Zakázané ovocie chutí najlepšie 4

Prečítať!

Páni ani sa mi nesnívalo žeby bol taký záujem o túto FF a tie vaše komenty :3 som šťastná naozaj šťastná ale nebola by som pokiaľ by mi nepomohla Sabaku no Tanaris a preto by mala všetká chváľa patriť jej Arigato Sabaku

EDIT od Sabaku

Hikari...neďakuj toľko, budem sa červenať! Ja som veľmi rada, že sme sa do tejto FF pustili, pretože ma strašne baví ju písať a aj čítať! Drahí naši čitatelia! Ja som tiež veľmi šťastná, že sa vám naše Zakázané ovocie páči. Ja osobne v tom vidím, taký ten reálny život Konožanou...keby boli veci trocha inak ako v anime a mange sú. Takže...vám prajem, aby ste si užili tento diel. !!!

Sabaku

P.S.: Dúfam, že sa vám môj obrázok páči. :3

„Pravá noha na žltú?!“ vystrelila Ino po Tenten, „máš pocit, že ja sa naťahujem?“
„A ty máš pocit, že ja ovládam tie ručičky na tých hodinách?“ dvihla na ňu obočie Tenten a Ino sa pokúsila svoju pravú nohu dostať podo mňa a chodidlo položiť na pravý kruh. Hrali sme Twister. Hinata s Tenten chceli ísť spať, no nám sa s Ino nechcelo a tak sme ich prehovorili na túto hru. Mala som pocit, že každú chvíľku sa mi asi rozíde chrbtica a že Hinata si vykrúti ľavé koleno...no aj tak to bola zábava. Hinata sa chichotala nad tým, ako sa Ino trápila. No nakoniec sa rozosmiala aj Ino a obidve sa neudržali a priľahli mi členok. Áno, som víťaz!!!

„Bože, ja už mám dosť,“ pretrela som si čelo od potu.
„Aj ja...prehrala som už dosť krát,“ nabrúsila sa Ino sama na seba a prekrížila si ruky u hrudníka.
„Takže to môžem schovať?“ opýtala sa nás Tenten a ja ako majiteľka hry som jej prikývla.

Posadali sme si na koberec oproti sebe a vzali si do ruky šálky. Rozprávali sme sa o večeri, samozrejme sa Ino vypytovala, kto sa komu páči. Klasická ona, robí to neustále. Ale osobne neverím, že Tenten sa nikto nepáči. Je predsa o rok od nás staršia, mohla by si niekoho nájsť.

„Aj tak, Sasuke-kun je skvelý,“ spojila som dlane pred nosom a škerila sa.
Videla som Tenten ako prevrátila očami a tak sa jej Ino spýtala: „Čo máš proti Sasukemu, Tenten?“
„Ja proti Sasukemu nič nemám. Ba by sa mi zdalo, že je v poslednej dobe akýsi milší,“ zamyslela sa...ani by som nepovedala.
Hinata si niečo zamrmlala pod nos, ale ignorovala som to. Isto to nebolo nič podstatné. Ak Sasuke o niekoho príliš prejavuje záujem, tak je to Hinata. Ach. Normálne, keď som ju tam videla, aj ma prešla chuť sa s niekým rozprávať a tak som sa len zdvihla a odkráčala do kúpeľne. Keď som sa vrátila, tie dve boli už preč.

„Ideš do sprchy?“ opýtala sa ma Ino a ja som jej s kefkou v ústach pokrútila hlavu na znak nesúhlasu.
Zobrala si uterák a zanedlho som počula pustenie vody. Ľahla som si do postele a zaspala ešte predtým než prišla Ino...

„...raňajkýýý!“ ozývali sa vreskoty a ja som prikryla tvár, aby som stlmila Leeho hlas, „sila mladosti volá ku raňajkám!“
„Ale, čo je hrabnutý, takto ráno vyhukovať?!“ rozčúlila sa Ino a ja som empaticky pozrela na ňu.
Ozvalo sa zaklopanie na našich dverách a ja som neochotne vyčuchrala z postele.

„Sakura-san! Poď sa naraňajkovať,“ ukázal mi Lee palec a ja som unavene pokrútila hlavou.
„Hai, Lee-san. Za chvíľku sme dole,“ zavrela som mu dvere pred nosom a podľa toho, čo som počula cez dvere, tak šiel budiť Hinatu a Tenten. Tenten...tá ho zabije ak nie sú hore.

Dali sme sa s Ino dokopy a zišli sme dole. Vošli sme do slnkom presvietenej kuchyne a skoro všetci jedli. Na stole boli porozkladané šunky, pečivo, maslo a zelenina. Nechýbali džbány s čajom a skvelá ranná atmosféra.
„Kto nachystal raňajky?“ opýtala sa vedľa mňa prekvapene Ino a rýchlo klipkala očami.
„Ja, Sasuke a Neji,“ Rock Lee v zelenom tričku mi ukázal široký úsmev.
Ach, Sasuke. Je tak úžasný. Sadli sme si ku stolu, dnes na taburetke sedel Naruto.

„Hinata, chceš ešte nakrájať rajčinu?“ cez ten hluk z dialógov sa Sasukeho hlas nedal prepočuť, „všetky som pojedol ja... nechceš naozaj?“
Čo je taký pozorný? V hlave sa mi vybavili slová Tenten: „Ja proti Sasukemu nič nemám. Ba by sa mi zdalo, že je v poslednej dobe akýsi milší.“ Milší? Milší k nim alebo len k Hinate?

Hinata kúsky paradajky odmietla. Ešte by kvôli nej Sasuke vstával od stola a nenajedol sa v kľude. Položila som si na tanier pár kúskov šunky, papriky a jednu kaiserku. Moc hladná som nebola, za to Chouji asi nejedol mesiac, keď som sa dívala, koľko toho do seba dával. Po raňajkách každý niečo poodnášal do drezu a my baby sme poumývali riad. Na výmenu. Včera sme varili my a oni umývali. Dnes naopak. Tomu hovorím spravodlivé rozdelenie domácich prác.

Utierala som tanieriky, keď k nám prišiel Shino: „Dohodol som sa so Sasukem, že obedovať budeme na záhrade. Bude sa grilovať, tak by som vás poprosil, aby ste bravčové dali do nejakej marinády.“
„Samozrejme,“ usmiala sa na neho Hinata.
Shino mlčky odišiel a Hinata povyťahovala z chladničky mäso. Úúú, mňám, ako sa teším na grilovačku. Hnedovláska s Hyuugou začali pracovať na marináde, zatiaľ, čo sme ja a Ino povyťahovali zo špajze pivá a len tak-tak ich napchali do chladničky.

Cez okno som videla ako Shikamaru, Sasuke a Neji skladajú altánok, pod ktorým sa bude grilovať. Lee hyperaktívne nosil stoličky aj s Choujim a Shinom...a Kiba so Saiom sa ujali dvoch stolov, ktoré doniesli odkiaľsi zozadu chaty. Naruto pobehoval okolo a mudroval s nejakým papierom v ruke. Asi to bol návod na postavenie altánku. Po chvíľke sme všetky vyšli na záhradu, kde už chalani sedeli za stolom a rozprávali sa.

„Kde mám pivo?“ zakričal na nás Kiba.
Ino začala húkať s päsťou nad hlavou: „Kiba, ty ožran!!! Môžeš chvíľku prestať myslieť na alkohol?!“
„Ale ba...stačí, keď vidím teba,“ žmurkol na ňu a ona zastavila na mieste.
„Oúúú, Kibááá,“ začali skoro všetci zborovo, no ja som sledovala Sasukeho tvár, ktorá sa zasmiala na tom, aká Ino zostala červená.
„Sa nezdáš,“ do Kibu drgol Naruto a Kiba sa tiež pobavene obzeral po Ino.

„Čo si teda dáte na pitie?“ spýtala sa Tenten a mala ruky v bok.
„Dones hlavne ľad,“ ozval sa Sasuke, bože...je tak... famózny.
„Ja chcem pivo!“ vyhlásil Naruto.
Kiba prikyvoval a ukazoval na seba prstom, že chce hneď dve. Socka...
„Ja si dám tiež,“ prihlásil sa Lee.
„Mne aj Shikamarovi môžeš jedno doniesť,“ Chouji tiež neváhal.
Pridal sa aj Sasuke: „Ja chcem len minerálku a ty, Neji?“ Hyuuga sa otočilna neho a súhlasil, pričom sa mi zdalo, že si premeral Tenten od hora až dole.
„Poprosím tiež nejakú minerálku, ale ochutenú,“ Sai akosi moc nesmelo prehovoril.
„Dobre teda,“ zalomila rukami Tenten, „Hin, ty si chcela kofolu, Ino tiež a Shino...ani nevi-“
„Ja si zoberiem, čo tam bude,“ prerušil ju a kráčal do chaty.
„Sakura?“ zažmurkala na mňa.

Pozrela som sa pred seba a chcela si rozmyslieť, či kofolu alebo minerálku, no postrehla som ako Sasuke cez troch sediacich sleduje Hinatu. No mňa ohne!
„Tenten, vodku s džúsom.“
Tenten zostala zaskočená, odišla preč za Shinom a ja som počula na svoju adresu komentáre štýlu, že idem na to dnes zhurta. Musím si dať do nosu, aby som nevybuchla pri pohľade na tých dvoch.

Sakura si zahlásila, že chce piť vodku s džúsom. Normálne ma to vyrušilo z pohľadu na Hinatu. Znudene som nadvihol obočie. O čo snaží? Upútať moju pozornosť tým, že ako jediná bude piť niečo tvrdšie?

Zanedlho sa Tenten so Shinom vrátili s plnou náručou pohárov, fliaš a plechoviek. Všetko sa dalo na stôl a my sme konverzovali, dokým sa ma Shino nespýtal, či už môže ísť grilovať. Spolu sme vytiahli gril a za hodinku už bolo cítiť voňavé mäso a bolo počuť člupotanie vody. Lee sa ako prvý rozhodol okúsiť bazén a postupne sa pridal aj Kiba s Narutom. Ja som sedel pri bazéne s Nejim a močili sme si nohy vo vode. Voda mi na kúpanie prišla ešte ľadová. Zjavne to niektorým nevadilo. Sakura s Ino sa opaľovali a mám taký pocit, že ich Sai maľoval. Celkom...uchýlné, ale on to zrejme nechápe, že by sa to nemalo robiť.

„Sila mladosti!“ zakričal Lee, skákajúc do vody.
Neji si prikryl jednou ruku čelo a krútil hlavou: „Je to šialenec.“
Zasmial som sa s ním a mohol len súhlasiť. Pozrel som na Tenten s Hinatou naproti, ktorá mala ako jediná z dievčat šaty a nebola v plavkách. Tenten sa pozerala mojím smerom. Prvý moment som ostal zaskočený, lebo som mal dojem, že sa pozerá na mňa. Keď som sa lepšie pozrel na jej výraz, zistil som, že to je na Nejiho vedľa a nie na mňa. Usmial som sa...Tenten a Neji. Vždy ma správanie týchto dvoch k sebe zaujímalo...

S TenTen sme sedeli pri bazéne. Ako jediná som mala na sebe šaty. Nemala som odvahu na to, sa dať do plaviek pred všetkými. Slnko príjemne hrialo, obloha bola modrá bez mrakov, pofukoval príjemný vetrík a všade naokolo bolo počuť spievať vtáky. Voda v bazéne bola trochu studená, ale pokiaľ bude takto teplo stále, tak už pozajtra by mohla byť dobrá na kúpanie. Aj keď už dnes sa ich pár kúpalo. Sú to blázni. S TenTen sme sa museli smiať na Saiovi, ktorý si kreslil Ino a Sakuru. Neskôr sme postrehli, že kreslí aj nás.

„Potom by sme ho mali poprosiť, aby nám tie obrázky ukázal,“ povedala som smiechom TenTen.
To by teda mal.
„Inač...nevieš o čo ide Sakure? Myslím to s tou vodkou,“ spýtala sa ma.
Oh, áno. Tá ranná vodka s džúsom. Absolútne som netušila, prečo to spravila.
„Asi kvôli Sasukemu,“ napadlo ma v rýchlosti.

TenTen mi pritakala. Videla som, ako k Sasukemu a Nejimu priplávali chalani a rozprávali sa s nimi. Sasuke sa na nich pozeral ako na bláznov a Neji si ťukal ukazovákom po čele.

„Ale no ták. Nebuďte padavky!“ zakričal na nich Naruto.
„Aspoň máme zdravý rozum,“ odpovedal mu Neji.
Pozreli sme sa s TenTen na seba a pomykali plecom na znak toho, že to netreba riešiť.

S Kibom a Leem sme skočili do bazéna. Voda bola síce trochu studená, ale veľmi nám to neprekážalo. Bavili sme sa ako malí. Striekali po sebe vodu, skákali po sebe, topili sa. Veľakrát sme ani nevedeli, či je ten druhý v poriadku. Chceli sme zavolať aj Nejiho a Sasukeho, ale tí nám povedali, že sme šibnutí a odmietli. Hm...čo už. Tak sme išli za Choujim a Shikamarom. Chouji to prijal, ale Shikamaru dal prednosť mrakom. Divné...

Keďže sme boli štyria, napadla nás super blbina. Ja som si vyliezol na Leeho ramená a Kiba na Choujiho. Snažil som sa zhodiť Kibu, zatiaľ čo Lee držal rovnováhu. Nakoniec sa nám s Leem podarilo zhodiť Kibu a Chouji išiel za trest s ním pod vodu. Neustále sme takto šaleli...Chouji fňukal, že nemôže ísť aj on hore. Medzi nami...Kiba by to neprežil. Začínali sme byť celkom unavený, keď nás vyslobodilo ugrilované mäso.
„Obed!“ zakričal na nás Shino a všetci sme sa prirútili k altánku.

Mnohí ľudia sa ma pýtajú, že ako môžeme byť ja a Naruto najlepší priatelia. Táto otázka má ešte jednu podotázku a tou je, že ma ľudia skôr vidia s Nejim ako s Narutom. Vzťah mňa a Naruta sa len ťažko dá vysvetliť. Sme ako Yin a Yang. On šialený a ja normálny. Je ukecaný a ja tichší. On sa všetkým zapodieva a mne je všetko jedno. Kdesi však medzi týmto je to puto, ktoré sme si vytvorili počas misií v tíme sedem. Nenechal by som ho zomrieť za nič na svete. Ako malí sme boli rivali a zároveň priatelia, teraz už sme len priatelia. Neji, človek mojej intelektuálnej a povahovej vlnovej dĺžke...preto ma ľudia s ním často vidia. No nemôžem ho porovnať s Narutom. Je to ako porovnávať jablká a hrušky.

Shino zjavne ugriloval prvú várku a ja som sa postavil, tešiac sa na steaky. Nemal som ich už dosť dlho. Všetci posadali za stôl, hentí štyria mimoni, čo boli v bazéne sa obalili uterákmi a Chouji si samozrejme ako prvý nakladal na tanier špekačky a...moje steaky!

„Daj bacha na tie steaky, tie sú moje,“ prišiel som k nemu a zažmúril oči.
„Sa-Sasuke, ja som...“ vyjavene na mňa pozrel Akimichi so steakom pred ústami.
„Robím si srandu,“ mávol som rukou a zasmial som sa.

Keď som si v hlave „vypočul“ ten svoj smiech znova, uvedomil som si, že bol ironický. Hádam sa to dobrosrdečného Choujiho moc nedotklo. Pozrel som na neho a on mal veľa práce s vkladaním jedla do úst. Zobral som si čistý tanier a naložil si naň tri steaky s rajčinami. Rozhodol som sa, že plechovka piva mi k tomuto jedlu celkom dobre kopne. Poprosil som Saia, ktorý bol pri nich najbližšie, aby mi jedno podal. Natiahol sa som sa poň a poďakoval.
Musím si niekam sadnúť. Ako jediný som totižto stál. Voľnejšie bolo trochu vedľa Hinaty, ktorá sa mi zdá obzerala Naruta a ten už mal uterák zo seba dole. Sledovala jeho polonahé telo? Prešiel mnou kŕč akéhosi divného pocitu. Zažehnal som ho a spýtal sa, či si môžem k Hyuuge sadnúť.

„Môžem si prisadnúť?“ spýtal sa ma Sasuke.
Prestala som sa pozerať na Narutove nahé telo. Bože! Čo som to práve robila?! Asi sa budem červenať.
„Á-Áno, môžeš,“ vykoktala som zo seba.
Usmial sa na mňa, ale nebol to obyčajný úsmev. Bol taký... iný. Vlastne, on je celý iný.
„Toľko si si nabrala ty, alebo ti už nezostalo?“ zrazu sa ma opýtal.
Pozrela som sa na svoj tanier. Bola tam jedna špekačka. To bolo jediné, čo mi zostalo. Všetko si zobral Chouji.
„To som si zobrala ja,“ zaklamala som.
Sasuke sa na mňa pozrel pohľadom, ktorý hovoril, že vie, že klamem.
„Naozaj?“ svoje oči vpíjal do tých mojich.

Znovu som sa začala červenať. Odvrátila som pohľad a nesmelo pokývala hlavou, na zápornú odpoveď. Pozrela som sa na Choujiho. Natešene jedol svoje špekačky. Pozrela som sa na Sasukeho, ktorý sa ho chystal osloviť. Zastavila som ho letmým dotykom mojej ruky. Pomaly sa na mňa pozrel. Zase tie jeho oči v tých mojich.

„To je v poriadku. Počkám na ďalšiu várku. Nie som až taká hladná,“ ozvala som sa a usmiala sa na neho.
On sa na mňa iba pozeral. Ktovie, čo si myslí.
„Tak dobre. Ale potom sa musíš o ne byť, ako dračica,“ zasmial sa.
Tiež som sa tomu smiala, lebo to bolo úplne iracionálne. Ja a dračica? To asi sotva.
„Hej, vy dvaja! Na čom sa tak smejete?“ opýtala sa nás Sakura.
Bolo na nej vidieť, že je trochu vytočená, aj keď, pochybujem, že iba trochu.
„Nič, čo by ťa malo zaujímať,“ odpovedal jej ľahostajne Sasuke.
Ani sa mu nedivím, že je k nej taký. Stále ho aj s Ino otravujú.

Už sa chystala ďalšia várka. Všetci sme upozorňovali Choujiho, aby si nenakladal ako prvý. Ten jeho smutný výraz asi doživotne nezabudnem. Z druhej várky sa mi ušli dve špekačky a to mi úplne stačilo. Sasuke si zobral ešte jeden steak. Chudák Chouji si zobral iba dva steaky a päť openkancov.

Pfúúú. Sledoval som Sakuru-chan ako obeduje. V tých plavkách je tak sexy a príťažlivá. Chcel som ju obdivovať dlhšie, ale nedovolil mi to Kiba, ktorý mi stále o niečom vyprával.Už som mohol len očkom na ňu pozerať.Nemal som popri tom bláznovi z klanu Inuzuka čas...furt musel otravovať a naberať si kečup z môjho taniera na svoju špekačku.

Pri jedle Ino stále lamentovala: „Bože, ten Chouji zje aj celý dom.“
Iba som nad ňou pokrútil hlavou. Stále si iba sťažuje. Čo keby radšej brala život z tej lepšej stránky? Alebo zo stránky, kedy neobletuje Sasukeho?! Lezie mi to na city. Keby aspoň Sakura nežrala Sasukeho pohľadom. Jemu to za zlé nemám, má ich hlboko v zadku, ale keby tak konečne Sakura-chan...

„Hej, vy dvaja! Na čom sa tak smejete?“ ozvala sa a ja som sa obzrel, aby som videl, že kto to vlastne so Sasukem sedí.
Hinata? Divné, akosi sa k nej v poslednej dobe celkom má. Sasuke jej odpapuľoval a ju to zrazilo do úzadia.

Najedli sme sa a máme takmer podvečer. Ja a Kiba spolu s Choujim sme sa znovu išli kúpať. Voda už bola o čosi studenšia, ale aj tak sa v nej dalo vydržať. Lee si kúsok od nás dal tisíc klikov, brušákov aj drepov. Sasuke, Neji, Shino a Sai hrali karty na stole, kde sa jedlo. Podľa toho, že sa Neji nerozčuľoval tak čierneho Petra nehrali. Netuším, akou kartovou hrou sa zabávali, ale všetci mali sústredné výrazy. Baby sa najprv opaľovali a potom sa začali rozprávať. Neustále sa chichotali, skôr som počul len Sakuru a Ino, ale sem tam som začul aj Tenten s Hinatou. O čom sa to rozprávajú? Tipujem, že Sakura a Ino obdivujú polonahého Sasukeho. Pozerali sa aj smerom na nás. Alebo... že by aj...?

Po obede sme si išli znova ľahnúť na lehátka a slnili sme sa...až dokým slnko nezašlo.

Sasuke-kúúún! Bože môj, keď si išiel sadnúť k bazénu, tak som myslela, že ma odnesie. Mal tak krásne telo. Svalnatý. Celý svalnatý a zvodný. Bola som rada, že ležím, lebo inak by som sa asi rozsypala na zem. Jeho havranie vlasy sa pohupovali v miernom vánku a sem tam sa mu na tvári zračil úsmev. Tak neuveriteľne krásny úsmev...

Obdivovala som ho ešte aj predtým, keď sme jedli. Síce to už mal na sebe tričko, no aj tak bol úplne dokonalý. Vadilo mi, ale že si prisadol k Hinate. Čo to do pekla, s ňou furt má?! Toto by som ešte vydržala, no keď sa spolu začali smiať, tak som to neudržala. Sasuke ma však spražil a ja som si mlčky dojedla mäso. Prehrala som si tento moment niekoľko krát v hlave a potom si odfrkla.

Ticho medzi nami a v mojich myšlienkach narušila Ino: „Viem, že budem asi znieť ako blázon, ale Kiba vyzerá bez trička fakt dobre.“
„Kiba je socka,“ urazene som poznamenala.
„A všimla si si ho vôbec?“ opýtala sa ma Tenten a mňa trochu vytočil ten tón, ktorým sa robila dôležitá.
„Ani moc nie,“ zamumlala som si pre seba.
„Tak skús,“ potichu povedala Hinata vedľa mňa a ja som sa udivila, že ma niekto vôbec počul.
„Och,“ zložila som si slnečné okuliare a nakukla smerom na bazén.

Div, že som nevypleštila oči. Kiba bol skutočne ten klasický typ chalana, ktorý bol vysoký, svalnatý a opálený. Bože...Kiba, to som ani nikdy nevšimla. Možno preto, že si vždy všímam Sasukeho. V tom šoku z neho som sa až posadila. Ostatné ma napodobnili.

„Ale celku...ani Naruto nie je zlý,“ povedala som a baby sa na mňa pozreli ako na zjavenie „č-čo je?“ celkom ma ich pohľady dostali.
„Divné, že to hovoríš práve ty,“ Tenten poznamenala a ja som v duchu uznala, že má fakt pravdu.
Otočila som hlavu znova na bazén a zapozerala sa na Naruta. Dá sa naňho pozerať. Tiež mal dobrú postavu, namakané ruky...snedšiu pokožku a mokré blonďavé vlasy sa mu lepili na tvár. Keď som ho tak videla, prišiel mi aj príťažlivý. Kazilo to však to, ako sa správal. Ako keby mal päť.

„Uhm...a pozrite tam,“ znova sa ozvala Ino...bože, jej sa tá huba nezavrie, „Sasuke-kúúún.“
„Och,“ vydýchla som pri pohľade na jeho vážnu tvár.
„Je tak kawai...“
„Ino, už dosť. Unavuje ma to,“ rozčúlila sa na moment Tenten a ja som na ňu škaredo pozrela.
„Tenten,“ zavrčala som a ona na mňa otrávene pozrela, „nehovor, že si tu nikoho neobzerala.“
„To netvrdím,“ povedala a zapozerala sa na skupinku chalanov hrajúcich karty, „v skutočnosti...Neji je-“
„Neji?!“ vyprskla Ino a začala sa smiať.
„Čo je k smiechu?“ zažmúrila na ňu Hinata svoje biele a ja som prekvapene vyvalila oči.

Čo sa tou s Hinatou deje? Najprv Sasuke a teraz je akási...iná? Bože, mám z toho zlý pocit. Ino a Tenten mali menšiu výmenu názorov. No potom sa obe zhodli, že Sai je tiež fešák aj keď trocha podivínsky a začali sme sa všetky štyri smiať a porovnávať, ktorí je krajší. Skôr som rozprávala ja a Ino, ale to je fuk. Tenten sa páči zrejme Neji a Hinata to je jasný...Naruto? Skutočne len Naruto?

„Rozdaj znova karty, Sai,“ vyzval som ho a on už premiešaval kôpku kariet.
„Čo sa tie sliepky stále chichocú?“ podráždene zavrčal Neji...asi tiež na sebe cítil pohľady ako ja.
Ja teda extrémne!
„Sliepky?“ otočil som na neho hlavu v miernom údive, „je tam s nimi aj Hinata a Tenten.“
„Mal som na mysli práve Ino a Sakuru. O Hinate a ani o Tenten by som sa takto nikdy nevyjadril,“ pozrel na mňa vyčítavým pohľadom.

Otočil hlavu smerom na skupinku dievčat a sledoval ju. Očkom som videl Nejiho výraz...nesledoval nikoho iného ako Tenten. Ten pohľad som jednoducho poznal. Dali sme si ešte tri partičky mariášu, keď slnko zapadlo a Kiba, Naruto a Chouji vyšli z vody objímajúc svoje hrudníky a drkotajúc zubami.
„I-idem s-sa o-ob-obliecť,“ fňukal Kiba a Chouji bežal za ním.
Hinata podišla ku Narutovi a celá červená mu podala svoju osušku. Poďakoval jej a obalil sa do nej. Hyuuga sa zapýrená vrátila k dievčatám. V tom ma niečo napadlo: „Počúvaj, Shino. Už je celkom tma. Rozrobíme ohnisko.“
„V poriadku,“ všetci sme sa postavili a Shino vybral miesto na ohnisko.

Ubehla pol hodinka a pri nohách nám ležalo väčšie ohnisko obložené kameňmi, v ktorom sa týčili plamene ohňa. Na vonku sa rýchlo zotmelo a mne už bola zima.
„Idem sa do vnútra obliecť,“ povedal som a Neji so Saiom išli so mnou.

Vybehli sme hore do izieb. Natiahol som si tmavomodrú mikinu s kapucňou, ktorú som si dal na seba. Čierne tepláky a tenisky. Neji na seba naťahoval bieli nátelník a Saia som si moc nevšímal. Vyšiel som na schody, dívajúc sa na svoje nohy a na tom poslednom som do niečoho vrazil a ono to spadlo na zem. Pozrel som pred seba a na zemi ležala Hinata.

„Hinata, prepáč, nevidel som ťa,“ zohol som sa k nej a ona sa posadila, držiac si členok, „bolí ťa to?“
„Sasuke...to nič. Nečudujem sa, že si si ma nevšimol,“ prečo tak o sebe rozpráva?
„Tak nehovor...Hinata, bolí ťa tá noha, či nie?“ zovierala ten členok tak príliš kŕčovito.
„H-hai,“ pozrela mi do očí a mňa prebodol smútok.
Zaprela sa o mňa, aby som jej ľahšie pomohol vytiahnuť sa na nohy. Na zranenie sa jej však zle dostupovalo. Potrebuje tú nohu spevniť.
„Poď, dám ti sťahovací obväz,“ povedal som a ona stŕpla, „bude sa ti zle chodiť.“
„Nie, Sasuke, to je dobré,“ snažila sa tváriť silno, no ja som jej to nezožral.
„Nehraj hrdinku, na mňa to neplatí,“ povedal som a ona sa začala pokúšať kráčať, no videl som, že jej to spôsobuje muky.
„Stoj,“ povedal som a dvihol si ju na ruky.
Celá mi v náruči stuhla a ja som sa snažil nemyslieť na fyzický kontakt, ktorý medzi nami nastal. Vdýchol som jahodovú vôňu jej vlasov a skoro sa mi podlomili kolená. Len tak som s ňou prišiel do obývačky. Našiel som sťahovací obväz v lekárničke, ktorá bola na chodbe.

Keď som jej obväzoval nohu potláčal som triašku, ktorá mi premáhala prsty. Dotýkal som jej. Bol to len členok, ale všetko na nej je nádherné. Má tak krehké telo...mykol som hlavou, aby som nepremýšľal o Hinate práve takto. Ts...vôbec, aby som ja takto premýšľal.
„Tak a je to,“ usmial som sa na ňu a na chvíľku sme mlčky pozerali jeden druhému do očí.
Začal som mierne zrýchlene dýchať, no včas som všetky svoje zvýšené telesné funkcie ukľudnil. Postavil som ju na nohy a mierne podopierajúc sme vyšli von, kde už všetci sedeli pri ohni v mikinách a teplákoch. Pri nich som videl už aj fľašky s tvrdším alkoholom ako pivo alebo vodka, ktorú mala Sakura.

„Tak tu ste,“ ozvala sa Tenten, ktorá sedela vedľa Nejiho...musel som sa nad tým pousmiať.
„Hinate som obväzoval nohu. Zle stupila.“
„Vám to trvalo,“ ozval sa Naruto a trocha ma tým podráždil, „ide sa piť.“
Podoprel som Hinatu, keď si sadala k Nejimu a ja som klesol na lavičku k nej.
„Tak,“ tleskol Kiba, „kto bude čo piť?“
Alkohol...už to začína. Usmial som sa.
„Dám si vodku,“ vyhlásil som.

Keď som si chcela ísť do izby pre mikinu, narazil do mňa niekto. Padla som dozadu. V márnej snahe udržať rovnováhu, som prudko stúpila na pravú nohu. Bohužiaľ, som ju dala zle a podvrtla si členok. Veľmi ma bolel. Znovu sa ukázala moja šikovnosť. Osoba, do ktorej som narazila, ma oslovila a podľa hlasu som zistila, že je to Sasuke. Pomohol mi postaviť sa. Chcela som ho presvedčiť, že som v poriadku, ale neveril mi. Zdvihol ma na ruky a ja som stuhla. Ani neviem, či od prekvapenia, alebo od dotyku jeho tela. Keď mi obväzoval členok, pri každom našom kontakte, mnou prešla nová a nová vlna tepla. Cítila som sa tak v bezpečí, akoby som bola práve v objatí mojej mami, ktorá je ochotná sa za mňa biť zubami-nechtami.

Ale, prečo sa tak cítim? Mám predsa rada Naruta... alebo nie? Áno! Mám rada Naruta. Neviem si vôbec predstaviť, že by som mala randiť so Sasukem. Sme predsa úplne iný! Ja som tichá a on... je tiež tichý. To je náhoda. Ja sa po vonku skôr prechádzam sama, jeho vídam sa prechádzať... samého! Do kelu! Mám pocit, že sme celkom podobní! Radšej s tým prestanem, inak prídem na veci, ktoré budú ešte viac zarážajúce. Zatiaľ, čo ja som rozmýšľala, Sasuke mi stihol obviazať členok.
Vyšli sme von. Ja som sa posadila k Nejimu a Sasuke vedľa mňa. Všimla som si, že sa TenTen červená a keď sa Neji otočil na nás, tak sa TenTen začala rozplývať. So Sasukem sme sa snažili zadržať smiech. Keď sa pozrel Neji dopredu, TenTen prestala. Bohužiaľ, už som to nevydržala a začala sa smiať. Samozrejme, nie nahlas, aby som neupútala pozornosť. Sasuke sa ku mne pridal, tiež potichu, asi za rovnakým účelom, lebo sa obzeral okolo seba. Ďalšia vec, ktorú máme spoločnú. Ja to kašlem! Pravdepodobne sme úplne rovnakí!
„Čo je také vtipné?“ spýtal sa nás Neji.
„Neviem, prečo sa smeje Hinata, ale keď si spomeniem, aký výraz vystrúhala keď padla, tak sa musím smiať,“ začal sa ešte viac smiať.

On ma v tom nechal! Normálne si vymyslel výhovorku a mňa nechal si vymyslieť vlastnú! Snažila som sa spraviť nahnevaný výraz, ale asi sa mi to nepodarilo, pretože keď sa na mňa pozrela TenTen s Nejim, začali sa rehotať. Oni sa na uzde nedržali. Všetci sa na nás pozerali ako na bláznov. Od hanby som sa začala červenať a smiať. Bol to skôr taký hysterický smiech, ako úprimný. Oni nad nami iba pokrútili hlavou a viac sa nám nevenovali. Až na Sakuru. Videla som ako pení a mračí sa na mňa. Radšej som sa upokojila. Vyzerá to, že Sasuke si ju všimol. Teraz ju prepaľuje, nie veľmi milým, pohľadom.

Sakura vycítila jeho pohľad a pozrela sa naňho. Na tvári sa jej zjavil prekvapený pohľad. Zaujímalo by ma, na čo myslí. Neviem, čo si o tom mám myslieť ja. Sasuke ma bráni, pomáha, je na mňa milý... ja naozaj neviem, čo si o ňom mám myslieť. Radšej som sa prestala sústrediť na Sasukeho tvár, lebo som cítila, že sa začínam červenať. Započúvala som so do rozhovoru medzi TenTen a Nejim. Rozprávali sa o zbraniach. Veľmi ma to nezaujímalo, lebo som nevedela o čom hovoria.

Pozrela som sa naokolo. Vyzeralo to, že sa všetci zabávajú. Na Sasukeho som sa pozrela ako posledného. Zapozerala som sa na neho. Tmavé vlasy, tmavé oči, mierne opálená pokožka. Asi vycítil moje oči, pretože sa na mňa otočil. Usmial sa na mňa a mne mierne poskočilo srdce. Čo sa to, doparoma, so mnou deje? Prečo sa v jeho spoločnosti cítim tak dobre? Cítila som, že sa trasiem. Bola mi zima. No jasné! Veď ja som si zhora nezobrala mikinu. Mala som chuť sa buchnúť rukou po hlave, ale udržala som to v sebe.
Sasuke sa na mňa pozrel pozornejšie. Naskočili mi zimomriavky.

„Asi sme na niečo zabudli,“ ozval sa a mierne sa zasmial.
Zrazu si vyzliekol svoju mikinu: „Obleč si ju.“
„A čo ty?“ spýtala som sa ho.
„Ja to vydržím. Až taká zima mi nie je. A keď bude, tak si vybehnem po druhú,“ dal mi ju do ruky.
„Ďakujem,“ usmiala som sa na neho a obliekla si ju.

Voňala ako on. Teda, aspoň som tak hádala. Ešte nikdy som nebola pri Sasukem tak blízko, aby som cítila ako vonia. Bola to nádherná vôňa. Už asi desiatykrát som cítila, ako sa mi do líc nahrnula krv. Sasuke sa prestal rozprávať so Shikamarom, ktorý sedel vedľa neho a otočil sa na mňa.

Mňa z tej Hinaty asi urve! Tak ona si padne, aby jej Sasuke ošetril nohu.
„Tak, prvá runda za nami. Kto bude čo ďalej piť?“ v Kibovi bolo poznať nadšenie.
Sasuke si dal vodku a ja som ho takmer prerušila: „Ja chcem hrušku!“
„Sakura-san,“ oslovil ma Lee, „dnes si akási alkoholovo naladená.“

Venovala som mu sarkastický úsmev a hneď do seba hrkla prvý. Ani som nepočkala na ostatných, na prvý prípitok druhého kola. Hodila som ho so seba, lebo by som tam asi všetko rozbila. Hrdlo, pažerák a žalúdok mi zalial pálivý pocit, až sa mi z toho do očí nahrnuli slzy. Nevadí...dúfam, že sa Hinata ožerie tak, že nebude vedieť ani z akého klanu je.

Sedeli sme pri ohni, začalo sa piť a ja som sa pustil s pohárom vodky v ruke do rozhovoru so Shikamarom. Týkal sa toho, že naokolo nie sú žiadny ľudia. Pomaličky si usŕkaval z whisky a ja som sa pri pohľade na jeho pohárik znechutene zamračil: „Ako to môžeš piť? Je to ako mydlová voda s alkoholom.“
„Mne to chutí,“ usmial sa na mňa jedným kútikom a dopil zvyšok, čo mu ostával na dne, „Kiba, dolej mi.“

Kiba už mierne podgurážený sa chopil poháru a Naruto vyťahoval z prenosnej chladničky fľašu jednej z najdrahších whisky. Takže chalani nešetrili. No a čo. Medzitým som sa po dlhšej dobe obzrel vedľa seba a videl Hinatu ako sa krčí do seba. Je jej zima. Úmysel – ísť si po mikinu som jej prekazil, že som ju zrazil zo schodov a už sme ju nezobrali. Prehovoril som na ňu s tým, že sme hore zabudli kus oblečenia. Mal som dojem, že mi prikývla, ale bolo to také letmé, že si netrúfam povedať, či to bolo vôbec prikývnutie, alebo mala len nejaký tik.

Nechcel som, aby sa dvíhala a šla si po ňu do chaty. Z toho, čo som videl predtým, ako to zranenie chcela rozchodiť, som vedel, že by bola schopná sa postaviť a odkrývať si to bolestivo do nej po mikinu. Moje telo hneď reagovalo úplne samovoľne. Ruky mi vyzliekli vyhriatu časť oblečenia. Mikinu mierne neochotne prijala, lebo sa strachovala, že budem ja mrznúť.
„...keď si vybehnem po druhú,“ navyše mám tu ešte dve mikiny, nie je núdza.
„Ďakujem,“ prijala ju so značnou pokorou a pomaly si ju obliekala.

Znova som sa pustil do rozhovoru so Shikamarom. Celkom ma iritovala tá hnedkastá farba toho nechutného alkoholu. Teraz vážne...ako to môže piť?

„Hej hou, hej hou...tréning, hej hou,“ čo to sakra je?! „poďme si zatrénovať, Sasuke-kun!“
Lee mi zavrnel do ucha a saké z neho bolo cítiť na sto kilometrov. Zasmial som sa, no zároveň akosi nepríjemne zavrčal: „Lee, nelez mi do osobného priestoru.“
On sa vyrovnal a jemne si podoprel prstom bradu: „Osobný priestor...osobný priestor... To je, že...akožéé, keď som blízko. Áno to je ono! To, čo musíš urobiť pri dobrom tréningu! Byť v blízkosti súpera, aby si ho mohol zasiahnuť! Hej hou, Sasuke-ku-„ Lee sa akosi zasekol a pozrel sa niekde mimo mňa, „je tu Sakura-san.“
„No a?“ pokrčil som ramenom a Hinata sa vedľa mňa začala chichotať.
Keď som si uvedomil všetky zvukové vnemy naokolo mňa, doplo mi, že sa na ňom všetci smejú.
„Sakura-san nesmie vedieť, že som opitý,“ nahol sa ku mne a sledoval Sakuru, prikladajúc si prst na pery, „pšššt, Sasuke-kun, teraz ju pozvem na rande.“
Začal sa k nej tackať a ja som so škodoradostným úsmevom sledoval Sakurin výraz zdesenia...