Kriminálka Konoha 4 ~ Epilóg

„Kai!“ skríkol naňho Sasuke, no to ho už nevnímal. Áno, Daichiho vďaka jeho schopnosti trafil do hlavy balvan veľkosti pštrosieho vajca, ale to teraz nemal čas riešiť. Povedal si, že prekazí plány toho blond a nevyvrátiteľný fakt, že to bol Daichi mu v tom akosi nebránil.
Rozbehol sa dopredu, lebo blondína urobila krok vpred.
„INO!!“ zvreskla Sakura tak mocne, až skoro ohluchol. Doboha, mal ju asi nechať visieť. Že sa obťažoval ju zachraňovať. Normálne na pár sekúnd ohluchol na pravé ucho. No to ďakujem pekne. Za ním sa rozbehol Sasuke so Sakurou. Tiež smerovali ku letiacej Ino, ktorej zostávali naozaj len sekundy.
Avšak.
Stali sa dve veci, ktoré Kai nečakal.
Nara uväznil Uchihu vo svojom tieňovom jutsu a určite to nerobil dobrovoľne, čím mu zabránil urobiť čokoľvek, čo by mohlo Ino zachrániť.
Druhá vec bola, že sa Hinata vrhla na Sakuru a tým jej tiež znemožnila pohnúť sa ďalej.
Tretiu vec Kai čakal. Tuu sa vrhol na Satoriho a bojovali. Tešil sa na ten súboj, boha, ako sa on len tešil, a ľutoval, že si ho nemôže pozrieť a že pri sebe nemá popcorn, ale bežal ďalej. S hlavou plnou nadávok napredoval.
Ino letela pomalšie ako mala. Usmerňoval ju svojou schopnosťou, no aj tak to veľmi nepomáhalo. Gravitácia bola silnejšia. Ale aj toto málo, čo urobil jej zachránilo život, lebo Kai akurát stihol dobehnúť, aby ju zachytil. Priťahovaná silou zeme mu vpadla do náruče a jemu sa pod jej váhou podlomili kolená a spadol na zadok. Pravda, chytal ju ešte akosi počas behu, takže Ino sa naňho nemohla tak úplne za toto uraziť.
Ino sa zmätene pozerala okolo seba, očividne nevediac, ako sa tam ocitla. Potom spočinula na jeho tvári a mierne sa na neho usmiala.
„Ale ty si pekný,“ poznamenala a koketne prižmúrila oči.
„Oh, ja som oveľa viac než len pekný, moja,“ povedal jej na to sebavedomo. Potom jej pomohol vstať a došli k ostatným. Pomocou svojej schopnosti od Sakury oddelil Hinatu, ktorá to nemohla kontrolovať. Tuua oddelil od Satoriho a poriadne mu vyčistil žalúdok. Ako sa opovažuje mlátiť Kurojiho, keď tam nie je?! Nech si to nechá na neskôr, lebo teraz sa musia postarať o Daichiho. Na chvíľu sa Tuu upokojil, no aj tak zazeral na Kurojiho.
Následne na to sa pozrel na detektívov a uškrnul sa, ako sú ku sebe pripútaný Narovou technikou, ktorú nemohol ovládať.
„A vy, teplí bratia, asi zostanete, kde ste, čo?“ vysmieval sa im.
„Zabijem ho,“ precedil pomedzi zuby Uchiha, no on ho nebral vážne. Raz ho naozaj mohol zabiť a neurobil to.
„Tak to určite,“ odfrkol si. „Niekto by mal zviazať a zobudiť Daichiho. Zrejme je to jeho ovplyvnenie nastavené na jeho vedomie a bezvedomie. Šikovné. To teda.“
„Zviaž si ho sám!“ odvrkla Sakura, ktorá kontrolovala Ino či je v poriadku.
„Dobre,“ povedal, „tak ja pustím Hinatu, nech ťa naďalej mláti a zviažem ho.“
„Tak sa s ňou nerozprávaj!“ varoval ho Sasuke.
„Lebo čo? Nara ma ku vám priviaže tou jeho smiešnou teplou technikou a budeme tam v trojke ako taký idioti? Áno, to mi príde naozaj super,“ sršal iróniou.
„Ja ho zviažem,“ ponúkol sa Satori. Zohnal lano a zviazal Daichiho tak, aby sa nemohol pohnúť. Potom ho opreli o stenu najbližšieho domu a Kai ho trochu prefľaskal. Nebolo mu ho ľúto. Zaslúžil si to. Nikdy by si nevybral jeho stranu. Daichi si to sám zariadil, keď ho nechal u Orochimara. Opustil ho a zostane opustený.

„Tak, babráci,“ obrátil sa ku nim Kai, „môžete zahájiť niečo, čo nazývate vypočúvaním páchateľa.“
Sasuke so Shikamarom podišli pred Daichiho, ktorý už nabral vedomie. Kai od neho odstúpil a pozeral sa na neho s odporom. Takže to hral, pomyslel si Sasuke, keď si premeriaval Kaia namiesto Daichiho. Naozaj bol na našej strane. Zachránil nás aj Ino. Toto nebude zadarmo.
„Kto ma omráčil?!“ dožadoval sa odpovede Daichi.
„Ja,“ pokojne mu odpovedal Kai a Sasukemu sa zdalo, že ich psychopat čakal na ten moment, keď mu to chrstne do tváre.
„Ako?“
„Tak ako hýbem všetkými vecami,“ niekoľkokrát nadvihol obočie a vyškieral sa na neho.
„Prečo?“ nechápavo sa spýtal Daichi. Určite bol zmätený, lebo si myslel, že Kai bude jeho spojencom.
„Lebo si špina. Nechal si ma u Orochimara, pričom sme mali spoločný plán úteku. Hral si sa na mŕtveho chrobáka, kým ja som tam trpel.“
„Mal som trinásť!“ argumentoval. „Nerozmýšľal som o tom takto. Chcel som vypadnúť!“
„Lenže trinásť si nemal navždy. Mohol si sa po mňa kedykoľvek vrátiť. A nehovor, že už bolo neskoro. Bolo ti bezo mňa chvíľu dobre a potom si si uvedomil, že by si ma mal rád späť. Lenže ja nie som hračka. A ty ma neovládaš.“
„Ale môžem.“
„Odtiaľ, kde si, asi nie.“
„A čo tak slečnu Hyuuga?“ Kaiom myklo. Len trochu, ale bolo to celkom viditeľné. „Máš ju rád, viem to. Videl som to. Teda, aspoň ti na nej záleží. Asi by sa ti nepáčilo, keby si niečo urobila, že?“
Daichiho vplyv na ostatných sa vypol, keď sa prebudil. Sasuke však na chvíľu zabudol, že hocikedy to môže znova zapnúť. Tento pokoj mohol kedykoľvek skončiť. To ho však prekvapilo najmenej. Kai a Hinata? Spolu? Čo, dopekla, spolu robili, kým boli sami?!
Oboch si ich premeral. Kai sa tváril, akoby nikto nič nepovedal a Hinata sa mierne začervenala. Ale to ona robila takmer vždy.
„Tým len potvrdíš to, že si debil,“ odpovedal mu na to pokojne Kai. „Keby si mi aspoň v tom lese, keď si ma poslal do Konohy, povedal, kto si. Alebo aspoň naznačil, rozmýšľal by som inak. Ale takto...“
„Ovládneme svet, Kai!“ hovoril horúčkovito. „Ten plán, čo sme mali u Orochimara? To je nič! Už vtedy som nám naplánoval, ako sa staneme pánmi sveta. Nie ako Orochimaru. Nie ako Akatsuki. Boli by sme iní, najlepší. Nikto by nás neporazil. A dnes sa to malo dotiahnuť do konca. Nechápeš, Kai? Plánoval som pre nás lepšiu budúcnosť.“
„Kai?“ obrátila sa na neho Hinata, no on nepúšťal zrak z Daichiho. Sasuke ho obozretne sledoval a Shikamaru tiež. Ak sa rozhodne pridať ku Diachimu,...čo ich čaká? Dvaja magori so zvláštnymi schopnosťami. Dvaja neovládateľní magori, opravil sa v duchu.
„Mohli sme to plánovať spolu. Vieš, ako reagujem, Daichi. Prekvapuje ma, že si prekvapený. Predsa len som chcel zabiť Uchihu za to, že obchádzal moju celu. A skoro som kvôli tomu vyvraždil celú Konohu.“
„Otrávil, nie vyvraždil,“ opravil ho Shikamaru a Sasuke sa musel uškrnúť, lebo si spomenul na to jeho ‚To je otrava!‘
„Ďakujem, chodiaci slovník,“ potom sa obrátil ku starému kamarátovi a Sasuke začínal mať pocit, že sa k nemu nepridá. Nie. Teraz ho chce asi najskôr zabiť. „Ty si ma zradil najviac, lebo tebe som dôveroval. Myslíš, že obyčajné prepáč, aj to nie poriadne, to napraví? Ale no tak! Daichi! Vážne?! Veď by som bol idiot, keby som na to zabudol.“
„No to teda,“ prisvedčil Sasuke. Nemohol si pomôcť, bolo to silnejšie ako on.
„Sklapni.“
„Kai,“ oslovil ho znova raz Daichi, teraz trochu prosiacim hlasom, „premýšľaj. Bude to skvelé. Budeme opäť spolu. Znovu priatelia. My všetci proti celému svetu, nebude to skvelé?“
„Rozmýšľal som o tebe od toho momentu, čo som zistil, že si za tým ty. A rozhodol som sa. Jediný dôvod prečo si stále nažive je, že som zvedavý, čo si s nami chcel robiť. A tu, dámy a páni, prichádzajú na rad dementní detektívi!“ zvolal a nechal ich vypočúvať ho, no stále naňho zazeral a čakal, čo bude robiť.
„Ovládol si ľudí, aby odtiaľto odišli?“ spýtal sa Shikamaru.
„Áno,“ odpovedal takmer znudene. Tak ako hypnotizoval Kai jeho, on hypnotizoval Kaia. Sasukeho napadlo či sa ho náhodou nepokúša ovládnuť a trochu ho to znepokojilo.
„Ovládol si nás, aby sme nemohli odísť?“
„Áno.“
„Toľko k tomu, že si ma neovládal,“ poznamenal Kai.
„Koho všetkého si ovládol navyše, ako a kedy?“
„Tuu už mal dávno zakázané dotknúť sa Satoriho Kuroji a nejako k nemu prejavovať nenávisť. Tak som zariadil ako taký pokoj. Tuua a Sasukeho som už počas predošlého prípadu poriadne donútil na mňa zabudnúť. Preto tie migrény. V tú noc, čo všetci odišli, som bol za Narom. Chcel som sa ukázať, aby ste vedeli, kto je za tým, ale bez toho, aby ste poznali moju totožnosť. V druhú noc som bol takmer za každým z vás. Najprv som vo vás chcel vyvolať samovražedné sklony, že by ste sa sami zabili, ale nevedel som, ako by sa to mohlo zvrtnúť. Tak som si vybral Hinatu, ako najnenápadnejšiu osobu, ktorú by nikto nepodozrieval, ako svojho nájomného vraha. Shikamaru bol ovplyvnený tak, aby zastavil svojho kolegu, v čomkoľvek, keď budem v bezvedomí a nehýbal sa. Vy dvaja ste v tom stave mohli spôsobiť problémy, keďže Hinata mala zaútočiť na niekoho, nie Kaia, ten mal ostať bez ujmy, a Tuu a Satori sa mali dobiť navzájom. Jediný Kai, Satori a Sakura neboli ovplyvnení. Robili ste to, čo som chcel a ani ste o tom nevedeli.“
„Prečo si nás tu uzavrel?“
„Lebo som chcel otestovať, ako sa budete znášať. Spolupracovať. Riešiť problémy.“
„Prečo?“
„Väčšina z vás sú naozaj jedineční ľudia, akých už na svete nikde nenájdete. Ja som vás spojil, aby sme vytvorili novú organizáciu, lepšiu ako Akatsuki, a ...“
„Ovládli svet,“ dokončil zaňho Kai.
„Presne. Boli by sme neporaziteľní. My všetci...s našimi mozgami a schopnosťami...nikto by proti nám nemal šancu. Nevravím, že by sme museli byť zločinci alebo tak, ale ovládali by sme svet. Sem tam urobili niečo ilegálne, čo by sa nám hodilo, ale nikomu v skutočnosti veľmi neublížili. Posledné, čo som chcel bolo, aby sme boli ako Orochimaru alebo Akatsuki. Tomu sa chcem vyhnúť. No tak! Ľudia! Čo je s vami?! Je to geniálni plán! Vládcovia sveta. Stáli by sme nad Kagmi. Práve kvôli tomu som nepridal to tejto skupiny aj Naruta, lebo tomu by sa to asi nepáčilo, nie? Chce byť Hokage a je až priveľmi morálny a tak. Nudááá. To bol môj plán. Nič strašné. Pohodička.“
„Pohodička?“ zopakovala po ňom Sakura so zvraštenou tvárou. „Vieš koľko ľudí kvôli tomu zomrelo?“
„Zomreli pre väčšie dobro,“ odvetil jej na to úplne vážne a Sasuke si uvedomil, že sa práve stretol s ešte väčším magorom ako bol Kai. A to nikdy neveril, že by sa také niečo mohlo stať. Kai chcel len jeho, Daichi celý svet. Naozaj ambiciózny zločinec.
„Čo všetko si mal spoločné s predošlými prípadmi?“
„Ovplyvnil som Takikageho, aby urobil všetko, čo urobil. Kaiov prípad je iba Kaiov prípad. A v predošlom som ovplyvnil Tuua, ale to už viete.“
„Ako si sa dopracoval až k tomuto bodu?“
„Najprv som chcel získať klan Kuroji, lebo sú fakt dobrí a tajomní. Aby som pravdu povedal, mala zomrieť Sakura a nie Shinao, čo ma trochu – klamem, veľmi – naštvalo. Shinaova schopnosť bola unikátna. Zato Sakura...no...takých ako ona je viac a to ma sklamalo. Nakoniec som sa rozhodol, že si ju nechám a potrestám Takikageho za jeho neschopnosť. To jeho ľudia nevedia zabiť jedného človeka? Seriózne? Keď už som vypozoroval väčšinu ich schopností a prehĺbil nedôveru v ostatných ľudí okolo nich, izoloval som ich. Takí ľudia sa oveľa lepšie manipulujú, viete? Ovládal som ďalšieho vodcu Vodopádovej. Vlastne, vládol som jej ja, ale nie priamo. Pri Kaiovom prípade som bol iba pozorovateľom a tiež som bol sklamaný, ale aj trochu nadšený. Uchiha prežil, no dúfal som, že aspoň Naru zabiješ, Kai. Ale nevadí, hodil sa. Pri treťom prípade som sa chcel vrátiť v čase. Najprv, aby som zachránil Shinaa a zabil Sakuru, ale potom som si to rozmyslel. Chcel som sa vrátiť po teba Kai. Naozaj. Chcel som sa vrátiť a zobrať ťa zo sebou, no nepodarilo sa mi to.“
„Nemal si sa vracať. Mal si s tým niečo urobiť hneď vtedy,“ odvrkol mu na to Kai, stále naštvaný.
„Prepáč. A tiež som chcel zabrániť skaze klanu Takane. Hodil by sa mi celý. Viete, že keby klan Takane a Hyuuga spolupracovali, boli by neporaziteľní? Existujú runy, zakázané, ktoré by dovoľovali klanu Hyuuga zostať pri vedomí počas vykonávania vracania sa v čase. Preto, dávno, dávno, dávno v minulosti, bolo zabezpečené, aby tieto dva klany boli ďaleko od seba a nikdy nespolupracovali. Útok Oblačnej na malú Hinatu to len prehĺbil.
V skratke: chcel som napraviť chyby minulosti a vytiahnuť to na vyšší level, ale prekazili ste mi to. Tak sme teraz tu a tu môj plán končí. My siedmi sme si mohli podmaniť všetkých Kage a vládnuť. Nastoliť svetu náš poriadok a zabrániť, aby sa to zlé znova opakovalo. Nie je to zlý nápad, nie?“
„Vynútený mier nie je mier,“ odpovedal mu na to Satori.
„Beriete to príliš vážne, ľudia. Zachránili by sme svet, nie zahubili!“
„Kde sú ľudia z Konohy?“
„Viete, ako sa teraz opravujú tie dedinky okolo? Všetkých ľudí presunuli do iných Zemí a dedín – dočasne. Ja som presvedčil stavbárov, aby na chvíľu prerušili prácu a dovolili tam obyvateľom Konohy prebývať, kým to budem potrebovať.“
„Tie dedinky!“ zvolal Sasuke, ktorý na ne úplne zabudol. Bolo to super miesto na presun ľudí! Ale ako by im to pomohlo? Nijako. Nemohli by ísť po nich.
„Presne, presne,“ prikyvoval Daichi. „Tak čo? Budeme kamaráti?“
„Ani náhodou,“ znela ich odpoveď a Daichi sa na nich zlovestne pozrel.
„Dobre teda.

To, čo nasledovalo po tej vete, Shikamaru tak trochu čakal. Kto by nečakal, že sa im to nevymkne spod kontroly, keď majú dočinenia s magorom, ktorý sa v detstve kamarátil so psychopatom? Niečo proste muselo byť zle. A keďže to bol ich prípad a boli do toho fakt zapletení, jediné, čo ho napadalo bolo: celé zle.
Daichi to spustil. To svoje manipulačné diaľkové ovládanie a oni si skočili po krku. Shikamaru ani nevedel, čo robí, ako to robí a prečo to robí, jednoducho sa na každého pokúšal poštvať svoj tieň a tým sťažoval ostatným situáciu. Podarilo sa mu chytil Sakuru, na ktorú ale útočila Hinata a keďže takto bol v stávke jeho aj jej život, Sasuke bojoval s Hinatou. Avšak nemohol bojovať naplno, lebo jej nechcel ublížiť. Odrážal jej útoky a snažil sa brániť Sakuru. A Shikamaru tam zatiaľ stál ako tĺk, so spusteným jutsu, a nič nerobil. Lebo takto to asi Daichi chcel. Alebo to nedomyslel. Hm, skôr to vyzeralo na druhú možnosť.
„Paráda. Pohodička. Ja si tu budem len tak stáť,“ mrmlal si popod nos. „Fakt mi to nevadí. Nič mi netŕpne, dajte si načas. Bože, to je otravné. Hej, Tuu, opatrne! Nevidíš, že tu stojím?!“ zrúkol naňho, keď ho skoro zrazil, keď bojoval so Satorim. Pokrútil nad ním hlavou, lebo ani nezobral do úvahy to, že tam stojí. Bol pohltený do svojho súboja a Kuroji sa z neho snažil dostať živý.
Jediní, ktorí mali voľnosť, boli Kai a Ino. A vlastne nie. Ino stála vedľa Kaia len preto, lebo tam bola, keď ju chytil jeho tieň. Takže zostal Kai. Super, ich život je v rukách psychopata. Kto by si to len bol kedy pomyslel?
„Odviaž ma, Kai,“ povedal mu Daichi. Keby bol na jeho mieste Shikamaru, asi by do toho vložil trochu prosenia. Nie ako on. On mu to proste povedal. Len tak. Ani sa nečudoval, keď ho Kai poslal kade ľahšie.
„Kai, no tak! Budeme vládnuť svetu!“
„To si už povedal,“ unudene mu oznámil Kai a strčil si ruky do vreciek. Pozeral sa na Daichiho, úplne v pohode, akoby to bolo bežné, a práve to toho magora rozčuľovalo.
A vtedy sa to stalo. Do Shikamarovho tieňa sa chytil aj Sasuke a tak boli uväznení všetci štyria a Hinata mala voľné pole.
„Hej, psychopat, ukonči to!“ zakričal naňho Sasuke, keď si uvedomil, v akej kaši sa ocitli. „Hinata nás chce zabiť.“
„Chceš, aby som urýchlil rozhovor so starým známym len preto, aby som ju povzbudzoval? Nepotrebuje to a nemysli len na seba, Uchiha, dobre?“ odvetil mu na to.
„Kai, zastav ma, prosím,“ obrátila sa ku nemu Hinata, kým búšila do Sasukeho a Shikamaru cítil každú ranu. Po tej do žalúdka si myslel, že hodí tyčku.
Kai pretočil očami, no svojou schopnosťou ju držal od ostatných a Shikamaru sa opäť uvoľnil a začínal cítiť všetky zranenia. Mala poriadnu ranu, to teda.
„Tak my budeme vládnuť svetu, čo?“ povedal Kai s poriadnou dávkou irónie. „A na to si kedy prišiel? Počas toho, ako si to plánoval sám alebo až potom? Mne sa tak zdá, Daichi, že ty budeš vládnuť a ja sa budem popri tebe voziť. Nemám rád, keď som na druhom mieste a nemám rád, keď ma niekto zradí. Ty si to už raz urobil, kde mám garanciu, že sa to nestane znova? Kde je napísané, že sa ma nepokúsiš ovládnuť, keď ťa prestanem baviť? Mne sa tento tvoj plán nepáči a nechcem sa ho zúčastniť, ale vidím na tebe, že sa nás len tak nevzdáš. Buď nás ovládneš, alebo donútiš iným spôsobom.“
„Čo teda chceš robiť?“
„Zbavím sa teba predsa. Jednoduché ako facka. Si momentálnym zdrojom mojich problémov a ja sa veľmi rád zbavujem problémov. Zbohom, Daichi. Mal si si ma držať na svojej strane, kým sa ešte dalo.“
„Kai, ne-!“
Daichi už nedokončil vetu, lebo Kai mu svojou schopnosťou zlomil väzy. Shikamaru videl, ako sa mu uľavilo a bol rád, že to má za sebou. Keď Daichi padol ku Kaiovým nohám, na jeho tváril panoval pokoj.
A Daichiho schopnosť pominula.

„Keďže Daichiho schopnosť je preč, ľudia začnú prichádzať späť,“ povedal Kai. „Čiže ja sa zdekujem a vrátim sa až keď vás budem chcieť zabiť. Znova.“
„Vybavené!“ zvolala veselo Sakura, keď ku nim spolu s Ino došla s úsmevom na tvári.
„Čo sa deje?“ spýtal sa Kai.
„Satori sa udobril s Tuuom.“
„NIE! Nie, nie, nie! Oni...ale....boj...ty! Ty si to pokazila!“ ukázal na ňu naštvane prstom. Tak konečne mohla nastať tá bitka a táto ružová...ona...grrr!
„To Hinata. Dohodli sa, že Tuu bude mať slobodu, Satori sám to vybaví s Tsunade. A klan Kuroji mu bude dlžníkom. Dajú pozor, aby sa jeho rodine už nikdy nič nestalo. Aby sa nedostali do rovnakej situácie. Hinata v mene klanu Hyuuga prisľúbila, že aj oni k tomu prispejú. Tuu s tým napokon súhlasil, hoci ešte stále vyzeral, že by chcel Satorimu naložiť,“ obzrela sa cez rameno, aby sa uistila, že všetci ešte žijú, Kai sa pozrel tiež a vyzeral sklamane. Hinata im ukázal vztýčené palce, že je všetko v poriadku.
„Prečo s tým súhlasil?“ nechápal Kai.
„Je to rozumné,“ argumentoval Sasuke.
„Odkedy Tuu rozmýšľa rozumne? Odkedy nechce Kurojimu vraziť?“
„Myslím, že vraziť mu chce stále, ale krotí sa,“ poznamenal Shikamaru a Kai musel, v maximálnej tichosti, uznať, že mal pravdu.
„Rozprával som sa s Tuuom. Predtým ako Hinata. Pôjde so mnou,“ oznámil detektívom. „Pomôžem mu nájsť si miesto. Do Oblačnej sa zatiaľ nechce vrátiť. Bude sranda! Vystrašíme cestou pár dedín, pozabíjame niekoho, zbijeme potulných banditov. Samé super veci, Tuu je nadšený.“
„No to určite,“ povedal Sasuke a uškrnul sa. Nevedel si predstaviť vražednejšiu kombináciu. „Teba by sme mali zavrieť.“
„To je dobrý nápad,“ uznal Kai. „Nechajte ma o tom popremýšľať. Ahá! Jasné! Tuu by vytvoril väzenie, z ktorého by som nemohol ujsť, lebo by tam nebola chakra. Isteže. Škoda, že Tuu je teraz na mojej strane, s**či! Haha! Som nepolapiteľný! A vy ste ma znova nedostali. Aký je to pocit? Byť zo seba sklamaný? Ja vlastne ani neviem. Nikdy som to nezažil,“ vysmieval sa im.
„Nenávidím ťa,“ povedal mu Uchiha.
„Ja teba viac. Počúvaj, poď na slovíčko,“ mykol hlavou, že sa s ním chce porozprávať v súkromí a detektív sa zatváril podozrievavo. „Nezabijem ťa. Máš moje slovo, že dnes nezomrieš mojou vinou. Tak poď už!“
„Tak čo chceš?“ spýtal sa ho, keď boli v dostatočnej vzdialenosti.
„Vieš, viem, že sa Hinate páči ten debilný nositeľ Kyuubiho. Vieš, ktorý ťuťmák, že?“
„Hovoríš o mojom najlepšom kamarátovi.“
„No presne ten. Až tak mi to nevadí, vieš...“
„Snažíš sa mi povedať, že máš Hinatu rád?“ spýtal sa ho pobavene Sasuke a kútik pier sa mu vykrivil dohora.
„Áno. A keďže sme túto trápnu časť preskočili, prejdem k veci. Vás neznášam, ju mám rád. Keď sa vám niečo stane, budem oslavovať. Zožeriem sa ako posledné prasa a potom budem pokračovať v oslave. Ale ona, Uchiha, ona je iná. Videla, že nie som úplne prehnitý a cítil som sa dobre. Teda zariadiš, aby sa jej nič nestalo. Je ti to jasné? Lebo keď zistím, že si to nedokázal, duch sa vráti. A bude brutálnejší ako kedykoľvek predtým.“
„Vyjadruješ svoje pocity naozaj zvláštnym spôsobom.“
„Je ti to jasné?“ trval na tom Kai. „Neželám si, aby sa s ňou niekto zahrával, tak ako to robil Daichi.“
„Aj preto si ho zabil.“
„Aj. A ty mi už povieš, že si to pochopil?!“
„Hej. Spokojný? Ale uvedom si, že Hinata je ninja, nemôžem ju chrániť neustále.“
„Tak si na to zožeň ľudí, mne to je jedno. Mňa zaujíma iba výsledný efekt.“
„Prečo jej nepovieš, čo k nej cítiš?“
„Miluje ťuťmáka. Očividne nemá vkus, keď sa jej nepáčim ja. Nebudem sa vnucovať.“
„Bojíš sa, že by ťa odmietla, že?“
„Hej! A preto ju nechám nech je s ním. A nerýp do mňa, lebo ti ublížim!“
„Jasné, jasné,“ hoci Uchiha zdvihol ruky akoby v obrane, vyškieral sa. A potom sa začali obaja smiať ako šialení. Nevedeli prečo. Azda na nich dopadla úľava, že je koniec a že sa už nikdy neuvidia. Už nikdy nevidí tých detektívov, Kurojiho, ružovú, blondínu a ani Hinatu. (No, možno ju príde pozrieť, ak mu úplne hrabne a príde o posledné zvyšky pudu sebazáchovy.) A v konečnom dôsledku opustí aj Tuua. Každý si nájde vlastnú cestu a on bude sám.
Nebolo mu smutno.
Spomenul si, ako dobre mu bolo samému a pousmial sa nad tým.

„Chcete mi povedať, že to všetko sa dialo kvôli vám?“ spýtala sa ich Tsunade. Dobre, skôr to na nich zrúkla a pre Sasukeho to bolo prvýkrát príjemné. Normálne mu chýbala. Tie jej výkriky zlosti a výčitky, že si nerobia svoju prácu poriadne. Áno, po tých dňoch mu ozaj chýbala stará dobrá Tsunade.
Prikývli.
„Preboha!“ prešla si rukou po tvári. „Je to vaša chyba!“
„Môžeme my snáď za to, že sa nás nalepil magor?“ bránil ich Shikamaru.
„Všetky tie prípady sa diali kvôli vám! Ohrozili ste bezpečnosť Konohy,“ stále si hovorila svoje. Nemali šancu ju prehovoriť. „Mala by som vás zbaviť hodnosti detektíva!“
„To je spravodlivé,“ povedal jej na to Sasuke, ktorý sa snažil tváriť neutrálne, aby nevidela, aký je šťastný. To by svoje rozhodnutie zmenila. Už nechcel túto prácu. Chcel byť obyčajným ninjom a teraz to vyzeralo tak, že sa mu jeho sen splní.
„Ale keďže Daichi je mŕtvy, tak by to už nemal byť problém,“ zamyslela sa a oni sa obaja zľakli, že zmení to, čo povedala.
„Nemali by ste tak rýchlo meniť rozhodnutia, Tsunade-sama,“ rýchlo povedal Shikamaru.
„Presne. Máte pravdu. Nezaslúžime si byť detektívmi. Tu je môj odznak!“ rýchlo ho položil na stôl a jeho parťák ho nasledoval.
„Čo? Nie! Neprepúšťam vás so služby!“
„Už ste to urobili!“ zasmial sa Sasuke a otočil sa na odchod.
„Príjemný deň, Tsunade. Prídeme si pre nejakú misiu. Ale až po dovolenke,“ dodal Shikamaru.
„Nie! No tak! Práve nám prišli zo Zeme železa nové vesty. Neprepichnuteľné! Poslali ich samuraji! No tak!“ prehovárala ich. „Zvýšim vám plat! Zdvojnásobím dovolenku!“
„Majte sa!“ zvolali a nechali ju s novými vestami samu.
„Konečne koniec tejto mizernej roboty.“
„Bolo to strašné,“ súhlasil Shikamaru. „Ale tú vestu by som chcel. Ušetrí ti dosť roboty počas misie. Nemusíš sa báť, že ti prebodnú životne dôležité orgány a môžeš riešiť iné veci.“
„Kašli na vestu, Nara. Aj tak ich bude po čase rozdávať každému.“
„Keby som šiel za ňou, myslíš, že by mi ju dala?“ zaujímal sa. Pána, ten bol naozaj lenivý sa počas boja obzerať či naňho neútočí niekto ďalší.
„Neopováž sa ísť za ňou!“ varoval ho. „Ešte nás vráti do služby!“
„Pravda,“ súhlasil. „Úžasný pocit, že s tebou už nikdy nebudem robiť. Cítiš to rovnako?“
„Hej, Uchiha. Na toto som sa veľmi dlho tešil. Žiadne mŕtvoly v márnici. Žiaden psychopat. Žiadne výlety do minulosti. Žiaden magor, ktorý chce zjednotiť ostatých magorov. A už vôbec žiaden Uchiha, ktorý vkuse prevracia očami. Proste konečne pokoj.“
„Si akýsi výrečný.“
„Som šťastný.“
„Tak čo? Zájdeme na jedno posledné parťácke pivo?“
„Posledné? Nebolo ani prvé?“
„Nemudruj, Nara. Ja to mám premyslené. V najlepšom treba prestať.“
„Niekedy rozmýšľam, ako by bolo na svete úžasne, keby ťa Kai bol zabil.“
„A bolí to?“
„Čo?“
„No premýšľanie.“
„Ty si debil. Tak poďme zapiť ten koniec!“