699 + 2. Časť: Misia začína

Sasuke kráčal po osvetlených zatuchnutých chodbách úkrytu Orochimara. Poznal každý kút jeho skrýše. Dorazil ku veľkým dverám do laboratória pomerne rýchlo. Prekvapil ho známy ženský hlás za ním.
„Sasuke-kun, ty jeden blázonko, chýbala som ti? Prišiel si za mnou?“ vrhla sa na jeho hruď a aj keď sa jej pokúšal striasť, držala sa ako kliešť.
„Karin, pusť ...“ prísne jej zdôrazňoval.
„Ja som to vedela, vedela!“ Sasuke vždy vedel, že je šialená, ale ako sa dostať z tejto trápnej situácie?
„Karin, tak už je Sasuke tabu, čo?“ uštipačne nakladal Karin Suigetsu.
„Suigetsu, ty jeden prevít, vravela som ti, že Sasuke ma už nezaujíma!“ Sasuke nechápavo pozeral na Karin, ktorá už doslova visela ako opica, s nohami okolo jeho pásu, „Sasuke-kun, to si nevšímaj...“
„To mi je jasné,“ zasmial sa, „tak, čo ťa sem privádza, Sasuke? Isto si neprišiel kvôli tejto šialenej babizni. Veď, na kontrole si bol pred týždňom, ak sa nemýlim...“
„Potrebujem niečo prebrať s Orochimarom!“ pozrel prísne na Karin, „Karin zlez!“
„Mňa sa nezbavíš, Sasuke-kun!“ zdôraznila mu a zišla dole. Sasuke vykročil do laboratória. Orochimaru mal na očiach niečo, čo pripomínalo zváračské okuliare. Zrejme pracoval na nejakom svojom novom experimente.
„Vždy, keď sa niečo vo svete šuchne, prídeš za mnou s tou istou otázkou, Sasuke,“ povzdychol si Orochimaru.
„Vieš o tých napadnutiach niečo?“
„Prečo má každý pocit, že všade snorím?“ Sasuke mu venoval jeden z jeho otrávených výrazov, „Čo z toho budem mať, keď ti to poviem?“
„Nezabijem ťa!“ zo Sasukeho úst to už začínalo, znieť ako naučená fráza.
„Lákavá ponuka,“ dal si dole okuliare a pozrel na Sasukeho, „vo východnom úkryte sa čo-to šuchne.“
V pozadí stoja Karin a Suigetsu. Suigetsu štuchne do Karin: „Počítaj, koľkokrát povie Orochimaru-sama slovo šuchne.“ Karin mu opätkom rozdrvila nohu a Suigetsu len zakňučal od bolesti.
„O čo ide?“ spýta sa Sasuke.
„Vieš, odkiaľ pochádzala Kaguya?“
„Nie.“
„No to ani ja,“ zasmial sa Orochimaru, „no, vraj je takých z klanu Otsutsuki viac,“ Sasuke zmeravel. Vedel, že sa to môže stať, ale nevedel si predstaviť, ako by proti nej bojoval s jednou rukou. Uvedomoval si, že jeho kondička je biedna. Nie je to, čo bývalo.
„Myslíš, že sa ich niekto pokúša dostať na zem?“
„To netuším. Ale je jasné, že niekto túži po ovocí zo stromu. Vieš Sasuke, čo by to pre nás znamenalo ...“
„Máš nejakú stopu, okrem východného úkrytu?“ Orochimaru sa zlovestne usmial.
„Budú ťa tam čakať.“
„Majú tie útoky niečo spoločné s tým, čo si mi práve povedal? Alebo sa jedna o iného nepriateľa?“
„Sasuke, nie som vševed. Na to musíš prísť sám.“
„Pôjdem s ním!“ ozvala sa Karin, ktorá stála celú dobu za Sasukeho chrbtom. Sasuke si vzdychol.
„Pôjdem sám!“
„Môžeš ísť Karin a ty tiež Suigetsu,“ usmial sa Orochimaru, „Karin je dozorkyňa východného úkrytu, Sasuke-kun.“
„Som pátrací nindža. Budem ti užitočná!“ Sasuke si všimol jej víťazný úsmev.
„Vlastním Rinnegan...“ otrávene jej zotrel úsmev z tváre.
„Pôjdem Orochimaru-sama, ale s touto mileneckou dvojkou nepôjdem sám. Beriem si Juuga,“ vyhlásil rozhodne Suigetsu. Kým sa Karin, Suigetsu a Juugo pripravili na cestu, Sasuke spomínal na časy, po jeho návrate do Konohy.

„Jéééé, to je ale obrovský dom, Sasuke-kun,“ tešil sa Naruto. Pobehoval hore-dole po dome a prezeral si izby. Sasuke sedel na terase, pred jazierkom, v zadnej časti domu.
„Bola to dobrá kúpa,“ skonštatoval jednoducho.
„Toľko izieb, to tu chceš ostať v tak veľkom dome úplne sám, so svojimi myšlienkami?“
„Chcem sa usadiť. Budem tu bývať so Sakurou,“ povedal, akoby nič. Naruto sa potkol o vlastnú nohu na poslednom schode a skotúľal sa až dole. Sasuke na neho prekvapene pozrel.
„Čože?!“ nechápal Naruto.
„Bože, to je idiot...“ pomyslel si Sasuke.
„Dobre som počul?“ masíroval si opuchnuté čelo, „Ty a Sakura? Kedy, kde a ako? Všetko chcem vedieť!“
„ Ja a Sakura. Dnes, tu po kúpe domu a jednoducho. Dal som jej kľúče.“ Naruto dokráčal k nemu a posadil sa na terasu.
„Vedel som to, Sasuke. Aj keby si si to nechcel priznať, tvoje telo sa vždy hýbalo, tým správnym smerom, ako keď si ma zachránil. Pamätáš? A ani Sakura ti nebola ľahostajná. Nech sa dialo čokoľvek, vždy ťa zastávala a stála na tvojej strane. Vždy to medzi vami iskrilo.“
„Prečo to hovoríš?“
„Neviem, asi len taká menšia rekapitulácia,“ venoval Sasukemu spokojný úsmev, „som rád, že si sa vrátil.“
„Nie som si istý, či to bol dobrý nápad.“
„Kakashi-senseiovi som vravel, kde bývaš, tak sa možno zastaví,“ zastaví sa na odchode, „mimochodom, na stole v kuchyni som ti nechal obed. Hinata ma nechcela pustiť z domu, kým ti nepripravila ryžu a paradajky.“
„To nemusela,“ Naruto sa zasmial.
„Odkážem jej, že si bol nadšený a že jej ďakuješ,“ už bol takmer na odchode, „inak, viem, že dnes budeš mať večer vyhradený len so Sakurou, ale nejaký ten najbližší večer, by si si mohol zariadiť výlučne pre nás, chlapov. Nejaký ten chlapský večer by bodol.“
Len čo Naruto odišiel, objavil sa v dome Kakashi. Sasuke podráždene sedel na terase.
„Kontrola?“
„Nie, prišiel som, ako priateľ. A taktiež, som ti chcel ponúknuť prácu.“
„Prácu? Mne?“ nechápal. Hodil mu pásku na ruku s hviezdicou, ktorú veľmi dobre poznal: „Veliteľ polície?“ rovnakú nosil jeho otec.
„Teraz to funguje trochu inak. Veliteľ polície a ANBU je tá istá osoba. Nepoznám nikoho lepšieho na výcvik nových ANBU. Viem, že kedysi si chcel nahradiť svojho otca, Sasuke.“
„Viem, o čo ti ide Kakashi. Nepripútaš ma touto zbytočnou páskou ku Konohe.“
„Ako som povedal, prišiel som, pretože ťa potrebujem do svojho týmu. Všetky vojenské a policajné veci budú stať na tvojej hlave. Rovnako, ako kontrola Orochimara,“ nazrel vonku z okna, „viem, že táto práca je pre teba ako stvorená.“
Sasuke zovrel v rukách pásku: „Fajn.“
Kakashi sa usmial: „Tak dobre. Pôvodne som sem chcel prísť na čaj, ale radšej sa zastavím inokedy. Začína tu byť celkom rušno.“ Sasuke nerozumel. V tom niekto zaklopal na dvere. Kakashi sa usmial: „Tak, veľa šťastia,“ vyparil sa.
Sasuke sa prešiel k dverám: „Čo je dnes, deň otvorených dverí?“ zagánil pre seba. Už začínal byť celkom otrávený z toľkých návštev. Otvoril dvere a za nimi stál Kizashi Haruno, Sakurin otec. Mal vážny pohľad.
„Uchiha Sasuke, máš vážny problém,“ Sasuke na neho otrávene zazeral. Mal sto chutí mu zavrieť dvere pred nosom. Vtom sa rozbehol Kizashi k nemu a zovrel ho v náručí: „Z tohto sa už nevyvlečieš, synku!“ zreval mu do ucha.

Sakura na výprave za Sasukem, spoločne s Shikamarom a Leem, kráčali lesom smerom na juh. Sakura predpokladala, že Sasukeho prvá zástavka bude určite u Orochimara. Kým bol doma v Konohe, chodieval ho kontrolovať pravidelne do jeho úkrytu. Od Hinaty sa dozvedela, že Kakashi dostal hlásenie od Mei Terumi Mizukage, že sa v jej ostrovoch dejú podozrivé prepady.
,, Je to ešte kus cesty,“ utrela si čelo od potu. Cítila, že už nevládze kráčať. Boleli ju nohy. Potrebovala prestávku: „Na blízku je mala dedinka, mohli by sme sa tu zastaviť. Som celkom hladná. Určite ste aj vy, chlapci.“
„Dobrý nápad, Sakura-chan“
Konečne dokráčali do miestneho pohostinstvá.
„Milujem dango,“ pochutnával si Lee.
„Daj si aj moje Lee, ja už nechcem,“ usmiala sa na neho a podala mu cukrovinku. Shikamaru popíjal miestnu limonádu. Nakoniec bola Sakura veľmi rada, že tí dvaja šli s ňou. Spoločne jej cesta zbehne rýchlejšie.
„Už som takto na misii nebol poriadne dlho,“ konštatoval Lee.
„Bude to asi tým, že všetky vonkajšie záležitosti riešila Konoha cez Sasukeho,“ zamyslene pozerala do stola.
„Myslíte, že by Mizukage zatajovala nejaké nespokojnosti v krajine, ako to bolo pri Mizukage Yagurovi?“
„Kto vie, hádam sa dnešná Mizukage z minulosti poučila. Možno práve to je ten dôvod, prečo žiadala o pomoc Konohu,“ recitoval Shikamaru.
„Sakura, môžem sa opýtať? Ako je to s tebou a so Sasuke-kunom?“ pozrela nechápavo na Leeho.
„Bože to je otrava. Idem si objednať, chcete ešte niečo?“ Shikamaru dal ruky do vreciek a odpochodoval k čašníkovi.
„Čo myslíš? Aké to môže byť, keď putujem po svete, aby som ho našla,“ nadýchla sa, „snažila som sa všemožne ho udržať v Konohe, ako som len vládala, ale jemu všetko pripomína, o čo v Konohe prišiel. Niekedy mal také dni, že len zadumane pozeral pred seba, do rybníka za domom a nepovedal ani slovo. A naopak mal aj tie lepšie dni, ako napríklad posledný deň, predtým, ako opustil Konohu,“ sčervenela, keď si uvedomila, že rozpráva viac, ako by mala, „s ním to je ťažké, ale vedela som do čoho idem, Lee. Zrejme to, presne on potrebuje. Mať niekoho, kto tie jeho nálady znesie. A to nie je nikto iný, ako ja a Naruto. A keďže Naruto sa už oženil, zostala som ja.“ Zasmiala sa.
„Trápi ma, že všetci po vojne našli svoj šťastný koniec, len ty nie Sakura-chan,“ Lee bol vždy zlatíčko. Spomenula si, ako sa jej zastal počas chuninských skúšok, keď boli Naruto a Sasuke odstavení Orochimarom.
„Verím, že aj ja svoj šťastný koniec získam. Veď mi pomáhate, Lee,“ prikývol a vzal z rúk Shikamara ďalšie dango, ktoré mu objednal.
„Sakura, si nejaká bledá, “ upozornil ju Shikamaru, „je ti zle?“
„Asi pôjdem na vzduch,“ postavila sa a kráčala k dverám. Keď zabuchla za sebou dvere, oprela sa o dvere. Točil sa s ňou celý svet: „Zrejme som toho zjedla viac, ako som mala.“

Medzitým v rovnakom čase opúšťal Sasuke spolu s bývalým týmom HEBI a TAKA, Orochimarovu skrýš a kráčali smerom na východ.
„Ako ďaleko je ten východný úkryt?“ rozpačito sa informoval Sasuke.
Karin zvierala Sasukeho silné rameno: „Sasuke-kun, máme pred sebou nádherný týždeň, ver mi.“
„Tak, aby sme sa ho všetci dožili, Karin!“ vyhrážal sa Sasuke.