Zmätený Kazekage 47.

„Čo ty tu tak sám?“ ozvalo sa za čiernovlasým mužom.
„Na obede,“ odpovedal mu prostoreko a sledoval, ako si jeho švagor sadá oproti nemu.
Muž, ktorý sa práve usadil, dvihol ruku: „Čašníčka! Poprosím vás jeden krát natto s minerálkou!“
Žena v diaľke prikývla a už aj letela do kuchyne.
„Uf...ale som hladný. Idem akurát zo zasadnutia rady. Neznášam, keď si to tí dedkovia dohodnú na obed. Potom umieram hladom,“ nadával Kankurou a Shikamaru sa mierne na tom pobavil, „ozaj...čo tak Temari odišla?“
„Ach...“ povzdychol si Nara.
„S Temari je to niekedy dosť ťažké. Má vznetlivú, nekompromisnú a nezávislú povahu,“ Kankurou pokrčil čelo a sledoval, ako k nim ide čašníčka s jedlom, pre neho, „arigato,“ poďakoval a zobral si paličky.
„Dobrú chuť, Kankurou-dono,“ popriala mu čašníčka a zdúchla preč.
„Pohádali ste sa?“ opýtal sa lútkar a dal si dolu svoju čiernu čiapku.
„Nedá sa to nazvať hádkou. Je to skôr vzťahový stav,“ Shikamaru dvihol pohľad od jedla na Kankura, ktorý si strapatil vlasy, „je to trvalé.“
„Ou...tak to je zlé. A v čom je problém?“
„Temari si ma nechce vziať,“ zhltol jedlo na paličke a Kankurovi padla sánka na stôl.
„Požiadal si Temari o ruku?“ opýtal sa, no potom si uvedomil, že sa len zakoktával.
„Nie. Inteligentne a jemne som jej naznačil, že to mám v pláne. Vieš, že nemá rada také prekvapenia. A ona začala prskať, že na také veci ešte nie je pripravená.“
Kankurou sa zamračil a pozrel mrzuto na riaditeľa akadémie, ktorý smutne hľadel na svoje jedlo.
„Vieš...vždy som si myslel, že Temari bude chcieť a že túži po tom, aby som pred ňou kľakol. Zmýlil som sa. Myslel som, že vychováme deti ako veľmi mladý pár a potom, keď odrastú my stále budeme mladí a budeme si užívať života, spoločne,“ ani nevedel, ako a mladý Nara sa rozvyprával.
Kankurou sa celý čas usmieval nad predstavou Temari ako mierumilovnej matky. Taká vec bola samozrejme nemožná a absurdná.
„Mám sa s ňou porozprávať?“ pomaľovaný muž trocha váhal, či sa spýtať.
Shikamaru nadvihol obočie: „Ty chceš, aby ťa rozsekala svojim vetrom?“
„Eh...n-no, ni-nie,“ Kankurovi sa v hlave vybavila ďalšia desivá predstava, „popravde, obdivujem, že dokážeš splynúť s niekým, ako je ona. Býva panovačná a papuľnatá.“
„My z klanu Nara, už hold máme slabosť pre takéto ženy,“ pokrčil ramenami, „aj moja matka je taká a nechápal som svojho otca, dokým som nespoznal Temari.“
Kankurou sa uchechtnul a Shikamaru sa k nemu pridal. Dúfal, že až sa Temari vráti, bude mať vychladnutú hlavu a o všetkom poriadne popremýšľa. Nezostávalo mu nič len sa týmto chlácholiť. Kankurou si mlčky dojedol svoje jedlo, mysliac na Naku...

„Už idéém!...ups,“ za dverami sa ozval rachot, „au, dattebayo. Idem!“ Naruto rozčapil dvere a šúchal si koleno, „Tanaris!!!“
„Ahoj Naruto!“ zasmiala sa a dala si s ním päť.
„Ako si sa mala u Gaaru? Má sa dobre?“ zvedavo sa začal vypytovať a vystrel sa, „som rád, že si si spomenula na mňa.“
„Sľúbila som ti, že keď sa vrátim, tak ťa prídem pozrieť. N-no, Gaara sa má dobre a aj ja som sa tam mala,“ pokúsila sa usmiať.
„Ideš dovnútra?“ mierne odstúpil zo zárubne.
„Mám málo času, ale idem, lebo som ti doniesla niečo moc moc dobré,“ uškerila sa a Naruto až teraz postrehol, že si Tanaris niečo schováva za chrbtom.
Vošla do jeho bytu a zamierila do kuchyne.
„Čo pre mňa máš?“ Naruto nadšene pribehol za ňou do miestnosti.

Tanaris sa vyškerila ako slniečko na hnoji a spoza chrbta vytiahla dve nové limitované edície ramenu. Naruto začal skákať ako šialený a hulákať slova vďaky a oslavy Tanarisinej existencie. Stisol ju v náručí tak silno, že jej vytlačil vzduch z pľúc. Keď ju vyslobodil, zvrtol sa na nohe a letel dať variť vodu. Chcel, aby u neho zostala aspoň chvíľu a jej nezostávalo nič iné ako ostať. Kým Naruto doslovne zožral ramen, Tanaris mu porozprávala ako bolo v Piesočnej. Potom však musela odísť, lebo sa ponáhľa na tréning s bratmi. Jinchuuriky nadšene odprevadil Tanaris z bytu a zamával jej k okna.
Žena z klanu Inuzuka dobehla na čistinku, pri ktorej bola veľká rieka.

„Kde si bola toľko?“ Yochi nervózne poklepkával nohou s prekríženými rukami.
„U Naruta, prepáč no...“ usmievala a dúfala, že tak jej meškanie prejde.
„Tak, ideme na to!“ vyskočil na nohy aj Segawa, zatiaľ čo sa Nagaya elegantne dvihol zo zeme.
„Môžeme začať?“ opýtal sa Nagaya a Tanaris im prikývla.

Bratia odskočili od seba a obkľúčili sestru. Zavrela oči a nasala vzduch, ktorý pomaly vypustila. Shurikeny vyleteli zo Segawovej ruky a mierili na chrbát Tanaris, tá bleskovo vytiahla kunai a všetky tri vyblokovala. Hneď na to sa však musela zvrtnúť, lebo na ňu leteli ďalšie, no tieto boli od Yochiho. Tanaris aj tie od seba odrazila a potom sa narovnala: „Robíte si srandu? Toto som ešte nezabudla. Taijutsu už mám dávno zmáknuté vďaka Nejimu. Ja chcem vaše techniky. Poďme šup, ninjutsu!!!“
Ninkenovia to zobrali ako rozkaz vzdialiť sa.
„Hohó, ako chceš,“ zasmial sa Yochi a vymenili si s Nagayom pohľad, „Doton: Ganchuusou!“
Tanaris tento útok dosť prekvapil a musela vyskočiť do výšky, lebo spod jej nôh sa vynorili ostne ostré ako čepeľ katany. Doskočila na zem a momentálne sa nachádzala neďaleko od rieky a tým nahrala do karát Nagayovi.
„Suiton: Mizu rappa!“ brat zložil bleskovo pečate a z rieky sa zdvihla obrovská vlna a rútila sa priamo na Tanaris.
Tak dlho nevidela Nagayovu mini tsunami, že jej z pohľadu na ňu vyschlo v krku. Bratia boli v dostatočnej vzdialenosti, takže pre nich táto technika nepredstavovala hrozbu. Mladá kunoichi začala skladať pečate: „Katon: Hibashiri!“
Okolo Tanaris sa vytvoril oheň na jej ochranu a tesne pred tým, ako mala masa vody na ňu dopadnúť, pokračovala v skladaní pečatí: „Katon: Karyuu-Endan!“
Tanaris sa na to zhlboka nadýchla a na to bleskovou rýchlosťou začala vyfukovať oheň zo svojich úst smerom na veľkú Nagayovu vlnu. Tá sa v jej okolí premenila na paru a po skončení Nagayovej techniky, oheň okolo jeho sestry zhasol.
„Veď nie si na tom tak zle,“ poznamenal Nagaya a dal ruky v bok, „suiton je silnejší než katon.“
„Uf, ale obaja ste ma poriadne tými technikami vydesili,“ vydýchla si Tanaris.
„A čo ja?“ ozval sa Segawa a Tanaris sa ho snažila v hustom opare vodnej pary nájsť, „Raiton: Hiraishin.“

Segawovi sa na ruke vytvoril elektrický výboj a na tvári súťaživý úsmev. Rozbehol sa proti Tanaris. Vedela, že pokiaľ sa jej brat dotkne, tak ňou prejde elektrický prúd, ktorý ju pri najmenšom použití chakry omráči. Začala bratovi uskakovať, no vedela, že toto jej na dlho nevydrží. Nahromadila v ruke chakru a prudko ju vypustila v podobe horúceho vzduchu, smerom na jeho brucho. Segawa odletel pár metrov od nej a ostatní žasli.

„Tanaris, toto si nevedela, keď si odišla do Suny,“ pozrel na ňu Nagaya.
„To sa stane, keď spojím vzduch a oheň,“ ona sa narovnala do plnej výšky.
„Každý predsa vie, že je šikovná,“ ozval sa zrazu odniekiaľ piaty hlas, ktorý patril Nejimu.
„Neji,“ usmiala sa Tanaris a pribehla k nemu.
„Mám pre teba odkaz,“ povedal a Tanaris ho začala ťahať mimo bratov.
„Aký odkaz?“ spýtala sa a nervózne zastala, „kedy si sa vôbec sem dostal?“
„Večer máme ísť za Tsunade,“ povedal s vážnym výrazom.
„Stalo sa niečo?“
„Nie, neboj sa,“ chlácholivo sa usmial a potiahol si ju za ruku k sebe.

Tanaris sa zapýrene usmiala a nechala sa pritisnúť k jeho telu. Objali sa a na to si ju Neji jemne od seba odtiahol, aby si jej mohol do ucha pošeptať: „Bež trénovať...potom sa zastav u mňa a pôjdeme k Tsunade, fajn?“
„Fajn,“ šepla aj ona a po krátkom váhaní, mu vtisla jemný bozk na líce.
Cítila ako pod jej perami stŕpol. Už chcela začať panikáriť, kedy sa ozval reflex a ona sa odtiahla perami od jeho líca a zašomrala mu: „Ten bozk do vlasov som cítila a trochu som si vyčítala, že som ti ho neopätovala.“
„Ach...“ vypustil zo seba Neji uľavujúco a daroval Inuzuke prekrásny úsmev aj so zubami, „raz ma privedieš do hrobu.“

„Tanarííís, už poď!“ zakričal Segawa a ona sa obzrela za bratmi v diaľke, „neondite sa tam!!!“
„Už musím,“ dala sa na odchod, no on si ju opäť pritiahol k sebe a vrátil jej bozk na líce.
Tanaris mala na tvári spokojný úsmev a púšťajúc jeho ruku povedala: „Ahoj.“
„Ahoj, Tanaris,“ venoval jej posledný úsmev po ktorom sa otočil a kráčal naspäť do Konohy.
Úsmev mu nezmizol ani keď sa vracal naspäť do lesa, pretože kdesi v diaľke za sebou bolo počuť Tanarisin hlas: „Segawa, ty hovado sprosté! Nabudúce si zavri ústa!“

Tréning Živelnej štvorke trval dokým nedošla Segawovi chakra, zo súrodencov jej mal najmenej. Po tréningu sa Tanaris ponáhľala domov hodiť si sprchu. Ubehlo asi dvadsať minút a Tanaris klopala na dvere cudzieho domu. Otvoril jej Hiashi Hyuuga a milo ju pozval do kuchyne. Tam ju privítala Hinata s Narutom, piekli koláčiky. Respektíve Hinata piekla a Naruto len občmuchával okolo nej a vyjedal jej plnku do nich. Dostala na malý tanierik tri kúsky zatiaľ, čo Naruto plnú misku. Hinata sa na ňom zasmiala a utrela mu plnku z líca. Miesto, kde mal plnku mu pobozkala a v tom vošiel do kuchyne Neji.
„Neji, nee-san, odnesieš toto Tsunade-sama?“ podala mu do ruky malý košík, v ktorom boli čerstvo upečené dobroty, „odkáž jej, že sú s alkoholom.“
„Báá-chan bude zase mimo, dattebayo,“ Naruto sa diabolsky zachichotal.
„Majte sa,“ Neji prehovoril, ako keby chcel odtiaľ, čo najskôr zdrhnúť.

Zanedlho obaja klopali na dvere Tsunade. Vošli dovnútra a Neji položil pred ňu košík so slovami, ktoré mu boli nakázané povedať.
„To je naozaj milé od Hinaty. Poďakuj jej za mňa, Neji,“ usmiala sa a odsunula košík, aby sa mohla oprieť o stôl.
„Odkážem, Hokage-sama.“
„Tsunade-sama, smieme vedieť prečo ste si nás zavolali?“ spýtala sa Tanaris a ona premiestnila svoj zrak na ňu.
Godaime si vytiahla papier zo šuflíka a pozerala chvíľku do neho. Premýšľala, pozerala na zoznam voľných ninjov a uvažovala, či sa dobre rozhodla.
„Mám pre vás misiu,“ dvihla hlavu od zoznamu a videla Tanarisin zaskočený výraz, „prekvapená, Tanaris?“
„T-tak trochu,“ zakoktala sa Tanaris.
Neji sa vedľa nej pousmial a potom otočil hlavu na Tsunade: „O akú misiu ide, Hokage-sama?“
„Syna nášho feudálneho pána uniesli nejaký nukeninovia. Držia ho ako rukojemníka a podľa ich listu, ktorý poslali feudálnemu pánovi, ho prepustia iba výmenou za značnú sumu peňazí. V odkaze, ktorý feudálny pán dostal sa píše, že skupina nukeninov aj so zadržaným mieria na miesto, kde budú čakať, že im donesieme sumu. Vašou úlohou je zachrániť rukojemníka a doviesť ho do dediny, kde za pár dní príde aj feudálny pán. Nemusíte sa nejako strachovať, tí idioti sú prvotriedny amatéri, pretože nevedia absolútne vyjednávať,“ dopovedala a vytiahla z otvoreného šuflíka mapu.
„Smiem sa spýtať Tsunade-sama, je potreba vziať Morimara?“ trklo Tanaris a ona túto myšlienku skoro až vyhŕkla.
Ona sa na okamžik zamyslela: „Myslím, že to nie je potrebné. Pokiaľ budete mať Nejiho Byagukan, senzibil vám bude k ničomu.“
„Ideme len my dvaja?“ opýtal sa Neji a v rýchlosti si preštudoval mapu.
„Keďže nevieme koľko ich presne je, tak idete štyria. Ide s vami Shino a Rock Lee, veliť vám bude Tanaris, aby sa trocha dala do formy,“ žmurkla na ňu blondína a Tanaris sa pousmiala, „o piatej máte zraz pri bráne. Veľa šťastia.“
„Arigato,“ poďakovali zborovo a ona sa nich usmiala.
„Vráťte sa celý a aj so synáčkom,“ úsmev jej z tváre neodchádzal a neodišiel ani, keď dvojica odišla.

Na druhý deň ráno sa štvorica stretla ešte za tmy a vydala sa zachrániť syna feudálneho pána. Konverzácia stála, no nikomu to extra nevadilo, lebo skoro všetci ešte spali. Ticho na chvíľu prerušil Lee s otázkou, koľko má syn feudálneho pána rokov. Dúfal, že to Tsunade Nejimu alebo Tanaris povedala. Oni však nemali poňatia. Shino usúdil, že bude zrejme dieťa alebo mladistvý. Po šiestich hodinách cesty si štvorica sadla, aby si oddýchla a najedla sa. Shino ležal v tráve, Lee poskakoval okolo a trénoval údery do vzduchu, Neji bol opretý o strom a na stehnách mu odpočívala Tanarisina hlava. Mala zavreté oči a usmievala sa. Mladý Hyuuga sledoval jej uvoľnenú tvár a obdivoval ju. Tak veľmi ho priťahovala...a on ju.

Po tejto prestávke sa znova ubrali na miesto držania rukojemníka, no čoskoro sa začalo stmievať a Tanaris zavelila, aby sa usadili.
„Lee, Neji, treba doniesť vyše dreva. Z toho, čo tu je na okolí, nemám problém zapáliť, no nevystačí to na celú noc. Ja so Shinom vytvorím ohnisko,“ povedala Tanaris a začala komandovať ľudí okolo.
Sama na sebe sa usmiala, ako dlho je tomu, čo bola veliteľkou na nejakej misii. Lee sa zrazu stratil medzi ihličnatými a listnatými stromami a Tanaris pribehla k Nejimu, ktorý ho chcel nasledovať. Inuzuka ho schmatla a objala.

„Héééj! Neji, tu je veľa dreva!“ zakričal Lee, kdesi zo stromov.
„Lee ma čaká,“ usmial sa Neji a Tanaris sa vrátila za Shinom.
Obaja nazbierali veľa kameňov. Shino práve doniesol posledné tri, kedy si Tanaris sadla na zem a odhrnula lístie z malého priestoru. Shino si sadol oproti nej a pomáhal jej. Po chvíľke sa Lee vrátil s Nejim, obaja mali plnú náruč dreva. Zložili ju ku Tanaris a ohnisku, ktorému schádzalo už len oheň.
„Bude to stačiť?“ spýtal sa Lee a Tanaris mu prikývla.
Do ohniska dala drevo a pekne ho uložila. Zrazu ucítila ako chlapec v zelenej kombinéze do nej drgá. Chcel jej podať malé kúsky papiera a ona nesúhlasne zavrtela hlavou: „To nebude potrebné, Lee.“
„Eh?“ zvraštil obočie a v očiach mal otázku.

Tanaris sa usmiala na neho a potom pozrela na kôpku dreva na ohnisku. Všetci sledovali kunoichi s červenými znakmi, ktorá očami až prebodávala ohnisko. Zrazu sa ozvalo zvláštne puk a všetkých okolo zalialo príjemné teplo. Drobnučký oheň sa predral pomedzi drevo a osvietil tváre ľudí pri ňom sediacich. Lee sa spokojne vyvalil na chrbát a oznámil svojim spoločníkom: „Mimochodom neďaleko sú vodopády, tak ak chcete, bežte sa opláchnuť.“
„Ďakujem ja nemám záujem, som unavený,“ mrzuto prehovoril Shino a prevrátil sa na bok.
„Ja záujem mám,“ usmial sa Neji na Tanaris a ona mu úsmev opätovala.

Neji odišiel k vodopádom a ona sa chvíľku rozprávala potichu s Leem o tom, ako bolo v Sune. Hovorila to asi po miliónty krát, ale Lee bol neskutočne zvedavý. Hlavne na Gaaru, ktorý bol jeho priateľom a rivalom zároveň. Shino zaspal a onedlho do vzdal aj Pán kombinézak. Tanaris sedela pred ohňom a sledovala, ako jeho stovky malých rúk hladia drevo a menia ho na uhlík. Toto všetko bolo za sprievodu tepla a tichučkého pukotania.
Jej myseľ sa nedokázala odpútať od mladého, vysokého muža s dlhými vlasmi a bledými očami. Mala nutkanie ho vyhľadať, vidieť ho a byť pri ňom. Bez premyslenia sa postavila a odkráčala od ohňa. Zastala na začiatku lesa a zamerala polohu Nejiho chakry. Prešla malou húštinou a ocitla sa pri krásnom i keď menšom vodopáde. Zvuk dopadajúcej vody tomu dal akustický efekt a svetlo z Mesiaca nútil priezračnú vodu lesknúť sa ako diamant. Žasli by ste na tej kráse a žasla aj Tanaris. Keď si vyobzerala nočný vodopád, vyhľadala Nejiho. Zasekol sa jej dych. Polonahý Neji stál rovno pod padajúcou vodou a mal zavreté oči. Ťažko prehltla, keď sa jej z pohľadu na jeho bledé vypracované svaly, vyjavili hriešne myšlienky. Tanaris povzbudená predstavami v hlave, roztrasenými rukami vyzliekla svoj fialový plášť a nechala ho na brehu. Vkročila do vody a oblial ju chlad, na aký nie je zvyknutá. Zvlášť nie ona. Striaslo ju a rýchlo vkročila do rieky aj druhou nohou, aby si čo najskôr zvykla. Pomaly kráčala smerom k Nejimu. Hladina začala stúpať. Keď k nemu dokráčala, mala vodu vyše pasu.

„Tanaris,“ prehovoril potichu ako keby sa bál vysloviť jej meno.
„Neji,“ usmiala sa a snažila sa zaháňať červeň, ktorá jej šla do tváre z pohľadu naňho, „nie je ti zima?“
„Trochu, ale celý deň bolo len teplo. Trochu chladu mi nezaškodí.“
Ďalej obaja mlčali. On mal zavreté oči a ona ho obdivovala. Mokré mužské telo, ktoré osvetľuje sám Mesiac. Skoro sa jej z tohto pohľadu podlomili kolená. Zrútila by sa rovno do ľadového jazera. Uhla pohľadom a kusla sa do spodnej pery.On cítil, že ho pozoruje a preto otvoril oči. Tanaris sa po stretnutí s levanduľovými očami znova ocitla mimo svoje racionálne rozmýšľanie a podišla k nemu...