovláska musela zakláňať hlavu, aby sa ich pohľady stretávali. Pomedzi zuby sa jej drali žiadostivé nádychy. Tiene na jeho svaloch ju nútili bažiť po ňom a to tu nejdem opisovať, čo robila s ňou jeho havrania ofina, spopod ktorej ju sledovali jeho oči. Začala pod ním skrúcať, hypnotizujúc mu pery. Uchiha vykrivil ústa, keď videl, ako za ním zblázni. Rukami zatlačil jej zápästia do perín, keď sa zdvíhala, aby ho mohla pobozkať. Milimeter po milimetri sa približoval. Tesne u nej zastal a ona horela toľko, že sám Uchiha už nedokázal čeliť jeho vlastnej hre a naliehavo spojil ich pery, až Inuzuka tlmene zastonala.

Skľučované ruky chceli byť oslobodené, no nedostali povolenie. Cez divoké bozky nemohla takmer ani dýchať. Sasuke sa prevážil na jednu ruku a prešiel jej od krku, medzi prsia a brucho ku boku, ktorý stisol a zatlačil do matracu, palcom šúchajúc bedrovú kosť. Prvýkrát mala možnosť pocítiť Sasukeho telesnú teplotu, pohybujúcu sa v normálnych medziach. Stratila dych, keď jej štyri prsty položil na z boku rebrá a posledným prechádzal rovno pod ženskou prednosťou. Nohami ho spacifikovala a pritiahla si ho bližšie, objímajúc mu vyslobodenou dlaňou chrbát. Bol široký, svalnatý a lopatky pod bruškami ukazováka a prostredníka sa ladne hýbali, keď maznali jej krk. Kolená, na ktorých sa udržiaval sa mu rozochveli, keď jej slabučké vzdychy doliehali do jeho mozgu v tesnej blízkosti jeho uší.

Takmer sa neovládal, keď žilami mu prúdila chuť ju pevne schytiť a vziať si ju. Až ju takmer pokúsal do krku, aby zahnal živočíšne chute. Chcel ju schovať v náručí a posadiť ju na seba, no obaja sa zastavili a načúvali slabému zamrnčaniu. Ich sluchové orgány pozorne sondovali. Opäť zamrnčanie, ďalšie a ďalšie, až sa miestnosťou ozval plač. Sasuke sa zhodil na posteľ vedľa nej s úškrnom: „Vy Inuzukovci máte talent na zlé načasovanie.“
Tanaris mu darovala úsmev a zhadzujúc nohy z postele, prešla k postieľke. Vzala syna na ruky a pohojdala ho: „Zlatko, šššš.“
Mojkala ho, keď k nim pristúpil Sasuke. Pobozkal ju do vlasov a poznamenal: „Niekto tu je hladný.“
Segawa krčiac nos sa mračil na rodičov, na čo Sasuke zapol malú lampičku a vytratil sa do kuchyne...

Onedlho matka mala na stehnách uvelebeného syna, ktorému sa dostávalo prvotriedneho luxusu. „Otec“ ho kŕmil a on sa nadšene hral so zeleným gumeným shurikenom. Možno si spomínate na antistresovú hračku, ktorá bola Sasukeho spoločníčkou počas nocí, prebdených u tehotnej Tanaris. Vybavila sa mu v spomienkach ešte s bruškom a pery mu zacukali do úsmevu. Tanaris bola krásna tehuľka, no veľmi strápená. Príjemný výraz mu povädol.
„V poriadku?“ naklonila sa trocha dopredu, na čo Segawovi vypadol shuriken na zem.
Nemo prikývol a zdvihol jasnozelenú hviezdicu.
„Zvláštne, že sa zobudil teraz,“ mračiac sa prehovorila Tanaris.
Nedostavila sa žiadna reakcia z jeho strany, len nabral presnidávku na umelohmotnú lyžičku, zatiaľ čo Segawa hltal jedlo o sto šesť. Dieťa sa na neho zaškerilo: „Šaša.“
Hnedovláske sa klanové znaky pokrčili ľúbezným pohľadom.
„Šaša!“ zvýšil hlas krpec.
„Čšššt!“ Tanaris mu prikryla ústa, „nemusia všetci v dome vedieť, že si hore.“
„Šaša...“ zopakoval zamyslene dospelý muž.
„Sasuke,“ uškerila sa, „Šaša je Sasuke.“

Fizmónia jeho mimiky sa nijak nezmenila, no napriek tomu sa vkrádalo do jeho obočia akési zamyslenie. Pár sekúnd na to láskavo pozrel na polročného hladoša a stále s akýmsi posmutnelým nádychom v očiach ho pohladil po bordových vláskoch.
„Šaša!“ natiahol k nemu malé rúčky a Sasuke si s Tanaris vymenili role.
Uchiha posadil Segawu a lícom sa o oprel o jeho hlávku. Tanaris nevyslovovala žiadne vety. Stačilo jej, že videla to more žiaľu, pod ktorého hladinu ho sťahovalo. Nechala ho usporiadať si myšlienky a robila to, čo syn potreboval...

Dvojica stojac vedľa seba hladila očami dieťatko už spiace v postieľke. Spokojná Tanaris ucítila na ramene dotyk, pod ktorým sa otočila k Sasukemu. Pery mal pootvorené a v očiach potrebu nabažiť sa jej. Brázdila mu dúhovky aj predtým, než boli vyrušený. Vzal Inuzuku za dlane a posadil sa s ňou na posteľ. Nohy okamžite obmotala okolo jeho bedier a natisla sa na neho. Ich bozky prerušil zvuk tvorenia klonov.

Žena sa udivene pozrela po okolí, na čo jej Sasuke zašeptal: „Obleč sa, pôjdeme ku mne.“
V tranze poslúchla a urobila, čo kázal. Za pár minút boli obaja v zabanbušený bundách, šáloch a podobne. Dokonca Tanaris donútila Sasukeho vziať si jej čiapku. Bola jednoducho šitá, zelená a po okrajoch lemovaná tmavšou nitkou. Pristala mu. Pripadal jej v nej hrozne sladký, ako taký mladý, bezstarostný tínedžer. Ešte mu zhrnula ofinu na bok, aby to malo lepší efekt a bol z neho hotový idol!

„Pripravená?“ spýtal sa potichu.
„Jasné,“ napravila si psie ušká na hlave, „ale čo Segawa?“
Spustila ramená a pohľadom preskúmala klony. Uchiha k nej pristúpil a nepatrne ju pohladil na tvári: „Bude v poriadku. Neboj sa. Je najedený, prebalený a budú tu s ním tri moje kópie. Keby niečo, som v momente u neho.“
Bez ďalšieho namietania otvorila okno a rýchlo sa vytratila. Sasuke vyskočil na parapetu a kývol hlavou na seba samého. Klon mu odkýval naspäť a už po svojom doskoku do snehu, počul zavretie okna.

Muž sa narovnal, sledujúc tichý vianočný dvor Inuzukovcov. Vonku bolo krásne. Chumáčiky snehu tak ladne dopadali na všetučičko. Prešli do ulice už trocha zaplnenej ľuďmi. Prechádzajúc cez zasnežený park ho zrazu popadla za ruku a druhou mu vhodila sneh do tváre. Sasuke so zažmúrenými očami zastavil svoje kroky.
„To malo byť čo?“
Než jej stihla trocha stuhnúť krv v žilách z jeho výstražného tónu...už mala ľadový sneh v obličaji aj ona.
„Sasuke!“ vyjachtala s pobavením a karhavosťou v jednom.
Už sa aj bral od nej, tvarujúc snehovú guľu v rukaviciach. Jej skríknutie predchádzalo Sasukeho náprah na hod, ktorý minul svoj cieľ. Totižto, vynaliezavá Tanaris z chakrových vývodov na dlani vypustila horúci vzduch, ktorý v sekunde vyparil zimnú muníciu.
„Tak to nebolo fér, Inuzuka.“

Pery sa jej roztiahli do úsmevu a až do rehotu, keď sa po nej rozbehol a ona začala utekať. Jej nohy ďaleko neutiekli a než si k Vianociam zaželala vyváľať ho v snehu, stihol to on. Vlastným telom zatláčal osobu pod ním hlbšie a hlbšie do vločiek, zatiaľ čo sa mu ich ona snažila strčiť za krk. Pritom celý ten čas sa tmavou nocou ozývali rehoty.

„Mier! Mier!“ skričala Inuzuka a hlasivky sa jej naďalej otriasali smiechom.
„Fajn,“ odtiahol sa, paže mal stále pod kontrolou, „budeš hrať fér?“
„Hm...“
„Zlá odpoveď,“ uškrnul sa a už jej šiel robiť napriek.
Aj by sa bola obhájila, ale miesto slov vychádzajúcich z krku jej do neho vošiel sneh.

Nakoniec jej pomohol postaviť sa, pričom čiernovlasý dostal ďalšiu studenú kopu do líc. Medzi stromami sa mohutne ozvalo jej meno, no to už ona zdrhala, čo stačila. Kým došli handrkujúc sa ku Sasukeho domu boli celý vymrznutý, premočený a v krkoch ich rezalo od toľkých smiechot v tak ostrom, ľadovom vzduchu. Teplo Sasukeho bytu ich oblialo až agresívne moc, že sa ihneď povyzliekali.

Medzitým ako Uchiha napustil horúcu vaňu, Tanaris porozkladala oblečenie na radiátor. Len, čo sa Tanaris objavila v kúpeľni, Sasuke k nej podišiel. Jemne sa dotkol okrajov jej trička a vyzliekol ho. Čupol si a to isté spravil aj s nohavicami. Naraz ostala pred ním nahá. Nebolo to úplne niečo, čo by nikdy nevidel. Bol predsa u pôrodu, starostlivosti po ňom a aj u kojenia. Pošúchal jej pás a palcom jej prešiel po bruchu. Páčilo sa mu, že jej nezostali žiadne strie a ani iné farebné nerovnosti. Darovala mu krátky úsmev, po ktorom chvejúcimi prstami vyzliekla ona jeho. To už bola väčšia novinka. Aspoň z polovice. Inuzuka sa kusla do spodnej pery, keď si ho celého obzrela. Bol priam až bájny.

Voda bola oproti ich telám temer vriaca, keď sa do nej ponorili. Sasukemu to spôsobovalo menšie obťažnosti, Inuzuke vôbec. Napokon si zvykli a relaxujúc, sa vystreli vedľa seba. Našťastie, že to bola rohová vaňa, v ktorej teraz opreli hlavy a zavreli oči. V étery čmuchali arómu niečo medzi konvalinkou a niečím ďalším neidentifikovateľným. Tekutina okolo nich zľahka začľupotala, počas toho ako hnedovláska so zatajeným dychom položila makovicu na jeho rameno a ruku previsla cez jeho svalnaté brucho. Veľká paža ju objala a následne sa skrčili jeden k druhému.

Sasuke zavrel oči a precítil, ako mu v žilách kolujú endorfíny. Guľovačka. Aký milý a uvoľnený zážitok to bol. Jednoducho len tak blbnúť, ako malé deti. Bol to pocit ľahkosti prirovnateľný k pierku. Nič podobné nikdy necítil. Prišlo mu zvláštne, že ho to nemiatlo. Len prežíval daný moment s ňou naplno. Podvedome si nasunul Tanaris ešte viac do jeho náručia. Duša sa mu rozklepala. Nie však niečím, čo ho nútilo škaredo premýšľať, či si nebodaj ubližovať. Boli Vianoce a on si mohol povedať, že reálne boli. Asi ako jediný nemal vyzdobený byt, no v jeho vnútri po rokoch boli skutočné sviatky.

„Ďakujem...“

Mumlajúc do vlasov tak jednoduché, no silné slovo. Sám od seba. Z ničoho nič... ale ona pochopila. Ušlo jej tiché uhmknutie a bozk na pery, po ktorom nadhodila: „Teraz by sa ti zišiel tvoj nový uterák.“
Tiež dáke hmknutie sa ozvalo do bezzvučnej bielej miestnosti. Nebolo mu moc do reči. Chcel sa len nechať zohriať a držať ju. Počuť ako dýcha. Nepotreboval ďalej nič.

Keď sa obaja dostatočne vyhriali, zabalili sa do županov. Tanaris prešla do jeho veľkej spálne, ktorá sa popravde od doby, čo bol dieťa rozložením nábytku vôbec nezmenila. Bola to tak trocha nostalgia. Obzerala sa, lebo netušila, kde sa Uchiha vytratil. Keď sa rozhodla ísť ho pohľadať, objavil sa vo dverách s nejakou nemalou krabicou.

„Čo to je?“
Venoval jej iba pohľad, prechádzajúc okolo nej. Nepýtala sa teda a počkala, čo spraví. Kýchanec sa odrazil od stien, keď otvoril neskutočne zaprášený kartón. Naraz Sasuke vytiahol z neho už vyzdobený vianočný stromček, vysoký približne pol metra. Postavil ho na nižšiu komodu vedľa stolíku a káblik od neho strčil do zásuvky. Šikovným pohybom šťukol vypínačom a ihličnatá okrasa sa stala jediným zdrojom svetla v miestnosti. Inuzuka až vzdychla, keď sa trblietky na guličkách zvýraznili pod malými žiarovkami žltej, zelenej, modrej a červenej farby.
Sasuke jej nepatrne odhrnul župan z ramena a letmo ju pobozkal naň.
„To je nádherné,“ prstami sa dotkla tých jeho a pootočila hlavu k nim, „stromček dnes jednoducho musí byť.“

Čoskoro sa ocitli sa pod šedými obliečkami. Lepili sa na ich vlhkú pokožku. Usalašili sa proti sebe v rovnakej polohe, obzerajúc sa. Srdce jej vystrelilo niekam do výšin, keď jej z boku obkreslil krivky. Pekne od ramena, až takmer ku kolenu. Tvary jej postavy mu prišli ideálne a absolútne nepoznačené tým, že je matka. Kyslík sa mu tlačil v pľúcach z toho, ako sa chvela pod jeho bruškami prstov. Netrvalo dlho, než sa ich pery spojili.

Po tých dlhých mesiacoch, čo jemu pripadali ako roky...neskrýval túžbu po nej. Potreboval jej dotyk, jej hlas, ktorý mu opakoval, že nie je netvor. Že ho vidí inak. Že mu rozumie. Obaja vedeli, čím boli a to ich spájalo. Pochopila jeho doničenú dušu. Veci, na ktoré už dávno zabudol, sa objavili. Dýchal za ňu. Vedel, od začiatku vedel, že jeho city sú zdieľané s tými jej.

V prítmí bytu sa rozľahol Inuzukin ston: „Sasuke!“
Na to jej do uší udrel zvuk z jeho hrdla, ktorý sa pohyboval medzi stonom a slastným zavrčaním. Tieto jeho prejavy sa skoordinovali s jej vzdychmi v rytmickej harmónií. Jedným lakťom sa zapieral o matrac a druhou rukou ju držal ju krku, milujúc ju.

Intenzita tohto všetkého je neopísateľná. Neexistujú slová, ktorými by som vám to vysvetlila. Každý jeden spoločný kontakt rozpálených tiel ich uzavieralo do ich vlastného vesmíru, ktorý sa pohyboval v úplne iných dimenziách, než ten náš. Cítila ho a on cítil ju každým nervom, ktorý vlastnili. Bola to hotová symfónia ladných, dopĺňajúcich sa pohybov. Súzneli celým svojím bytím na tejto planéte a splynuli v Jedno. Išlo výhradne o najcitovejšie a najspirituálnejšie momenty v ich doterajšom živote.

„...pozri sa na mňa,“ zadýchaný šepol a vzal si do dlaní jej spotené líca, keď na dlhší moment v rozkoši privrela viečka, „chcem stále vidieť tvoj pohľad...“

Miloval ju...

...a ona milovala jeho.