RM: Ako to bolo a bude 7

Naruto sa do sýta najedol. Večera mu chutila a bolo to jeho prvé poriadne jedlo za tento deň. A jedáleň konečne nebola plná duchov, ale džavotajúcich ľudí. Jedálňou sa ozývali hlasy a smiech. Panovala dobrá nálada.
Dokiaľ do jedálne nevošiel Vodca. Miestnosť postupne začala utíchať. Nikto nechcel naštvať Vodcu. No ten ľudí v miestnosti ignoroval a svojím nepríjemným pohľadom pátral po jedálni. Jeho oči sa zastavili na bielovlasej ježatej hlave, ktorá patrila Kakashimu. Ten ucítil pohľad, ktorý ho pálil na temene hlavy a otočil sa. Vodca medzitým kráčal jeho smerom.
„Zdravím!“ ľahostajne pozdravil Kakashi.
Od svojich spolusediacich si vyslúžil ustráchané pohľady. Iba Kiba sa uškrnul.
„Nazdar! Gratulujem k dnešnému výkonu. Nakoniec bude dobre, že vás Konoha poslala,“ začal Vodca.
„Hm, možno...No poslala na vašu žiadosť,“ pokojne povedal Kakashi.
Vodca sa nadýchol, že už-už niečo povie, no rozmyslel si to. V očiach sa mu mihol tieň pomsty a naštvaný odišiel preč. Veselosť z miestnosti sa vyparila.
Kakashi sa otočil naspäť k svojmu pečenému kuraciemu stehnu, no v tom už si k nemu prisadal vychudnutý chlap.
Predstavil sa: ”Ja som Hebi, teda had. Moje pravé meno som už aj zabudol. Tak ma tu Hadom prezývajú, lebo vraj aj ja sa plazím po okolí a všetko viem, chi-chi!"
Kakashi prekvapene zdvihol jedno obočie. Naruto sa lepšie pozrel na toho chlapa. Mohol byť tak starý ako Kakashi, no prácou poznačená tvár mu na rokoch zdanlivo pridávala.
Hebi chytil do ruky lyžicu a zasmial sa nad Kakashiho reakciou. Ino, ktorá sedela oproti nemu, sa zhnusene zamračila. Jeho ruky boli čierne od špiny. Všimla si jeho dobité prsty. Nechty mal veľmi krátke a ryhovité, na niektorých prstoch ich ani nemal. Tipovala ho na ťažkú prácu, zrejme v bani.
Čo robí baník u roľníkov?
Hebi sa usmial: "Náš Vodca tu nechcel ninjov. Ibaže sa o našu situáciu začal zaujímať sám veľký feduálny pán. Ó, to už jeho príkaz- poprosiť Konohu o pomoc- nemohol ignorovať. Ako len Vodca zúril! Ha-ha!"
Hebi sa z chuti zasmial. Zabával sa na cudzincoch i na účet Vodcu.
"Sklapni, Had! Ešte ťa začujú," okríkol ho jeden z roľníkov.
"Ale, Argho, čo už by sa mi len mohlo stať?" Hebi sa nedal odbyť. No úsmev z tváre mu zmizol.
"Čo by mi ešte mohli urobiť? Zbiť ma? Zabiť?! Smrť by pre mňa bola vykúpením... po tom všetkom," odmlčal sa.
Vtom sa Hebi opäť usmial, no bolesť v očiach prezrádzala, že okrem pekných spomienok, ktoré sa bili s tými zlými, sa už o nič nebál. Na ničom mu nezáležalo.
Argho pozrel na skupinu ninjov. Pre neho bol shinobi symbolom boja, smrti, konfliktov a vojny. Znechutene sa pozrel aj na medičky. Sakura mu počas dnešnej opravy steny rieky ošetrovala pomliaždenú ruku. Do piatich minút, čo Arghovu končatinu vytiahli spod veľkého kameňa, bola zase v poriadku. A to vďaka Sakure. No teraz jej miesto vďaky venoval len znechutený pohľad.
Sakuru to ranilo. Myslela si, že v tom zhone na vďaku zabudol, no on jej naozaj vďačný nebol. Na toto ju Tsunade nepripravovala. Sakura pocítila v žalúdku tiesnivé šteklenie. Kedysi toto šteklenie sprevádzali slzy, no z toho vyrástla. Šteklenie vystriedalo trhnutie svalstva. Smútok sa zmenil na hnev. Argho sa otočil a opustil jedáleň. Zrejme ho prešla chuť do jedla.
Ešte pár roľníkov, mlynárov a drevorubačov sa znechutene pozrelo smerom k ninjom a nasledovali Arghov príklad.

Hebi sa ich napriek všetkému zastal: "Neberte si to tak. Len sa boja o svoje rodiny a príbuzných," uškrnul sa, "A boja sa aj o svoje p***le."
Sakura sa pousmiala. Ino len prevrátila oči.
No Naruto mal už kopu otázok, a tak sa pýtal: "Ako si to myslel, že sa smrti nebojíš a že už ti nemajú ako ublížiť?"
„Naruto!“ zahriakla ho Shizune. Bolo to drzé, no na druhej strane aj ju to zaujímalo.
"No vieš, to máš tak, chlapče" začal Had zvesela, "Keď ako malý prídeš o svoju mladšiu sestru... Ale to bola moja chyba," do Hebiho hlasu sa začal vkrádať smútok, "A keď som mal rodinu, teda ženu a dieťa, dopustil som sa ďalších chýb. Za to prišla moja milá o hlavu, o týždeň na to aj dcérka. Nemala ani 4 roky..."
BUM! Ino na seba prevrhla svoju nedojedenú večeru.
"Ohó, koľká škoda! To ešte niekto mohol zjesť!" veselým hlasom povedal Had.
Ino sa ospravedlnila a na Sakurinu radu odišla do izby očistiť sa. Medzitým Sakura išla do kuchyne vypýtať metlu a Lee servítkom zbieral hrubé kúsky jedla a črepy hlinenej misky.

Ten chlap je horší ako Sakura, pomyslel si Naruto. Strieda nálady tak často, že neviem, či mi ho má byť ľúto alebo sa usmievať spolu s ním.
Ty pako! zavrčal Kurama. Ignoruj jeho nálady, radšej si zapamätaj, čo ti povedal. Riečny klan býval silný. Ani temnota v podobe bijuu naň nemala, keď sa spojil s Horským klanom...
Aha, kto sa to ozval? Už som sa bál, že si urazený, usmieval sa v duchu Naruto.
Kurama len zavrčal.
Pamätaj si, čo ti povedal. Ale čo mi povedal? Urobil chyby a bol potrestaný smrťou svojich blízkych.

"Prečo ťa takto potrestali? Ak mali problém s tebou, tak mali trestať iba teba, starec. Ibaže by chceli..." Naruto doširoka otvoril oči.
"Ibaže by vás chceli dať ako výstrahu pre ostatných," dokončil Shira.
"A ublížiť vašej psychickej stránke," aj Lina našla nejaký dôvod.
"Nech sa nenájde žiadny rebel vo vašom klane!" Leera doplnila sestru.
"Ja som to nepovedal," uškrnul sa Hebi.
"Ale...to si nám chcel povedať! Či nie?" Naruto nepochopil Hadov náznak.
"Chlapče, tu majú aj steny uši," Hebi zvážnel, no úškrn mu z tváre nezmizol.
"Aha," Naruto pochopil a usmial sa.
No Kakashiho tiež zaujala jedna vec: "Koľkoročný rozdiel bol medzi vami a vašou sestrou?"
"Asi trojročný."
"A koľko mala rokov, keď ju... Keď ju popravili?"
"Deväť," Hebi opäť zvážnel, po úsmeve ani náznak.
Narutovi prebehol mráz po chrbte: Psychoš. Zase je vážny. Ako to robí?!
Kakashi pokračoval: "Vy ste mali dvanásť..."
"No, vlastne jedenásť. Narodeniny som mal až o dva mesiace," chlap sa znova uškŕňal.
"Čo ste spravili za chybu, keď jej aj vám toto urobili? Veď ako chlapec... Deti robia chyby, to je predsa prirodzené."
"Neviete si to ani predstaviť, že?" Had sa škeril, no už to nebol ten milý úškrn, skôr úškrn šialenca. Došlo na Narutove slová.
"Ako môže pochybyť taký malý chlapec. Alebo súrodenec. Starší súrodenec," muž stíšil svoj hromový hlas, ledva ho ostatní počuli.
"Tí, čo majú mladších súrodencov, majú lepšie predpoklady na to stať sa dobrými rodičmi, pretože už od určitého veku sa musia starať o tých mladších, nech má aj staršieho súrodenca. Tí, čo sú mladší a majú jedného či viacero starších súrodencov, ktrorí sa o nich starajú, sú zákonite rozmaznaní a pre spoločnosť nevyhovujúci, ba až nežiadúci. Takých by sa klan mal zbaviť. Tí, čo sú mladší, no súrodenci sa o nich nestarajú, majú nárok na život. Takto to u nás chodí, odkedy sa k moci dostal Vodcov otec. Inak, vďaka tomuto novému systému, ktorý v našom klane nastal, sme si od nášho bratského horského klanu vyslúžili prezývku: Tí, čo to preháňajú."
Ostalo ticho. Ninjovia spracovávali nové informácie.
"Tí, čo to preháňajú? A to má byť prezývka?" Kiba nechápal.
"Sú to baníci, nie básnici. Ale keď ideš do ich dediny na návštevu a oni si šuškajú a ukazujú na teba, je ti jedno na dĺžke prezývky. Smejú sa z teba a majú ťa za debila, to by sa ti páčilo?!"
Chlap sa neusmieval, v jeho tvári sa myhla temnota. Pohľad na neho vzbudzoval rešpekt. Line týmto výrazom pripomínal Vodcu.

Pre ninjov to bolo znamenie, aby sa začali zbierať od stola. Jedáleň už aj tak bola prázdna.
Keď ho prezývajú Had, len aby ním naozaj nebol, uvažovala Lina. Hadom by som nazývala niekoho, kto získava informácie odo mňa, no donáša ich nepriateľovi. V tomto prípade by ho tak mali volať Vodca a jeho prívrženci, nie naopak. Lenže jeho Hadom volajú roľníci. Možno aj Vodca a spol. ho inak nenazvú, než Hebi...

Hebi nepokojne sedel a dojedal svoju porciu. Každý Hadovi zaželal dobrú noc a odchádzal.

...Jeho jemné vrásky sú vyplnené uhoľným prachom, čo im dodáva na hĺbke a čudákovi na rokoch. A jeho zodraté prsty... Kedysi zvierali rýľ, dnes, tipujem, krompáč. Isto je baník...

Kakashi sa od stola postavil posledný a Hadovi sa za spoločnosť poďakoval. Medzitým sa medzi ostatnými šírila informácia: "Zajtra ráno, keď nás pustia von, nerozutekáme sa, ale spolu nájdeme vhodné miesto na diskusiu. Odkaz od Makuta-sensei. Nenápadne posuň ďalej!"

Lina oznam zachytila, no premýšľala ďalej: ...Tieto hory sú plné uhoľného bohatstva a keď sa zadarí, baníci natrafia aj na nejaký polodrahokam, kedysi aj drahokam. No bane aj hory patria Horskému klanu, rieka a údolie zase Riečnemu. Takto to už dávno predelil jeden zo starých feudálov, nepamätám sa, ktorý. Ako vďaka za jedlo a šatstvo od Riečnych, uhlie, polodraholamy a drahokamy na šperky, rôzne stroje, ktorým sa venoval horský klan a aj vďaka za ochranu ich plne podporoval. Kedysi tu boli kasárne pre vojakov a akadémia pre ninjov, no dnes už ani jedna z tých budov nestojí. Keď sme dnes ráno našli ruiny kasárni, Shira poznamenal, že to musel byť dobrý debil, čo vojsko zrušil. Leera mu nechcela oponovať, no snažila sa na to pozrieť z inej strany a tvrdila, že možno to videli ako cestu k mieru. Pozrela som sa na Makuta-sensei, no ako vždy, svoj názor nepovedal. Radšej nehovoril nič. Keby vojsko a samotných shinobi zrušil Vodca, ten terajší, myslela by som si, že to urobil, aby sa zbavil hrozby pre svoju vládu. No Shira ma vyviedol z omylu a vysvetlil mi, že sám Vodca od Riečnych na to nemá právo, keďže vojaci a ninjovia sa starali o oba klany. Alebo sa oba klany starali o vojakov a ninjov?...

Došla s Leerou na izbu. Bola prázdna. Sestry svoje zvery nechali vonku. Báť sa o ne nemuseli, vedeli sa o seba postarať samé. Napriek tomu, že to boli ešte len mláďatá a rástli pomaly, malými byť nemuseli. Jedna žena z klanu Hashibami pozná tajnú techniku zmeny. Mláďa fyziologicky zostárne, no každá jeho bunka v tele si pamätá, že je bunkou mláďaťa. Jednoducho povedané, vyzerajú a navonok sú ako dospelý jedinec. Zmena berie minimum chakry a zviera v nej môže vedome zostať, dokedy chce alebo do vyčerpania energie. Preto im sestry teraz nevenovali pozornosť.
Leera len poznamenala, že kohútik je opravený.
"Hlavne ho zase nerozbi!"
"Ehmm..."

...Tieto klany nie sú schopné brániť sa. Žeby preto sa Riečni tak veľmi zľakli vojny? Nechce sa mi veriť, že by sa o rozpútanie chaosu pokúsil Horský klan. Ani oni nemajú vojakov, ani shinobi. Že by sme mali zlé informácie? Alebo majú stroje? Alebo zbrane? A tak nepotrebujú vojakov? Makuto-sensei, prečo nám nepoviete, čo si myslíte? Alebo, čo viete?!

"Som zvedavá, čo si myslí Makuto-sensei o tom všetkom," prezradila svoje myšlienky Lina.
Leera zasyčala a naštvane pozerala na svoju zrejme nedostatočne premýšľajúcu sestru: "Ššš! Hrabe ti!?! Aj steny majú uši, čo si toho čudáka nepočúvala?"
Lina sa krátko usmiala, schytila kefku a už sa venovala umývaniu zubov.