699 + 5. Časť: Mobilizácia

„Zopakuj to!“ prekvapene na neho naliehal. Ten len mykol plecom. Sakura stála so sklopenou hlavou, „niečo mi ušlo?“
„Vonku sa o tom porozprávame, Sasuke-kun,“ usmiala sa na neho milo.
„No páni, tak, gratulujem aj ja,“ postavila sa Mei Terumi a obišla celý stôl, aby sa mohla ku Sakure priblížiť, „aké nečakané,“ zachechtala sa, „žeby bol otec Uchiha?“
Sakura pozerala na Sasukeho, dúfala, že jej to odpustí. Mala mu to povedať hneď, keď mala podozrenie. A teraz, keď sa to tak nelichotivo dozvedel, nevedela, čo má od neho čakať.
„Odchádzame!“ prísne naznačil Sakure.
„Mizukage-sama, ďakujeme za váš čas. Asi už pôjdeme...“
„Áno, áno...“ recitovala a v duchu sa nenávidela, „už aj to šteňa je zadané a ja stále nič!“ pomyslela si.
Sakura sa pred Mizukage uklonila a opustila kanceláriu. Sasuke utekal hneď za Sakurou. Hnev, ktorý z neho vyžaroval, by sa dal krájať.
„Kedy si mi to chcela povedať?!“ stál oproti nej s rukou v bok.
„Nehnevaj sa, prosím, čakala som na vhodnú príležitosť. Veď vieš, chcela som ti to povedať. Ale vyhýbal si sa mi,“ vysvetľovala mu.
Bol nabrúsený, urazený. Niekto vedel o ňom niečo skôr, ako on sám. Taká dôležitá vec. Stál a nemo pozeral na jej rastúce bruško. Ako si to mohol nevšimnúť?
On bude otec. Bude mať dieťa. On bude otcom dieťaťa, ktoré Sakura čaká. V hlave sa mu búrili myšlienky. Nadšenie. Strach. Obavy. Radosť.
„Vidím, že práve bojuješ sám so sebou, Sasuke-kun,“ usmiala sa a pohladila ho po tvári. Vzala jeho ruku a priložila si ju k brušku: „Zaujímavý pocit, že?“ takmer ani nedýchal, „ To je v poriadku, ja som s tým najprv tiež bojovala. Obavy, či to zvládneme, či mu budeme vedieť dať všetko na svete.“
Vtom sa jeho nadšenie rozplynulo. Rozpaky a nadšenie nahradil strach. Vie, že po ňom niekto ide. Vie, že je hľadaný a práve teraz, v túto chvíľu, keď by mal byť najšťastnejší človek na svete, si uvedomil, že je jeho dieťa a Sakura ešte vo väčšom nebezpečenstve, ako on sám.
„Do pekla!“ zahrešil. Sakura sa vyľakala. Čakala kadečo, ale takúto reakciu nie. Nerozumela mu: „Práve teraz sa všetko musí pokašľať! Mala si ostať v Konohe!“ Sakura nemo civela pred seba. Nerozumela tým náhlym zmenám jeho nálad.
„Ja necháp-em...“ vzal ju za ruku a ťahal za sebou smerom k hotelu, kde mali byť ubytovaní. Sakura sa ho snažila upokojiť, ale s ním to ani nehlo.
Keď vošiel do hotela, nechal ju spolu s Karin a zvyškom posádky a vyparil sa. Sakura ostala nemo stáť vo dverách. Všetci mali v očiach tu samú otázku: „Čo sa stalo?“
***

Sasuke opustil hmlistú vesnicu. Mal dosť naponáhlo. Zoskakoval zo stromu na strom a utekal smerom ku jazerám vzdialeným od hmlistej, desať kilometrov. Keď tam dorazil, zastal v strede jazier. Hmla bola taká hustá, žeby sa dala krájať. Obzeral sa. Nikto tam nevidel. Len cítil. Cítil tú obrovskú ľadovú chakru.
„Vylez, predo mnou sa neschováš,“ skríkol arogantne.
„UCHIHA SASUKE,“ poznamenal chladný hlas. Vtom sa zatriasla zem a nad Sasukem sa objavil obrovský démon, ktorý pripomínal démonickú korytnačku.
„Sanbi,“ nadýchol sa, „pomôžeš mi!“ povedal rozhodne.
Spustil sa hrdelný smiech, ktorý doslova otriasal zemou. Sasuke sa musel poriadne držať, aby sa udržal na hladine vody.
„Veľký Sasuke Uchiha potrebuje moju pomoc?“
„Nebudem sa opakovať. Nežiadam ťa o to, ty to jednoducho spravíš! Vieš, že ťa môžem ovládať, nemôžeš vyskakovať. Potrebujem sa spojiť s Narutom!“
Sanbi sa rozosmial: „Čo som ja, poštový holub?!“ zreval urazene.
„Stíchni, nepýtam sa ťa na názor! Nepoznám lepší spôsob bezpečného kontaktu s Narutom, cez démona, teda teba. Upozorni ho!“ Sanbi vyzeral zaujato, „Celkom ma zaujíma, z čoho je veľký Uchiha taký pokakaný!“
***

Súčasne v tú chvíľu Naruto sladko spal vedľa Hinaty. Jeho pokojný spánok prerušil hlas Sanbiho.
„Naruto...“
„Spi ktokoľvek, kto si...“ dudral zo spánku Naruto.
„Naaarutooo...“ zatiahol Sanbi pobavene.
„Teraz nie, sníva sa mi naozaj niečo super...“
„Vstávaj!“ zreval démon a Naruto vyskočil na nohy. Keď sa postavil a rozlepil rozospaté oči, nechápavo civel na deviatich démonov okolo seba. Potrel si oči rukou.
„Naozaj? Teraz? To vážne nemáte čo na robote, ale teraz diškurovať? Viete aký perfektný sen sa mi sníval?“
„Ušetri nás detailov,“ hundral popod nos líščí démon Kurama, „to nechcete vedieť,...“ spustil sa hromový smiech.
„O tom sa ešte porozprávame v súkromí!“ urazene uzemnil svojho chlpatého priateľa. Kuramovu pozornosť odrazu niečo zaujalo.
„To ako vážne?“ ozval sa otrávený mužský hlas, ktorý patril človeku. Naruto skoro vyskočil z kože. Na toto nebol zvyknutý. V jeho vnútri mu totiž robili spoločnosť len deviati démoni, žiaden človek.
Otočil sa za seba a nechápavo ukázal prstom na Sasukeho: „Tuším ešte spím. Toto musí byť sen!“
„Prestaň vyvádzať, vidíš dobre, som tu,“ s rukou v bok sa porozhliadal, „pozerám, že u teba v hlave je dosť veselo.“
Naruto sa poškriabal po čele: „Hej, celkom,... ty vieš čo, aj by som ti niečo ponúkol, kávu, čaj ... keď si už na návšteve, ale...“ vtom znova zreval, „ja ničomu nerozumiem!!! Ako že si u mňa v hlave?!!! Čo už aj ty si démon?!!!“
Sasuke venoval pohľad deväť chvostovej líške: „Veľká poklona za božskú trpezlivosť...“
„Čo ti mám na to povedať, je to idiot...“ ostatní démoni sa rozrehotali.
„HEJ! Bavíte sa o mne?“ vystrájal Naruto, „Ako to, že si u mňa v hlave?“
Sasuke si otrávene vzdychol: „Nepoznám bezpečnejší spôsob, ako sa s tebou skontaktovať!“
Naruto sa upokojil: „Ahaa... ty si sa tu dostal vďaka Sharinganu,“ poznamenal, na čo Sasuke už radšej nereagoval.
Podišiel k nemu a zdrapil ho za golier: „Máš jedno šťastie, že nemám druhú ruku, kretén! Čo som ti vravel? Sakura ostane v Konohe!“
„Nemohol som s tým nič robiť, vieš že je tvrdohlavá,“ obraňoval sa Naruto. Sasuke Naruta pustil. Ten sa zasmial: „Takže ťa našla? Je v poriadku?“
„Hej, je,“ nadýchol sa, „ale mám taký menší problém. Teda,“ opravil sa, „ono to nie je problém, ale blbá situácia.“
„Čo sa stalo?“
„Narazili sme na nejaký klan Denki. Počul si už o nich? Asi nie. Že sa hlúpo pýtam...“ opravil sa, „tak aby si vedel, ten klan zinscenoval celý môj odchod z Konohy. Chceli nás rozdeliť,“ keď videl, že Naruto pozerá na neho, ale nerozumie, ukázal prstom, „myslím tým teba a mňa. Zvitok, ktorý dorazil ku Kakashimu, nebol od Mei Terumi, Mizukage,“ Naruto vyzeral zmetene, priveľa informácií naraz, „a keď nás napadol ten klan, zmienili sa, že je na mňa vypísaná odmena.“
„To je v poriadku Sasuke, ja môžem ísť za tebou,“ Sasuke mu skočil do reči.
„Nie, jeden z nás musí vždy chrániť Konohu!“ zdôraznil.
„Tak,“ rozmýšľal čo urobiť. Vtedy zdvihol hlavu a pozrel na Sanbiho, „Sasuke, reálne si so Sanbim?“ ten prikývol, obrátil sa teda s prosbou k démonovi, „Ak ťa pekne poprosím, Sanbi, pomôžeš mu?“ démon prikývol.
„Nie, o to mi nejde, Naruto,“ vzdychol si. Rozmýšľal, ako to priateľovi povedať, „no, je tu ešte jedna dôležitá vec, kvôli ktorej mi ide prasknúť hlava,“ poškriabal sa po čele, „no, Sakura je tehotná.“
„S kým?“ Sasuke podišiel k Narutovi a znova mu zovrel golier.
„Zobuď sa Naruto!“ zreval na neho.
„Páni,“ zasmial sa, „nikdy by som nepovedal, že veľký Sasuke Uchiha nebude vedieť, čo má robiť,“ zachechtal sa.
„Čo je na tom smiešne?“
„Sasuke-kun, Sakura nikdy nebola viac v bezpečí, ako teraz pri tebe. A mimochodom, veľmi sa z toho teším. To je ale náhodička,“ poškriabal sa po zátylku. Sasuke uvoľnil svoju ruku: „Ja budem tiež otec,“ zapýril sa.
Sasuke zdvihol kútik pier: „To som nečakal.“
„No čo ti mám povedať, Hinata bola dosť presvedčivá, keď chcela získať pre Sakuru informácie o tebe. Takže, tak nejako, by som sa ti mal poďakovať.“
„Mlč, prosím ťa. Nepotrebujem vedieť viac, ako je treba!“ uzemnil ho výchovne, „Toto je prúser, Sakura mala zostať v tej sprostej Konohe,“ naštvane podotkol, „ako ju dostanem ku tebe? Každú chvíľu čakám, že klan Denki napadne hmlistú vesnicu!“
„Sasuke-kun, mám len pocit alebo ti bliká otcovská kontrolka?“ vysmial Sasukeho.
„Prečo sa s tebou vôbec bavím?“ urazil sa, „Upozorni Konohu, buďte v pozore, je dosť možné že napadnú aj vás.“
„Vykonám,“ vystrel sa Naruto.
„Tak už musím ísť. Hmlistá čaká.“
„Aj malý Uchiha,“ zachechtal sa nahlas Naruto, „takže už nie si ohrozený druh, to je paráda.“
„Nerozmýšľaj nad tým viac, ako je treba. Maj sa ...“
„Dávajte na seba pozor, Sasuke-kun,“ podali si priateľsky ruky a Sasuke sa vyparil z vnútorného sveta Naruta.
***

Sakura sa so Shikamarom vrátila do hotelovej izby. Pôvodne si informáciu o tehotenstve chcela nechať pre seba, ale tak nejako pred Shikamarom túto informáciu neutajila. Ponúkol sa teda, že s ňou na vyšetrenie pôjde, keďže Sasuke sa niekam vyparil. Pre Shikamara to nebola zas nejaká novinka, ako sa Sakura dozvedela, aj oni s Temari čakajú bábätko.
V kapse skrývala fotku svojho bábätka. Bola nadšená. Nevedela sa dočkať, kedy Sasukemu všetko porozpráva.
V izbe čakala nabrúsená Karin, ktorú rozčuľovalo aj Suigetsuove dýchanie. Yuugo sedel na balkóne a pozeral nemo pred seba. Keď vošli Sakura so Shikamarom dnu, Karin im venovala chladný pohľad.
„Kde ste sa všetci vyparili?“
„Boli sme sa prejsť,“ Sakura nerozumela jej chladnému tónu, ale v podstate ju nezaujímalo, čo jej sadlo na nos a šla si radšej dať horúci kúpeľ.
Už by tam skoro zaspala, keby sa nestrhla na to, že na okraji vane nad ňou sedela s chladnými prižmúrenými očami, Karin. Sakura sa chcela postaviť: „Seď!“
„Čo tu chceš? Nevieš klopať?“
„Keď som sa ťa pýtala, čo je medzi tebou a ním, bola si ticho!“
„Nerozumiem. Povedala som ti, že sa ťa to netýka!“
„Cítila som to už vtedy v lese, ale nepripúšťala som si to, keďže bol Sasuke-kun k tebe taký odmeraný, ale teraz už všetkému rozumiem,“ nabrúsená ukázala Sakure fotku z ultrazvuku.
„Aha,“ Sakura sa oprela, „nemusím ti nič vysvetľovať, ale ty sa mi nabudúce nehrab vo veciach!“
Karin totálne nabrúsená sa postavila: „Ako si mohol vybrať teba?! Toľko som pre neho obetovala! Ja sa nevzdám, rozumieš! Sasuke nevyzerá, žeby mal o teba záujem! Jedno dieťa hore dole. Pre neho je to len jasná obnova klanu. Dieťa mu môžem dať pokojne, aj ja!“
Sakura si zahryzla do jazyka, aby nepovedala viac, ako je treba. Karin nevie, čo sa dialo v Konohe, ale to ako sa správal tam a ako sa správa v súkromí je neporovnateľné s tým, ako ho pozná ona. Ale musela mlčať. Ona jediná vie, aký je Sasuke v skutočnosti a city sú jediné na čom záleží. Ich dieťa nie je produktom, ktorý má znovu zrodiť klan, ale ktorý je jasným plodom ich lásky.
„Odíď!“ okríkla ju Sakura. Karin prikývla.
„Pravdaže, pôjdem, ale rozmýšľaj nad tým, čo som ti povedala!“
***

Je jeden z chladnejších večerov tohto leta. Sakura sedí na balkóne hotelovej izby, zababušená do teplej deky a posrkáva sladký jablkovo-škoricový čaj. Druhu ruku má položenú na brušku. Nemôže zaspať. Znova. Stále musí myslieť na Sasukeho chladnú reakciu, keď sa dozvedel, že bude otec: „Čím to bude? Bojí sa byť otcom? Alebo hádam, netúžil mať deti? Omyl! Chcel predsa obnoviť klan. V tom problém nebude,“ kládla si otázky Sakura.
Na jednej strane bola sklamaná zo Sasukeho, ale na strane druhej sa nemohla dočkať, kedy sa dieťatko narodí. Jej dieťatko, ktoré má s ním. S mužom, ktorému zasvätila celý svoj život. Bude mať jeho oči, jeho pery, jeho všetko. Usmievala sa Sakura. A čo ak bude po nej? Predstavila si chlapca s ružovými vlasmi. Zmeravela: „Len to nie! Ostane na ocot...“ pozrela pred seba, „budeš celý ocko. Ale povahu by si mohol mať po mne. Alebo,“ zamyslela sa, „môžeš byť ako tvoj ocko. Jeho len ovplyvnila minulosť, predtým bol úplne iný. Naozaj. Ty sa narodíš, do úplne iného sveta, maličké. Budeš mať úplne iný život. O to sa postarám. Budeš mať všetko, čo tvoj ocko nemohol mať.“
„Sakura...“ ozval sa za ňou Sasuke. Obzrel sa: „S kým sa rozprávaš?“
„S naším dieťatkom,“ usmiala sa na neho, „tak, už si sa vrátil.“
„Hej,“ zaujímalo ju, kde bol, ale vedela, že Sasuke nemá rád osobné otázky, tak sa ho na to ani nepýtala. Oprel sa o zábradlie: „Zajtra opustíš hmlistú vesnicu a rozhodne ma nezaujíma, či s tým súhlasíš alebo nie.“
„Už nemám právo na názor?“ opatrne sa spýtala. Ranilo ju, že sa na ňu ani nepozrel. Položila šálku s čajom na malý drevený stolík, vzala fotografiu a ukázala ju Sasukemu.
„Čo to je?“
„Fotka z ultrazvuku, bola som na vyšetrení,“ Sasuke zmeravel, „teraz je to už potvrdené a bábätko je v poriadku.“
„Vravela si niekomu, že si tehotná?“ naštval sa. Nerozumel, ako môže byť taká hlúpa a neopatrná.
„Nie, Sasuke-kun,“ nadýchla sa, „ale Shikamaru to zistil sám. A keďže o tom vie, tak so mnou bol v nemocnici,“ jeho chladné oči ju trápili, „chcela som ísť s tebou, ale šiel si niekam preč.“
Sasuke konečne pozrel na fotku. Bolo tam niečo čierne, niečo bodkované, niečo nezrozumiteľné. Mohol mať najlepšie oči na celej planéte, Sharingan v pravom a Rinnegan v ľavom oku, ale rozoznať, čo je na obrázku, to už bolo mimo Sasukeho možností.
„Pozerám, že si zmetený,“ opatrne sa k nemu priblížila, ukázala prstom, „tu je hlavička, tu bruško a tu...“ Sasukemu ani nedýchal. Mal zmiešané pocity. Práve držal prvú fotografiu svojho dieťatka.
„Ale, to... v ktorom...“ nevedel to vysloviť.
Sakura sčervenela: „V štvrtom mesiaci, to znamená, že ...“ ďalej už nepočúval. Bude otcom skôr, než si myslel. To asi vysvetľovalo Sakurine vypuklé bruško.
Vzdychol si: „Sakura, choď spať. Oddýchni si. Skoro ráno opúšťaš vesnicu.“
„Ako vidím, nerozmyslel si si to,“ pálili ju slzy v očiach, „ty nás nechceš mať pri sebe, Sasuke-kun?“
„Dobrú noc!“ zdôraznil. Sakura so slzami v očiach odišla do izby.
***

Zavčas rána sa vydal Sasuke odprevadiť Sakuru spolu so Shikamarom a Leem.
„To mi je novinka, čakala som, že odídem sama,“ Sasuke na jej ironickú poznámku nereágoval. Lee kráčal spolu so Shikamarom v popredí.
„Viem, že chce byť Sasuke opatrný, ale nepáči sa mi tento plán,“ konštatoval potichu Shikamaru.
„Zdieľam názor. Sakura o ničom nevie. Myslíš, že ju zvládneme? Ak sa jedna o neho, je ako teplom navádzaná strela,“ Shikamaru len mykol plecom, „ale nakoniec musíš uznať, že to Sasuke berie zodpovedne.“
„Kto vie, ale Sasukemu rozhodne začína z toho otcovstva šibať. Ja sa čudujem, že nezvolal armádu deviatich chvostových démonov, ako pestúnky pre Sakuru,“ otrávene povzdychol Shikamaru.
Keď dorazili do oblastí jazier, Sasuke zastal.
„Sanbi!“ skríkol do neznáma. Po chvíľke sa roztriasla zem. Chlapci poznali celý plán, ale Sakura nie. Tá ničomu nerozumela.
„Sanbi? To vážne?“ otočila sa ku Sasukemu.
Ten venoval pohľad veľkému démonovi, ktorý pomaly vychádzal z jaskyne.
„UCHIHA, TAKŽE PLÁN JE JASNÝ,“ ozval sa hrozivý hlas démona, ktorý pripomínal démonickú korytnačku.
„Presne podľa plánu. Narutovi povedz, že klan Denki dnes dorazí do hmlistej. Ráno som cítil chakru možno šesť stovky ninjov. Vesnica sa už mobilizovala a pripravila na protiútok.“
„HEJ,“ zamrmlal popod nos, „TÍTO TU, SÚ TAKÍ DÓLEŽITÍ?“ Sasuke prikývol a otočil sa ku Sakure. Dal si záležať, aby ho nikto iný okrem Sakury nepočul.
„Zostaneš tu.“
„Pôjdem s tebou!“
„Povedal som,“ štvalo ho, aká je neodbytná, „sľúb mi, že nebudeš robiť problémy, inak na teba použijem genjutsu!“
„Dal si mi sľub, že to už nikdy neurobíš,“ nahnevane podotkla.
„Sľub, nesľub. V prípade núdze na ne kašlem,“ vzdychol si otrávene, „počuj, moja misia je jasná. Musím ju dokončiť a nechcem, aby si sa do toho miešala. Zostaneš tu, všetko je už naplánované,“ na Sakurinej tvári sa leskli slzy, „ja sa ku vám vrátim,“ ťukol jej prstami do čela.
Sakura úplne zmeravela. Tá veta jej znela v hlave ako ozvena: ,,Ja sa ku vám vrátim?“ Nemyslel ku nej a chlapcom, tí sú mu ukradnutí ako vždy. To bolo jasné znamenie.
Sasuke odkráčal ku Shikamarovi. Do ruky mu položil povraz: „Myslel si na najhoršie, však?“ podotkol.
„Ak to bude nutné, použi to,“ odskočil od Shikamara a naznačil im, aby šli do vnútra jaskyne.