Kriminálka Konoha 4 ~ Krok tri: Nikdy nezaspi na hliadke [03]

Nôž letel priamo do stredu okrúhleho dreveného stola, za ktorým sedeli. Ešte kmital, keď ho Sakura hypnotizovala očami a zadržiavala v hrdle zhíknutie. Bolo to hektické ráno. Hádali sa, prekrikovali, snažili sa nájsť odpovede, no namiesto tých získavali iba ďalšie otázky.
„Sklapnite,“ skríkol Kai, ale to už nebolo potrebné, lebo nôž ich umlčal dostatočne. Tak ako vtedy s tou vázou, aj týmto si získal ich pozornosť, „inak niekomu vykuchám slezinu!“ dodal výhražne a každého si premeral pohľadom. Najdlhšie Sasukeho, ale to ju ani neprekvapilo. Bolo každému z nich jasné, koho Kai neznáša najviac.
„Myslel som si,“ naklonil sa dopredu Satori, ktorý sedel medzi Shikamarom a Hinatou. Vyzeral pokojne, ovládal aj svoj hlas, no Sakure neušlo, že predtým, ako sa ozval, pozorne sledoval nôž, akoby očakával, že vyletí a naozaj o chvíľu uvidia niečiu slezinu, „že sme spojenci. Aspoň na začiatku ste prejavili záujem o vytvorenie tímu, ak ma pamäť neklame, Kai, a ráno ste to aj zopakovali, tak prečo nás chcete zabiť?“
„Klame. Povedal som, že by sme mali spolupracovať, aby sme sa odtiaľto čo najskôr dostali. Nepovedal som nič o tíme. Ale mýlite sa aj v prvej veci. Ja vás nechcem zabiť. To by ste už boli mŕtvi. Bez sleziny dokážete žiť. Keby som vás zbavil mozgu – mnohí z vás ho, podľa môjho nie veľmi skromného názoru, zbytočne nosia v hlave, že, detektívi – tak to by sme sa už mohli baviť o niečom inom, Kuroji.“
„Nevedel som, že máme vraždiacu hodinku, tvoj obľúbený čas, keď hovoríš o tom, že keby si nás chcel zabiť, tak by sme tu už neboli,“ povzdychol si Sasuke a Sakura v tom videla provokáciu. Nevedela, prečo to vlastne robia. Prečo sa navzájom dráždia? Nemá to predsa žiaden zmysel. A vždy to skončilo tak, že sa pohádal Kai so Sasukem a Shikamarom a niekedy sa do toho vložila aj ona. Klany, u ktorých bol výbuch hádky najpravdepodobnejší, boli nezvyčajne najpokojnejšie. Od Hinaty nič iné nečakala, ale tak ako Kai, aj ona predpokladala, že si aspoň Tuu so Satorim skočia po krku. Namiesto toho bol stredobodom hádok Kai.
Asi okolo pol štvrtej ráno ich zobudil Shikamarov výkrik. Pamätala si to, lebo to všetkých vytrhlo zo spánku a ona si pomyslela, že už je koniec tejto frašky a blond si po nich istotne prišiel. Namiesto toho sa stalo niečo úplne iné.
Shikamaru kričal, že sa ho vraj Kai snažil zabiť, čo Kai popieral. Sakura nevedela, čo si o tom myslieť. Keby sa Kai netváril prekvapene, naozaj nefalšovane prekvapene, nemala by pochýb o tom, že to bol. Inak by to predsa nemohlo byť. Ale ten jeho výraz a tvrdenia, že on nikoho v spánku nezabíja ju znepokojovali a rozvracali toto presvedčenie. Zrazu nevedela, komu veriť.
Hinata, ktorá pri Shikamarovi stála prvá a pomohla mu vstať zo zeme, kam z kresla spadol, ho pustila, lebo začal divo gestikulovať. Všetci samozrejme verili Shikamarovi, lebo každý si o Kaiovi vytvoril vlastný názor. Stačilo, keď si spomenuli na to, že je vlastne psychopat. Hinata jediná sa k tomu nevyjadrila. Ale to nebolo nič divné, lebo ona akosi stále verila, že Kai im nechce ublížiť. Sakura nemohla uveriť tomu, aká naivná Hinata bola.
Shikamaru tvrdil, že sa zobudil na to, že ho pichalo v hrudi a potom sa začal dusiť. Len tak z ničoho nič. To pár ľuďom pripomenulo udalosti z druhého prípadu a Sakura už prestávala veriť v Kaiovu nevinu. Po rannej hádke mu dovolili, aby s nimi zostal. Nemali veľmi na výber, aby pravdu povedala. Kaia nemohli zavrieť, ušiel by. A keby chcel, prenasledoval by ich po celej Konohe.
Ako povedal Satori: radšej mať psychopata na ich strane ako proti nim. Takto ho budú môcť aspoň ako tak kontrolovať.
„Vraždiaca hodinka?“ zopakoval po ňom zamyslene Kai, „Dávam ti za to päť bodov z desiatich. Výstižné, ale niečo tomu chýba. Ale teraz k veci, ľudia, naozaj. Na niečo som v noci prišiel.“
„Na to, ako nás zabiješ? Alebo sa o to aspoň pokúsiš?“ nadvihol obočie Sasuke a Kaiova tvár stvrdla. Zamračil sa na neho a Sakura postrehla ako zovrel päste. Ale iba na chvíľu.
„Keď zabijem teba, Uchiha, svoje priznanie napíšem na horu Kagov. V prípade Nalu iba na nejaký dom, ten ma až tak neserie.“
„Na čo si prišiel?“ spýtala sa ho Hinata, ktorá si dobrovoľne vedľa neho sadla, lebo nikto iný nechcel.
„Keď Tuu ušiel z väzenia, ušlo vraj šesť väzňov, nie päť, ako si všetci mysleli. Teda tam musel byť a strážcom vymazal pamäť na svoju osobu, tak ako to urobil u Tuua, Uchihu a Naru. A bachari vypustili väzňov aj tentoraz. Musel ich presvedčiť. Manipuluje mysľou.“
„Takže má podobné vlastnosti ako klan Yamanaka,“ spomenula si Sakura hneď na svoju kamarátku Ino. Tá bola tiež síce blond, ale celý klan mal avšak modré oči. Žiadny hnedooký.
„Pochybujem, že by opustil svoje telo, no môžeme povedať, že sa tiež zaoberá mentálnymi technikami,“ pripustil Kai. „To je naša prvá stopa, ktorú o ňom vieme. Mali by sme začať oveľa viac spájať prípady alebo si ich podrobne prejsť. Okrem môjho, tam nebol.“
„Ako to môžeš vedieť?“ spýtal sa ho Shikamaru, ktorý naňho zazeral. „Možno ti to vymazal z pamäte.“
„Som si istý, že svoj plán som zrealizoval čisto sám. Neurážaj ma,“ zamračil sa naňho.
„Obávam sa, že v tejto situácii si nemôžeme byť istý v ničom,“ ozval sa Satori a Sakura s ním súhlasila. Ak ten chlap naozaj vedel ovládať myseľ človeka, mohol to urobiť tak, aby si Kai iba myslel, že to, čo sa stalo bola pravda. Mohlo to byť úplne inak. Pravda sa mohla skrývať a oni o tom ani nemuseli vedieť. To, že ovládal takéto techniky, im to iba sťažovalo. Čo bolo skutočné a čo iba vsugerované?
„Nemám výpadky pamäte a pamätám si absolútne všetko, čo som urobil, prečo som to urobil a ako som to urobil,“ Kaiove slová ju od jej teórie neodradili. Aj to mohlo byť iba vymyslené. Alebo v tom ide spolu s ním a naozaj nebol ovplyvnený. To ale znamenalo, že je totálny magor a nič ho neospravedlňuje.
Sasuke zo seba dostal taký povzdych, ktorý hovoril, že s Kaiom nesúhlasí, ale nemieni sa s ním o tom hádať. „Dobre, tak aspoň vieme, čo asi tak dokáže. Otázne však je: ovláda nás aj teraz?“
Všetci sa zamysleli. Bola dedina skutočne prázdna? Naozaj všetci odišli? Alebo to je nimi. Možno oni takto vidia realitu a možno ani nie sú v Konohe, ale niekde inde. Znova súhlasila so Satorim. Nemohli si byť istí. Už nie. Všetko, čo vedeli, mohol byť klam. No to- práve to- ich mohlo zaviesť ku páchateľovi. Tie prípady, zločiny a manipulácie boli jeho podpisom. Ak to všetko naozaj upravil, musia si na tom niečo všimnúť.
S touto myšlienkou sa zverila ostatným.
„Musíme zistiť, čo každým prípadom zamýšľal,“ povedala Hinata a všetci na ňu upreli zrak. Kai si až podložil bradu rukou a pozorne ju počúval. Fakt magor, pomyslela si. „Tretí je, zdá sa, jasný, pretože sa na ňom sám, osobite, podujal. Chcel ovládnuť čas a vrátiť sa do minulosti. Tuším ste spomínali, že sa to týkalo jeho detstva,“ obrátila sa ku vyšetrovateľom a Tuuovi. Tí prikývli. „Takže čo mohol zamýšľať prvým a druhým prípadom? Podľa mňa by to malo súvisieť s týmto.“
„Musíme zistiť, koho ovládal počas prípadu klanu Kuroji,“ zapojil sa Kai, ktorý stále odmietal fakt, že mohol byť ovládaný.
„Takikageho,“ odpovedal okamžite Satori. „Koho iného?“ pokrčil plecami, keď sa tentoraz všetky pohľady preniesli na neho.
„Takikage dal sledovať klan Kuroji, chcel zistiť jeho schopnosti a ovládnuť ho. Chcel nad ním získať moc,“ dodal Shikamaru.
„Nie. Ten blond chcel tú moc,“ opravil ho Tuu.
„Správne,“ súhlasila Hinata, „lebo ho ovládal. Čo ešte Takikage spravil alebo povedal?“
„Zabil predchádzajúceho Kage, aby sa dostal na jeho miesto. Potom chcel zabiť mňa, ale zabil Shinaa. Sasuke so Shikamarom to vyriešili a zabránili mi ho zabiť. Potom ho zatkli,“ povedala Sakura.
„Takže odhadmi môžeme povedať, že blond ovládol Takikageho, aby sa dostal na práve tento post a prostredníctvom neho by mohol vládnuť celej Zemi vodopádov a ovládať najsilnejší a najtajomnejší klan. Prečo by potom nechal, aby ho zavreli?“ nechápal Shikamaru.
„Zabil Shinaa a nie Sakuru,“ Kai sa pozeral priamo na ňu, „preto sa naštval a túto figúrku odstránil, lebo ho sklamala. Zabil Shinaa, člena klanu Kuroji, ktorý chcel. To, že má o jedného člena menej, ho asi veľmi nenadchlo,“ poznamenal.
„Prečo by chcel ovládať Vodopádovú?“ spýtal sa Tuu. „Mohol si vybrať niečo väčšie.“
„Pretože chcel mať nejaké územie pod kontrolou. Nejakú základňu. Vodopádová nie je veľká zem a nikto sa o ňu veľmi nezaujíma, takže to bol vhodný cieľ. A to ani nespomínam, že je to rodná krajina klanu Kuroji,“ dala mu na to odpoveď Sakura.
„Fajn,“ spokojne povedal, „odhalili sme jeho plány ohľadom prvého prípadu.“
„To si aspoň myslíme,“ skočil mu do reči Kai. „Nezabúdaj, že mohol chcieť, aby sme si to mysleli.“
„Dajme tomu, že máme pravdu,“ pokračoval Sasuke a trochu sa opravil. Určite uznal, že Kai mal v tomto pravdu, „a Zem skrytú vo Vodopádoch chcel mať ako vlastné územie. Prečo teda nie sme tam, ale tu?“
„Lebo to tak chce,“ Tuu vyslovil veľmi jednoduchú odpoveď. Ale v nej sa skrývali ďalšie otázky, ktoré nikto z nich nevedel zodpovedať a ani na ne prísť.
„A čo ak sa chcel zmocniť Vodopádovej len preto, aby si to tam natrénoval, a potom pôjde naostro na Konohu?“ premýšľala nahlas Sakura. „Tak ako Kai. Ten si tiež vraždil všade možne a až potom prišiel do Konohy.“
„Buď taká láskykotná a brzdi svoje sherlockovské inštinkty, dobre!“ povedal celkom naštvane Kai zo zvrašteným obočím. „Toto bolo úplne mimo nášho časopriestoru!“
„Časopriestor!“ zvolal Tuu, ktorý chvíľu nedával pozor a zrazu začul toto slovo. Zrejme si myslel, že hovorili o ňom a jeho klane.
„A je to tu,“ hlesol Kai a plesol si po čele.
„Čo? Ja?“ zasa to zle pochopil Tuu.
„Doboha! Zasa! Neznášam ťa! Neznášam tvojich rodičov! Neznášam tvoju rodinu!“
„My zasa neznášame teba,“ odvetil mu na to pokojne Sasuke.
„To viem a je mi to jedno,“ mávol nad tým rukou Kai. „Chcel som povedať len toľko, že to bola totálna hovadina. Ja som nerobil nejaké skúšobné vraždy. Zabíjal som tých ľudí preto, aby som tým ublížil hentým dvom. Všetko bolo dokonalé.“
„Samozrejme,“ zatiahol ironicky Shikamaru, „preto sme ešte stále nažive, však?“
„Chybička,“ zaškeril sa naňho Kai pohľadom, ktorým jasne hovoril, že to môže kedykoľvek napraviť. Sakure prebehol mráz po chrbte a skoro ju striaslo.

„Kam zmizol Kai?“ zaujímala sa Hinata v ten večer. Znova sedeli za tým stolom a tentoraz si všetky svoje nápady zapisovali. Vlastne, zapísali si iba to, čo si povedali ráno, takže sa veľmi ďaleko nedostali. Chcela sa na niečo opýtať Kaia, ale ten zrazu nesedel vedľa nej. Zmätene sa obzerala a nemohla nájsť ani Shikamara so Sasukem. Mala taký zvláštny pocit, že sa určite niečo stalo. Niečo zlé.
„No,“ začala Sakura a odvrátila zrak.
Hinatina zlá predtucha sa ešte viac prehĺbila. Tuu tiež zbystril pozornosť a skákal pohľadom po prítomných. Satori sa tváril rovnako ako Sakura. Akoby vedel viac ako ostatní a Hinata verila, že to tak naozaj bolo. Tí dvaja niečo vedeli, niečo o Kaiovi. A to, že zmizli aj vyšetrovatelia určite nebola náhoda. Preľakla sa.
„Sakura?“
„Sasuke so Shikamarom mu šli dohovoriť, aby bol aspoň trochu normálny,“ odpovedala jej Sakura, no Hinata si nebola istá či naozaj pôjde iba o slová a nedôjde k minimálne pästnej bitke.
Po chvíli tí traja došli a všetci sa tvárili namrzene. Dokonca aj Kai a to mal na tvári vždy pobavený, nad vecou výraz. Teraz vyzeral naozaj tak, akoby ich chcel zabiť. Keď si vedľa nej sadol, hodila po ňom ustarostený výraz. Ostatní sa tvárili spokojne, keď videli, v akej nálade Kai bol.
Jej ho bolo trochu ľúto. Naozaj si nemyslela, že je taký zlý, ako o ňom všetci hovoria. Keby bol, nesedeli by tu. O tom bola presvedčená. Nevedela, čo sa stalo v noci, ale Kai to podľa nej nebol. Možno to bol ten blond a všetkých presvedčil, že to bol ich psychopat, aby ich medzi sebou rozoštval. Bola to jednoducho iba ďalšia jeho hra. Hra s mysľou.
Prišlo jej to zbabelé. Takto sa skrývať.
Ak niečo chce, nech im to povie priamo!
„Tuto s Kaiom sme sa dohodli, že ak niekomu ešte raz ublíži, nebudeme k nemu takí zhovievaví,“ povedal Sasuke.
„Ak vie pán Kuroji rozoznať klamstvo, prečo teda neoverí či Kai nehovorí pravdu?“ spýtala sa Hinata a aj keď chcel niekto pochváliť vyšetrovateľov, ako to skvelo vyriešili, slová mu zamrzli na perách. Rozhostilo sa ticho a prerušil ho Kaiov smiech.
„No tak jej odpovedzte!“ vyzval ich.
„Moja schopnosť nie je dokonalá. Ani Takikageho som predsa úplne neodhalil, ani slečnu Haruno. Záleží to od toho, ako svoju pravdu povieš. Existuje tvoja pravda, moja pravda. A predsa nemusíme hovoriť úplne rovnakú vec. Ide o uhol pohľadu. Ak to Kai považuje za pravdu, neodhalím ho. Ak je hlboko presvedčený, že neklame, nič nezmôžem. Pravda je len uhol pohľadu, slečna Hyuuga, nič nie je rovnaké. A Kai nás už presvedčil, že je veľmi inteligentný, a preto by som sa na moju schopnosť nespoliehal.“
„Počujem len výhovorky,“ zamrmlala Hinata, hlboko sklamaná.
„Hinata!“ sykla na ňu Sakura. „Na čej strane si?!“
„Na našej, samozrejme,“ odvetila. Kaiovi klesli kútiky úst a Sakura sa zatvárila spokojne, „a tam patrí aj Kai,“ tí dvaja si vymenili výrazy, akoby to mali dohodnuté.
„Súhlasíte s naším návrhom?“ spýtal sa Sasuke, akoby Hinata nebola nič povedala.
Všetci povedali áno, iba Hinata vyslovila nie. Chvíľu na ňu zazerali, no potom to nechali tak. Aj tak ju prehlasovali. Ak sa niečo niekomu stane, a ona mala tušenie, že ich to neminie, tak sa Kaiovi ublížia. Prišlo jej to nespravodlivé.

Tej noci nemohol spať. Nechcel spať. Obviňujú ho z niečoho, čo neurobil. To neznášal. Dobre, ak ho odsudzovali za jeho činy, tak to bral. Urobil to, tak nech ho súdia. Aj tak mu bol ich názor ukradnutý. Okrem Hinaty. Nevedel prečo, zastala sa ho. Vedela, že je v tomto nevinný a preto ju nechcel sklamať. Prvýkrát chcel niečo urobiť dobre a dúfal, že aj posledný. Nechcel byť tým chlapíkom, čo sa zmení len preto, lebo sa k nemu niekto správal milo. Taký on nie je.
Iba sa tváril, že spí, ale v skutočnosti dával pozor. Mal v pláne prichytiť toho bastarda pri čine! Nech to bol ktokoľvek. Dokáže tým smradom, že on takéto prízemné veci nerobí.
A prečo vlastne Nara spal?! Mal strážiť!!!
Bohužiaľ, už minulej noci toho veľa nenaspal, a tak prižmúrenie očí zapríčinilo dlhší spánok. Strážila Hinata, tak si aspoň povedal, že keď na sekundu nechá očiam oddýchnuť, nič sa nestane. Ona mu verí.
Keď sa zobudil, Hinata tam nebola. Asi sa šla prejsť, lebo jej tŕpli nohy alebo tak. Povedal si, že ju nájde a povie jej, že to naozaj neurobil. Naru by zabil inak, nie takto. Pozeral by sa mu do očí a on, Kai, by videl, ako mu z nich vyprcháva život. Toto nebol jeho štýl.
Prešiel do druhej izby a nikoho tam nenašiel.
„Prečo sme šli do takého veľkého domu a spíme v jednej miestnosti?“ spýtal sa sám seba. Tentoraz nespali v hoteli. Menili miesta. Zdalo sa mu to zbytočné. Podľa neho blond presne vedel, kde sú a čo robia. Sledoval ich. Pozoroval. Skúmal.
Keď vošiel do ďalšej izby, zasiahol ho šok. Vôbec nezaregistroval, že nielen Hinata, ale aj Sakura v spoločnej izbe chýbali.
Tá stála na stoličke s trochu pokrčenými kolenami, ale nebola hore, čo prišlo Kaiovi zvláštne, a mala zviazané ruky vzadu za chrbtom. Potom, keď ju obišiel, aby zistil, ako je to možné, jeho srdce od toho pohľadu vynechalo jeden úder.
Doboha!!!
Sakura mala okolo krku slučku, ktorá ju akože držala vzpriamenú. Nevisela však úplne, lebo ešte stále ju podopierala stolička. No keby sa čo i len pohla, keby sa zobudila a zľakla sa, stolička by sa prevrátila a ona by zomrela.
Podišiel k nej rýchlo bližšie a pomyslel si, že ten týpek nie je psychopat ako on. On je magor. Sakurina tvár bola bledá a začínala byť miestami modrá a červená.
Dusí sa! Ešte nie je mŕtva! Uvedomil si Kai akoby doňho udrel blesk a prestal na ňu čumieť. Namiesto toho sa jej chystal pomôcť. Nemal ju rád, ale keď zabráni jej smrti, bude cítiť zadosťučinenie voči tomu blond. A tiež ukáže ostatným, akí boli idioti. Áno, to bude krásny pocit.
Nechcel to robiť manuálne, lebo by asi narobil viac škody ako úžitku. Zdvihol ruku a pomaly so svojou schopnosťou začal odmotávať lano na jej krku.
Vtom do izby vleteli všetci.
Uchiha.
Nara.
Takane.
Kuroji.
Hinata...
A všetci naňho vyvaľovali oči. Videli to však úplne inak, ako to bolo naozaj.
„Prichytení pri čine!“ zvolal Shikamaru a Sasuke sa ponáhľal rýchlo Sakure na pomoc.

Bolo mu ľúto Kaia.
Zažil aj lepšie časy, to áno. Ešte aj vtedy, keď utekal z Konohy zakrvavený, nechajúc za sebou mŕtvolu, aby predstieral vlastnú smrť, sa cítil lepšie. Síce ho to muselo bolieť ako šľak, no aspoň vedel o čo ide. Všetkému rozumel. Teraz sa pred ním rozprestieral jeden veľký otáznik a on nevedel, čo s tým má robiť. Vedel, že ho to štvalo. Poznal ho. A o ostatných všeličo vedel.
Kai bol naštvaný.
Tak veľmi chcel dokázať, že sa mýlia, až urobil chybu. Chcel zachrániť to dievča. Druhú z troch. Zaujímavé, kam až dokáže zájsť. Chvíľu si myslel, že to nechá tak, naozaj bol nepredvídateľný. Zachráni ju? Alebo ušetrí? Mal rád smrť, to vedel, ale ako veľmi?
Očividne len takú, akú si sám vybral.
Na tom bude ešte musieť popracovať. Aby všetko fungovalo, aby mohli spolupracovať, bude ich musieť naučiť, aby ho počúvali. Toto je prvý test, ktorý ukáže, kde treba zapracovať a ako sa správajú v hraničných situáciách.
Okolo Kaia stáli štyria ľudia a traja ho chceli zabiť. Čo urobí?
Zabije ich?
Prebije a utečie?
Bude im vysvetľovať, ako to naozaj bolo?
Alebo niečo iné?
Čo? Čo sa ti rúti hlavou, Kai? No tak! Urob už niečo!
Kai sa pohol dopredu a on až zatajil dych. Čakal, čo sa bude diať. Tak trochu dúfal, že ich nebude chcieť zabiť. Už je v polovici, skoro za ňou, nebol vhodný čas na to, aby sa odhalil. Ale ak sa tak rozhodne, nebude mať na výber.
Čo potom urobí on?
„Vezmem Kaia so sebou,“ odpovedal si nahlas a prišlo mu to ako celkom dobrý nápad. Ako asi zareaguje, keď zistí, čia tvár sa skrýva pod kapucňou? Ako by ktorýkoľvek z nich zareagoval? Hm, Kai bude istotne prekvapený.
A on bol tiež.
Tesne predtým, ako to Kai urobil, videl ako sa mu krútia všetky jeho psycho kolieska v hlave. A potom pomocou svojej schopnosti všetkých od seba odstrčil preč. Okrem Hinaty. Tú schmatol, vyskočil von oknom, s ňou v náručí, a bežal po hlavnej ulici.
Ani on nevedel, kam má Kai namierené.
A to hrali jeho hru.
„Ja som vedel, že to bude sakra zábava!“