Kriminálka Konoha 4 ~ Zrazu je tu výber: hlava alebo orol? [05]

„Vy debili,“ to boli Kaiove prvé slová po tom, čo sa prebudil z bezvedomia. Sedel, vlastne ležal opretý o stenu, v rohu kancelárie Hokage, ktorú bezpečne zapečatili tak, aby Kai nemal šancu odtiaľ odísť. Sasuke pri ňom čupel a mračil sa naňho.
Nevedel, čo presne spôsobili, ale nevyzeralo to pre nich najlepšie. To ho len utvrdzovalo v tom, že Kai v tomto zrejme nie je nevinne, ako všetkým ukazoval a že s blonďákom spolupracoval. Tuu a Satori prestávali byť vo svojej blízkosti takí pokojní ako predtým. Všetkých ich strašne bolela hlava, okrem Satoriho. O Kaiovi si nebol istý, predsa len to nemali ako zistiť.
„Nie si v pozícii, aby si nám mohol nadávať,“ odvetil mu na to a Kai sa len krátko zasmial.
„Hovorím len pravdu, Uchiha. Pokiaľ ma nepustíte, ste mŕtvi,“ varoval ich a znelo to ako ozajstné varovanie, čo ho na chvíľu znepokojilo, no nedal to na sebe vidieť. Musel vypočuť Kaia. Sám. Keby tu s ním bol aj Shikamaru, asi by sa tu všetci pohádali a ten mal na starosti udržať na uzde Takaneho a Kurojiho. Nejakého zviazaného psychopata zvládne.
„No nevrav. Hinata spomínala, že vieš, kto je za tým, ale že si nestihol povedať meno.“
„Vážne?“ zatiahol provokatívne. „Oh, oh, oh, áno! Už viem! Jasné! To bolo vtedy, čo ste nechali vyletieť okná do vzduchu. Pôsobivé. Musím uznať, že takýto chytrý krok – tie pečate a všetko – som nečakal. Páni. Zatlieskal by som vám, ale, žiaľ, mám zviazané ruky,“ a aby dal svojím slovám väčší dôraz, trochu ich pozdvihol a ako tak chabo zatlieskal. Potom za zatváril sklamane a spustil ich späť do lona. Následne na to sa znova usmieval.
„Magor,“ precedil pomedzi zuby.
Kai sa naňho zamračil. Neznášal to pomenovanie a Sasuke to veľmi dobre vedel. „A ako sa máte?“ spýtal sa ho nečakane.
„Čo?“ spýtal sa, lebo si myslel, že zle počul.
„Nenastali nejaké zmeny, odkedy tu sme? V tejto budove myslím.“
„Prečo by mali?“ takže predsa len je s ním! Inak by nevedel o tom, že sa pár vecí zmenilo. A niečo, alebo lepšie povedané, niekto pribudol.
„Buď si debil, alebo sa naňho veľmi dobre hráš. Ja by som stavil na prvú možnosť, ale človek nikdy nevie. Možno si iba mierne retardovaný alebo tak.“
„Vieš o tých telách?“ spýtal sa ho priamo Sasuke a Kai sa zatváril zmätene.
„Telá? Aké telá, doboha?! Myslel som vašu myseľ.“
„Čo je s ňou?“
„Čo je s tými telami?“
Sasuke sa zhlboka nadýchol a premýšľal či mu to povedať. Ak je s blond, tak to už vie a prekvapenie iba veľmi dobre hrá. Ak nie...no, čo môže stratiť? Asi nič.
„Nechal nám odkaz.

Každú hodinu na ulici nájdeme mŕtvolu. Zatiaľ nikto, koho poznáme, ale rozhodne miestni ľudia. Zatiaľ ich je sedem. Za,“ pozrel sa na hodiny na stene, „trinásť minút očakávame ďalšie telo. Máme hliadky po celom meste, takže toho tvojho kamaráta chytíme pri čine,“ a sucho sa zasmial. Nebolo to vtipné, ale tešila ho myšlienka, že to skončí. Konečne.
„Nie je to môj kamarát,“ povedal Kai, no tváril sa tak všelijako, takže mu to Sasuke neveril. „A akoto, že som bol mimo sedem hodín?!“
„A to sme ani nepoužili nejaký trápny jed,“ uškrnul sa naňho Sasuke.
„Ten jed bol vysoko sofistikovaný, vôbec nie trápny. Spomeň si, že ťa dal dole,“ vrátil mu to a Sasuke zmizol úsmev z tváre.
„Prečo to robí?“
„Teraz by som mal povedať: čo ja viem? Ale nemôžem, lebo mi to došlo.“
„Je naštvaný kvôli tomu, čo sme ti urobili.“
„Očividne.“
„Ale nepíše v odkaze, že prestane, keď ťa pustíme.“
„Možno dúfa, že vám to dôjde,“ nadhodil. „A potom sa možno ukáže. Neviem.“
„Nevieš? Veď s ním spolupracuješ.“
„Hej, hej, jasné, emo chlapec,“ prevrátil nad tým očami. „Rozumiem tomu, čo hovoríš, ale nechápem prečo? Je to hovadina! Nechcem tu byť, seriete ma tu všetci, aj ten idiot blond! Celá táto sprostá, nudná dedina mi lezie krkom. Najradšej by som vypadol a kašľal na vás, ale nie! Ja tu musím byť kvôli tomu dementovi! Takže odpoveď znie: nie som s ním v tíme, ale rozhodne nie som ani vo vašom, vy kreténi.“
„Zaujímavé,“ poznamenal, „koľko nadávok dokážeš použiť v jednom prejave.“
„Snažil som sa.“
Ak hovorí Kai pravdu a nie je s ním spolčený a ak hovorí pravdu aj Hinata, že Kai naozaj nikomu tentoraz neublížil a že to bola ona, bol naozaj nevinný. Dopekla! Jediný podozrivý je v p***li. Nara nebude nadšený, keď mu to povie. Už sa naozaj nemajú odkiaľ odraziť. Kai vie meno, zrejme, a len tak im ho nepovie. Je na nich naštvaný a nikdy ich nemal rád.
Jednému človeku to však povie.
Vtom cez zatvorené dvere preletel Satori chrbtom dozadu a pristál na Tsunadinom stole a roztrieštil ho. Všade boli triesky- buď z dverí, alebo stola. Sasukeho to prekvapilo a prudko sa postavil, že pôjde pomôcť Satorimu pozviechať sa na nohy.
Kto to urobil? Žeby si ten blond prišiel osobne po Kaia?
Nie. Počul rev z chodby a presne vedel, komu patrí.
„Zabil si mi rodinu!!!“ vrieskla Tuu.
„Pozrime sa na to. Zábava konečne začína,“ poznamenal Kai.
Kde v pekle sa fláka Nara?

„Presne toto som myslel, keď som hovoril o tých mysliach,“ povedal mu Kai a Sasuke skákal pohľadom z Tuua, Satoriho a Kaia. Čo sa to dialo? Doteraz predsa dobre vychádzali.
„Ako s týmto súvisí myseľ?“
„Ide o to, malý, hlúpy Uchiha, že ste sa upriamili na mňa, čo bola chyba. Bol som dokonalé a sexy, rozptýlenie. Viete, že ovládal myseľ. Nedošlo vám, že takto usporiadal vysťahovanie Konohy a nám zabránil vyjsť. Takane a Kuroji boli pokojní, ale len doteraz. Je to hra mysle. Keď hráš hru tieňov a myslí, nikdy nevieš, čo sa stane. Lebo buď je niekto ovládaný, alebo sa nevie ovládať. Neexistuje zlatá stredná cesta.“
„Boli zablokovaní a tým, že tu nie je chakra sa to zlomilo blok. Tuu v skutočnosti Satoriho nenávidí a viní ho, no doteraz to mal v sebe potlačené,“ došlo Sasukemu a pozoroval, ako tí dvaja proti sebe stoja. Má zasiahnuť? Ukecať Tuua? Nebodaj zrušiť pečať, aby obnovil chakru?
„Ding-ding-ding! Presne tak! Ktovie čo všetko sa začne odhaľovať. Možno si spomeniete, kto je za tým. Tuu to možno už vie. Hej, je to možné. Ten blok je dosť starý a tie sa zrejme lámu prvé. Ale momentálne nie je v stave ti to meno povedať.“
Do kancelárie vletel Nara, celý dobitý. Snažil sa zdržať Tuua, no je to kus chlapa a poraziť ho bez chakry nebolo med lízať. Úplne zúfalo naňho pozrel a Sasuke pokrčil plecami. Dnu vošli aj dievčatá a teda tam už boli všetci.
„Musíme zapnúť chakru!“ zvolala Hinata a Sasukemu neušlo, ako Kaiovi zažiarili oči.
„Nie,“ nesúhlasila Sakura, „pôjdete to vybaviť vonku. Potrebujeme základňu a tá sa rušiť nebude!“
„Ale no tak!“ zvolal sklamane Kai. „Ja to chcem vidieť! A k tomu som nevinný! Tentoraz som nič zlé neurobil!“
„Budeš sedieť za to predošlé, psychopat,“ odvrkol mu na to Shikamaru a Sasuke s ním súhlasil.
„Fajn. Keď sa tí dvaja zabijú navzájom, počet mŕtvol istotne stúpne, to po prvé. Po druhé, táto fraška menom ‚Kai nemôže používať chakru‘ zmizne a ja budem opäť voľný. Takže ja sa tu pohodlnejšie usadím a počkám si.“
„Ak nám povieš meno, pustíme ťa.“
„Ak ti poviem meno, Uchiha, neuveríš mi. Nemá to teda zmysel.“
„Tuu, upokojte sa,“ vystrel pred seba sťažka vydychujúc Satori, keď sa k nemu začal Tuu približovať, znechutený a unudený ich rečami.
„Zabili ste moju rodinu! Vy aj Hyuuga! Tí nasledujú za vami, ale trochu iným spôsobom!“
„Ale nebodaj sa nechystáš do minulosti!“ veselo prehodil Kai. Zvláštne, jediný je zviazaný na zemi a nemôže sa absolútne brániť, no aj tak má najviac rečí. Tuu naňho len fľochol a už mu nevenoval pozornosť.
„Povedali ste, že to chápete.“
„To som nebol ja. Ja som vás celý čas nenávidel, akurát som to nemohol prejaviť.“
„Ja som vám hovorila o tom bloku,“ povedala Hinata.
„Čas vypršal!“ zvolal Kai. Prečo je to vždy on, kto povie niečo od veci? „Ďalšia hodina odbila a vaše hliadky sú tu. Zdá sa, že ste ho opäť nechytili.“
„Do r**i!“ skríkol Nara a kopol do trosiek dvier. Tuu sa začal približovať ku Satorimu, ktorý začal hľadať podporu u ostatných. Na Kaia sa ani len nepozrel, bolo jasné, že aj keby nebol zviazaný, skôr by Tuua povzbudzoval. Hinata by sa do toho radšej nemala pliesť. Sakura nemala šancu zastaviť Tuua.
Zostalo to na nich dvoch.
A neskončilo to dobre.
Vyzerá to tak, že čím viac je Tuu naštvaný, tým je silnejší. Skončili na zemi a to rýchlejšie ako čakali. Začali sa zviechať, no to si už Tuu so Satorim vymieňal údery a pre starého Kurojiho to nevyzeralo najlepšie. Jeho schopnosť odhaľovať pravdu mu tu veľmi nepomôže. A ani doteraz nebola veľmi prospešná. Mali ju asi radšej využiť a nedostali by sa do situácie, v ktorej museli loviť Kaia a potom naňho použiť túto lesť.
Sasuke naozaj vážne premýšľal, že zruší túto bezchakrovú bariéru.
Vtom však prehovoril Nara.
„Hej! Hej! Vy dvaja! TUU!“ zvreskol a na chvíľu sa prestali biť. Shikamaru bol strapatý a jeden rukáv na saku mu chýbal.
Tak mu treba. Aj tak v ňom vyzeral ako debil.
„Počúvajte. Hlavne ty, Tuu.“
„Nebudem počúvať o tom, že mám nechať tohto muža na pokoji,“ zvolal Tuu a znel dosť rozhodne. Potom sa pozrel na Sasukeho. „Ty by si to mal chápať zo všetkých najlepšie.“
„Toto je úplne iná situácia, chlape.“
Kým mu na to stihol niečo Tuu povedať, Shikamaru už pokračoval.
„Je to iná situácia, Tuu, ale to nič nemení na tom, čo ti klan Kuroji urobil, nie?“ Tuu prikývol, zmätený, že Nara je zrazu na jeho strane. Satori sa na Shikamara pozeral, akoby sa zbláznil a Sasuke mal ten istý pohľad. „Ale toto je momentálne náš hlavný stan a radi by sme boli, keby ním aj ostal. Nechceme, aby sa to tu kompletne zničilo. Choď si to vybaviť von. Nikto ti v tom nebude brániť. Sľubujem. Všetci ti sľubujeme,“ posledné vety povedal zo zvláštnym dôrazom, ktorým aj ostatných prosil, aby na to pristali. Prikývli.
Okrem Kaia, samozrejme.
„No, ja by som ne-“
Viac nepovedal, lebo mu ústa zapchal Sasuke, ktorý pochopil Shikamarove zámery. Ak pôjdu tí dvaja vonku, kde je chakra, budú znova ovplyvnení. Od Tuua síce nezískajú žiadne informácie o blond, ale aspoň budú všetci ako tak v bezpečí.
„Čo chcel povedať?“ spýtal sa Tuu ukazujúc na Kaia.
„Určite nejakú somarinu alebo hlúpu narážku,“ ubezpečoval ho Sasuke, aj keď vedel, že Kai mu chcel povedať, aby neodchádzal, lebo inak bude jeho pomsta preč, „vieš, aký je to psychopat a magor.“
Kai naňho nepekne pozrel a niečo neslušné zahundral do jeho ruky.
„Dobre teda,“ súhlasil Tuu a Sasuke ďakoval bohu, že Tuu nebol veľmi inteligentný. A už vôbec nie, keď bol naštvaný. „Kuroji,“ ukázal smerom ku diere, kde kedysi boli dvere, „až po vás.“

„Výborne,“ zatiahol Kai, keď tí dvaja odišli von a Sakura šla za nimi, aby Tuuovi dala nejakú prácu mimo Tsunadinej budovy. Dúfali, že po tom, čo budú v zóne s chakrou, ich blok bude znova aktívny. Dúfali v to. Len aby to fungovalo. Kaiovi to bolo jedno. Predsa len čím viac plánov zničia tomu „blond“ (prišlo mu zle, keď mal pomyslieť na jeho meno), tým bude spokojnejší.
Keby sa tí dvaja pozabíjali, iba by mu to vyhovovalo.
„Tiež si myslím,“ odvetil Sasuke.
„Uchiha, zabijak zábavy, mal by si ísť hľadať ďalšie telo.“
„To nie je potrebné,“ s týmito slovami vošla dnu Sakura. „Šiel ho hľadať Tuu. Blok naskočil, chvalabohu. Satoriho som vyliečila a teraz oddychuje.“
Uchiha naňho pozrel pohľadom, ktorým hovoril: Vidíš? Vybavené! Kai nad tým len pretočil očami.
„A keď nájde to telo, prinesie ho tejto budovy?“ provokoval. „Dúfam, že áno.“
„Samozrejme, že nie!“ odvrkol Shikamaru.
„Myslím, že by sme mali Kaia prepustiť,“ prehovorila Hinata snáď po prvýkrát, čo vošla do tejto miestnosti. Pozerala sa priamo naňho a jemu skoro znova spadla sánka, ako sa ho toto dievča znova zastáva.
„Zbláznila si sa?“ spýtala sa Sakura.
„Nie. Tie telá sa začali objavovať po jeho uväznení. Takže, očividne, sa to deje kvôli tomu. Kai nikomu neublížil, takže nevidím dôvod, aby...“
„Je to psychopat a to je dostatočný dôvod na to, aby sme ho držali nakrátko,“ prerušil ju Sasuke.
„Tí ľudia sú nevinní a nemajú s týmto nič spoločné, Sasuke,“ povedala mu a znela ublížene. „Stojí ti to zadosťučinenie, keď vidíš pred sebou zviazaného Kaia, za životy tých ľudí? Hovoríš, že Kai je zlo a tváriš sa, že si lepší, no nevidím to tak. Ak nájdeš spôsob, ako tých ľudí zachrániť, drž si Kaia, kde chceš,“ postavila sa a podišla až ku Uchihovi. Kai si ani nepamätal, že by ju niekedy videl naštvanú. A páčila mu takto. „Ale pokiaľ tu kvôli tebe a tvojej arogancii a tvrdohlavosti budeme nachádzať mŕtvoly, tak to radšej uhni, aby som ho pustila a ukončila to.“
„Hinata,“ začal Sasuke, no ona ho prerušila tak, ako on ju.
„Nehinatuj ma. Vyber si, čo urobíš.“
Kai sa zasmial. „Že nehinatuj ma! To bolo dobré!“

Kai nakoniec skončil voľný a Tuu poslal po Sakure úplne nový odkaz od ich tajomného blond týpka, ktorý ich tam držal. Bol iný a predsa rovnaký ako ten prvý.

„Vždy mal sklony k dramatickosti,“ poznamenal Kai a keď sa ho už niekoľkýkrát spýtali, kto to je, neodpovedal. Nechcel to povedať ani Hinate, lebo vedel, že by sa potom musela rozhodovať, na čej strane bude. A to od nej nechcel. Nemohol po tom, ako sa k nemu chovala. A nemohol to povedať ostatným, lebo ich neznášal a boleli ho od zviazania zápästia. Dosť sa vyžíval v ich naštvaných pohľadoch a to ich štvalo ešte viac a jeho omnoho viac tešilo.
V skratke: čím viac boli ostatní naštvaní, tým bol Kai šťastnejší.
Aj tak veľa nechýbalo a zistia, kto za tým všetkým bol. Kai vedel, že potom im to istotne dopne. Čudoval by sa, keby skôr. Predsa len, on ho poznal najlepšie. Teda, aspoň si to myslel. A oni mali iné veci na riešenie, veď všetci vieme, o čom sa tu teraz hovorí.
O trištvrte na šesť všetci stáli na dohodnutom mieste a niektorí prešľapovali z nohy na nohu. Presne o šiestej sa k nim začala po ulici od hlavnej brány približovať vysoká postava zahalená v čiernom plášti. Ten vial za ním a zvýrazňoval jeho pružný a sebavedomí krok. Všetci tŕpli očakávaním. Čo sa stane? Čo urobí? Povie im o čo mu ide?
Najviac však stresoval Kai.
Nevedel, čo to do neho vošlo, no čím bližšie bol blond, tým viac nevedel, čo zo sebou. Ako sa s ním môže teraz stretnúť? Po toľkom čase?
„Teší ma, že ste ma poslúchli. Už ma dokonca prestávalo baviť zabíjať tých ľudí, sakra,“ povedal takmer znudene. „Možno ste si mysleli, že sa do toho dostávam, no opak je pravdou, ľudia. Robil som to pre vás. Aby ste konečne pochopili, že musíte spolupracovať.“
„Prečo?“ spýtal sa Sasuke. „Prečo by mala banda ako my spolupracovať?“
„Mňa skôr zaujíma, čo od nás chce týpek, ktorý vstal z mŕtvych,“ vložil sa do toho Kai a prepaľoval postavu v plášti očami.
„Ty by si o smrti mal vedieť najviac, Kai,“ povedal mu a všetci cítili, hoci to nevideli, že sa uškŕňa. „My dvaja by sme mohli byť fénixy, lebo sme povstali z popola. No to by sme najprv museli zomrieť, že?“
„Ty si nikdy...?“
„Nie. Rozmýšľaj. Je to úplne rovnaké ako teraz.“
„Blok bol len v cele. Isteže,“ zasmial sa nad tým drsne a sucho Kai. Akoto, že mu to nenapadlo skôr?!
„Aha,“ hlesol Sasuke Uchiha, ktorý konečne prestal myslieť na to, že Kai je ten zlý, a daj si dokopy súvislosti. Už bolo veru načase.
„Aha?“ spýtala sa Sakura. „Ty vieš, kto to je, Sasuke?“
„Myslím, že áno.“
Narušiteľ ich myslí, hráč v tieňoch, páchateľ, únosca Konohy, blond týpek si zložil kapucňu a premeral si ich hnedými očami, spokojný, že to dotiahol dokonca. I keď inak ako si predstavoval. Ale predsa len...
„Dai?!“ skríkol Shikamaru, ktorý si spomenul na Raikageho pomocníka, ktorý mu prišiel oznámiť útek väzňov.
„Kai?!“ zvolal Tuu, úplne ohúrený, že konečne úplne vidí tvár toho, čo ho ovládal, lebo v spomienkach bolo všetko zahmlené.
„Nie, nie,“ pokrútil hlavou Kai, ktorý jediný už niekoľko hodín vedel jeho meno, „toto je Daichi, moji zlatí.“

„Presne tak,“ prikývol.
„Ty máš byť mŕtvy! Kai povedal, že si mŕtvy!“ ukazoval na neho prstom Nara, ktorý, podľa neho, nemohol uveriť, že už raz mal páchateľa pod nosom.
„Vtipné, že sa odvolávaš práve na Kaia, nie?“ poznamenal a zasmial sa. Potom sa otočil ku svojmu starému priateľovi. Tomu, ktorého opustil u Orochimara a ktorého sa bál počas tých rokov nájsť, osloviť a vysvetliť mu, ako prežil a že vôbec nezomrel.
„Kai,“ povedal, „viem, že si naštvaný...“
„Ani nevieš ako.“
„Sakra, neskáč mi do reči, keď sa ti snažím niečo vysvetliť, dobre? Proste vám chcem povedať, že ste boli veľmi vydarený experiment. Vás som hľadal. Všetko som pripravil na toto. Ale ty, Kai, teba som tu chcel zo všetkých najviac. Pretože som sa ti chcel ospravedlniť.“
„Aha,“ povedal. Ale takým divným hlasom. Nevedel identifikovať jeho emócie. Bol tam hnev alebo porozumenie? Niečo iné? Nevedel.
„Teraz vám vysvetlím môj majstrovský plán, ale najprv potrebujem vedieť na čom som. Okrem Kaia vás všetkých môžem ovplyvniť tak, aby ste robili, čo chcem. Šlo by to, hej, hej, ale nebolo by to také efektívne. Radšej by som bol, keby ste boli na mojej strane. Kuroji má psychickú schopnosť. Verím, že by sa mi ju nakoniec podarilo zlomiť. Hm, hej, šlo by to. A Kai? Toho nechcem ovládať. Na znak ospravedlnenia. Tak,“ povzdychol si, „ako to teda bude?“
„Nikdy s tebou nebudeme spolupracovať,“ vyhlásil Uchiha a Daichiho to ani neprekvapovalo.
„Po tom, čo si urobil nám a ostatným ľuďom, určite nie!“ pridal sa k nemu Nara, „Si len ďalší psychopat v rade.“
„Psychopat? Nie, toto miesto patrí Kaiovi. Ja som iba veľmi trpezlivý hráč s veľkými ambíciami. To je všetko.“
„Aha, tak to si potom magor.“
Všetci naňho začali nadávať, tí dvaja vyšetrovatelia im dodali odvahu. Iba Kai mlčal a pozeral sa naňho. Už dlhšie vedel, kto je za tým, no to, že ho vidí na vlastné oči ho stále šokovalo. Pripomínal mu toho malého Kaia v Orochimarovom väzení, s ktorým sa kamarátil. A bolo mu ľúto, ešte viac ako doteraz, že ho opustil. Videl na ňom, že ani on nie je nadšený tým, že ostal sám.
„Vyzerá to tak, že sa ku mne asi dobrovoľne nepridáte, čo?“ prehlušil ich, stále sa pozerajúc na Kaia. „Ani ty, kamarát?“ spýtal sa ho a čakal, ako na to oslovenie zareaguje.
„Jasné, kamarát,“ Kai vystrúhal úsmev.
„Kai!“ šokovane na neho pozrela Hinata. Chúďa dievča, toľko mu verila.
„Dáme týchto dementov do laty,“ Kai podišiel pár krokov k nemu. No nie priveľmi blízko.
„Tomu ver,“ Daichimu sa viditeľne uľavilo. „A vy ostatní?“
„Nie!“ stále odmietali.
„Tak teda dobre. Ako chcete. Otočte sa dozadu a pozrite sa na hlavu Tsunade. Spoznávate tú osobu?“ ukázal na štíhlu blondínku stojacu meravo na hore Kagov. Vedel, že sa jej trasú kolená, hoci oni to nevedeli. Určite sa jej triasli, keď ju tam nechával s určitými pokynmi.
„INO!“ vydral sa takýto výkrik zo Sakurinho hrdla a jeho potešilo zdesenie, ktoré v ňom počul.
„Keďže ovládanie vás všetkých je vyčerpávajúce a neefektívne a vy dobrovoľne nesúhlasíte, mám iný plán. Zaujímavý. Keď nepristúpite na moje podmienky, Ino skočí. Ak áno, odkráča do bezpečia. Bola by jej škoda, je veľmi pekná a páči sa mi jej kekkei genkai.“
„Ty ju...?“
„Áno, Sakura, ja ju zabijem. Ale môžete ju zachrániť,“ povedal, akoby im robil láskavosť.
Kai pristúpil ku nemu a otočil sa ku nim čelom. Stáli spolu, tak ako si to predstavoval a vyvolávalo to v ňom radosť.
„Jeden človek hore dole, nie?“ prehovoril Kai. „Ale keď sa ti páčila, mal si si vybrať inú.“
„To je všetko, Kai? Jednoducho ju necháš zomrieť?“ spýtal sa ho Sasuke a on prikývol.
„Čakala som od teba viac. Oveľa viac,“ povedala mu Hinata a Kai ani brvou nemihol.
„Takže sa k nemu pridáš a to si hovoril, že ho nenávidíš.“
„Vieš, Sakura. Môžeš sa k nemu pridať a Ino prežije. To je celé,“ odpovedal jej na to.
„Alebo si hoďte mincou!“ veselo zvolal Daichi. „Hlava- prežije. Orol- sko-“
Vtedy pocítil prudkú bolesť v hlave a spadol na zem a to ním otriaslo ešte viac. Čo sa stalo? Kto to bol? Nič nepostrehol. Sakra.
Vedel však jedno.
Keďže toto bolo jasné nie, Ino urobila krok dopredu.
Sakra, jej bolo fakt škoda.