Kliatba Temného Mesiaca

Vyzeralo to, že to bude noc ako každá iná. Mesiac v splne zakrývali mraky a vonku pofukoval jemný vetrík. Lístie za oknom pokojne šuchotalo. V jednej z izieb domu skrytého hlboko v lese sa zasvietilo. O niekoľko sekúnd zažalo svetlo aj vo vedľajšej izbe a pohybovali sa v nich čierne tiene, ako kráčali po svojich príbytkoch.
Itachi si práve obliekol svoje sivé tričko a bosými nohami kráčal po studenej podlahe, no jemu to nevadilo. Podišiel až ku skrini a vytiahol odtiaľ svoj čierny plášť s červenými mrakmi, ktorý symbolizoval, že patrí ku organizácii menom Akatsuki. Trochu si povzdychol. Dnes v noci mal divný pocit, a preto nechcel ísť na misiu, ktorú im Pein pridelil. Rozhodoval sa síce medzi nimi a Sasorim a Deidarom, ale nakoniec si vybral ich. No on by dnešnú noc radšej prečkal vo vnútri. Hoci vonku to vyzeralo mierumilovne a pokojne, niečo mu nesedelo. Cítil, že sa čosi blíži. Čosi, čo zmení túto noc v niečo...neznáme. Podišiel k oknu a vyzrel von. Nebolo tam ani živej duše, no cítil na sebe oči, čo ho špehovali.
Čo to s ním dnes je?
Prečo je taký nepokojný?
Pokrútil hlavou a niekoľkokrát za sebou sa zhlboka nadýchol, no ten pocit pretrvával. Iba sa mu to zdá. Určite to nie je nič zvláštne, dohováral si. Avšak...odkedy počul, že Sasuke utiekol od Orochimara a ide po ňom, videl tiene v tieňoch a každým dňom očakával jeho príchod. A ani dnes to nebolo inak.
Niekto zaklopal na jeho dreve a Itachi sa obrátil od okna. Tichými krokmi prešiel ku dverám a pootvoril ich. Za škárou zbadal Kisameho tvár, na ktorej bol pás svetla z jeho izby. Keď dvere otvoril úplne, aby ho pustil dnu, svetlo mu zalialo celú jeho tvár.
„Čo je to dnes s tebou? Už sme mali byť v Peinovej pracovni,“ ozval sa popudene a bez pozdravu jeho spoločník.
„Neviem,“ povedal popravde Itachi a zavrel dvere.
„Nevieš?“ prekvapene nadvihol Kisame obočie.
„Nie. Ale mám pocit....pocit, že dnes príde,“ znova podišiel ku oknu a oprel sa o podokenicu.
„Tak nechá odkaz, lebo ty tu dnes v noci nebudeš. A ak budeme napredovať týmto tempom, tak ani zajtra.“
„Nemyslím si, že by som mal ísť na tú misiu.“
„Obúvaj sa!“ rozkázal mu Kisame a schmatol jeho ruksak z postele a netrpezlivo sa postavil ku dverám čakajúc, kým sa Itachi obuje. Ten len nad tým pokrútil hlavou a začal si nazúvať topánky. Dal si ale načas. Celý čas visel kútikom oka na okne. Keď povedal Kisamemu, že nevie, čo to s ním je, hovoril pravdu. Mal akúsi predtuchu...a tie nikdy nebývajú dobré.
Tesne predtým, ako konečne opustili jeho izbu, vonku sa zdvihol prudký vietor a rozfúkol mraky tak, že bolo vidieť na obrovský mesiac v splne. Tráva padala pod silou vetra na jednu stranu a z lesa vyšiel akýsi tieň, no to už nevideli, lebo akurát vtedy zabuchol Kisame dvere.

„Nechápem prečo na takú jednoduchú úlohu nepovolal Pein tých dvoch. Je to absolútne primitívne,“ sťažoval sa Kisame, keď kráčali dolu schodmi, „Teraz by som aj ja zostal v sídle,“ odfrkol si a fľochol na Itachiho, ktorý pokojne schádzal vedľa neho nevydajúc ani slova. Zvonka vždy vedel zachovať pokojnú tvár, no vo vnútri....bol nepokojný.
„Tak poďme...“ povedal až pri dverách, „nech to máme rýchlo za sebou,“ siahol na studenú kľučku a potiahol ňou. Keď otvoril dvere, udrel doňho silný vietor, no to mu nespôsobilo šok. Ten mal z niečoho iného. Prekvapený o niekoľko krokov cúvol a Kisame pred seba vyvaľoval oči. Nemohol tomu uveriť. Jeho pocit...bol správny. Predtucha...sa naplnila. Dnes...nadišiel čas na vykonanie pomsty.
Pred nimi stál Sasuke.
No nevyzeral, že by bol pripravený na súboj. Že by mal v úmysle tasiť zbraň. Itachimu sa zdalo, že jeho brat bol v rovnakom šoku ako on sám. Prekvapene na nich pozeral a pohľadom skákal z jedného na druhého a vyzeralo to, že ich vôbec nerozoznával. Stál trochu prikrčený a sťažka dýchal. Keď sa jeho oči skúmali Itachiho tvár, znovu sa rozfúkal besný vietor a Sasuke si kryl tvár rukou.
Itachi sa obrátil ku Kisamemu. „Choď povedať Peinovi, že na misiu bude musieť ísť Deidara a Sasori,“ povedal stručne a Kisame stroho prikývol a šiel. Chvíľu síce cúval a pozoroval oboch bratov, no potom sa normálne otočil a pridal do kroku.
„Sasuke?“ opatrne ho oslovil Itachi a jeho brat sa pri oslovení mykol, „Sasuke, si v poriadku?“ spýtal sa ho a Sasuke naňho pozeral kamenným výrazom.
„Ja som...Sasuke,“ dostal napokon zo seba a Itachi zvraštil obočie. Čo sa to s ním stalo?
„Áno, ty si Sasuke. A ja som Itachi. Si v poriadku?“ pýtal sa ho trpezlivo, lebo naozaj netušil, čo by mal od svojho mladšieho brata očakávať.
„Itachi,“ potichu zopakoval jeho meno, akoby si ho chcel za každú cenu zapamätať.
„Poď dnu,“ Itachi trochu ustúpil a Sasuke si ho podozrievavo prezeral. Ale napokon vošiel dnu a Itachi so zadunením zavrel dvere.
„Kde som?“ spýtal sa Sasuke a obzeral štvorcovú chodbu, v ktorej sa ocitol.
„V sídle Akatsuki. To je tajná organizácia, v ktorej sa nachádzajú zločinci,“ dodal, keď sa naňho Sasuke zmätene a spýtavo pozrel. Potom prikývol.
„Takže si zločinec,“ poznamenal.
„Ty nevieš, kto som?“
„Si Itachi. A si zločinec,“ odpovedal mu jednoducho Sasuke a neprestával sa obzerať po okolí, „Čo som robil pri sídle zločincov?“ spýtal sa skôr pre seba ako Itachiho. No ani ten mu neodpovedal. Bol to niekto iný, kto tak urobil.
„To je veľmi dobrá otázka, Uchiha Sasuke,“ ozval sa Pein stojaci na schodoch s prekríženými rukami na hrudi. Za ním stál Kisame a hádzal znepokojené pohľady z Itachiho na Sasukeho.

„Čo s ním je?“ Itachi sa nervózne prechádzal po Peinovej pracovni. Za stolom sedel jeho šéf a Kisame ho z jedného z rohov miestnosti pozoroval. Vraj Sasuke stratil pamäť. Nevie, kto je. Nevie, kde je. Nevie, čo Itachi kedysi urobil. Mohol by to brať ako nový začiatok. Znovu nadobudnúť bratský vzťah. Lenže bude to možné, keď Sasukemu povie, čo urobil? A čo ak mu to nepovie? Nie, nie, nie. Nechce zakladať na lži. Alebo na nepovedaní pravdy. Bude musieť Sasukemu všetko povedať. Aspoň základné veci, aby sa vedel orientovať vo svojom živote. Vedel, že Sasuke, aj keď stratil pamäť, bude naštvaný. A preto mu to musí povedať opatrne. Musí mu to povedať on. To je dôležité.
„Myslím, že tvoj mladší brat je prekliaty,“ povedal mu Pein a Itachi zamrel v pohybe.
„Čože?“
„Ja mám pocit, že sa udrel do hlavy,“ vložil sa do toho Kisame a obaja naňho hodili naštvané pohľady, že situáciu neberie vážne, „veď ja tu ani nemusím byť,“ hundral.
„Čo myslíš tým, že je prekliaty? Nie je to obyčajná amnézia?“
Pein vážne pokrútil hlavou a ukázal na hrubú knihu pred sebou v tvrdej väzbe a Itachi sa na ňu zamračil. Čo je to za bibliu? Pomyslel si.
„Teoreticky by to mohla byť amnézia, no tá predsa neprichádza len tak. Sasukeho hlava je v poriadku. A keďže dnes je noc aká je...“
„Čo je dnes za noc?“ nechápavo pokrútil hlavou Itachi a Pein si povzdychol.
„Ani ty to zrejme nevieš,“ skonštatoval, „dnes je Noc Temného Mesiaca.“
„Temný Mesiac?“ neveriacky vyprskol Itachi. To je predsa hlúposť. Temný mesiac sú len detské rozprávky. Nič viac. Nič menej.
„Existuje,“ vážne povedal Pein, „existuje,“ zopakoval to, aby tomu dal väčší dôraz, „a práve v tejto chvíli je možné ho zbadať na oblohe.“
„Čo je to ten Temný Mesiac?“ nerozumel Kisame. Vyzeral úplne vedľa, niekto by mu to mal vysvetliť.
„Pein,“ ukázal naňho gestom Itachi, čím mu naznačil, že môže začať vysvetľovať. Ten sa naňho najprv pozrel vražedným pohľadom, no potom začal rozprávať.
„Raz za tisíc rokov sa Mesiac otočí a ukáže Zemi svoju odvrátenú tvár. Svoju Temnú tvár...“
„Moment! Tým mi chcete naznačiť, že Mesiac sa bežne neotáča?“ zháčil sa Kisame.
„Otáča,“ odpovedal mu Itachi, „Mesiac sa otáča súbežne so Zemou, takže nám sa zdá, že sa neotáča vôbec.“
„A preto, keď sa konečne otočí, bude to mať vplyv aj na Zem,“ dodal Pein.
„Lenže čo má Sasukeho hlava spoločné s nejakým Mesiacom? Tak sa otočil, no a čo?“ rozhodil rukami jeho rybí priateľ.
„To je veľmi dobrá otázka,“ súhlasil Itachi, „Ako to vplýva na Sasukeho?“
„Prečítaj si to radšej sám,“ vyzval ho Pein, otvoril knihu a začal v nej listovať. Zastavil na určitej stránke a otočil knihu na stole hore nohami a kývnutím ruky zavolal Itachiho bližšie. Ten neistými krokmi podišiel dopredu, nahol sa nad knihu a nahlas čítal, čo tam bolo napísané.

Pozor! Pozor! Raz za tisíc rokov sa Mesiac otočí a ukáže Zemi svoju odvrátenú tvár. Temná tvár prekľaje každého s nečistým úmyslom, zo zlom na duši, ktoré chce vypustiť von a s hriešnymi myšlienkami plnými krvi a bolesti. Zastaviť sa to nedá, možno začať život odznova treba. To nikdy dopredu nedá sa zistiť, no skúšať neradno! Je jedno, aký hriech na duši nosíš, no keď sa chystáš zabiť a uvidí ťa Temný Mesiac, prekliate je tvoje. A je len jediné. Ak máš v úmysle vraždiť, sám prídeš o existenciu!

„Lenže Sasuke nezomrel,“ nechápavo pokrútil Kisame hlavou.
„Možno strata existencie neznamená nevyhnutne smrť,“ pomaly a rozvážne povedal Itachi a premýšľal. Šiel sem dnes Sasuke preto, aby ho zabil? Ak áno, tak ho zrejme videl tento Temný Mesiac, ktorý by mal byť iba starou rozprávkou.
„A čo iné by to mohlo znamenať?“
„Prišiel o existenciu,“ hovoril potichu Itachi, „prišiel sám o seba. Prišiel o seba...stratil sám seba. Temný Mesiac zobral Sasukemu jeho minulosť, takže aj jeho osobu. Keď prišiel sem, nebol to Sasuke. Nebol totiž nikto!“ vyhŕkol.
„Presne tak,“ prikývol Pein, „Prišiel s úmyslom ťa zabiť. A to nemal robiť. Rozhodne nie dnes v noci.“
„Musím to napraviť!“ vystrel sa Itachi a pobral sa k dverám.
„Čože?“ ozvali sa naraz Pein i Kisame.
„Som jeho starší brat! Musím mu pomôcť. A to práve idem urobiť! Poviem mu kto je a prečo šiel dnes sem.“
„A prečo nezabudneš na minulosť. Čo bolo, bolo, nie? Môžete byť znova bratia. Myslím...normálny bratia a nie takí, čo sa majú medzi sebou pomstu, chápeš?“ prehováral ho Kisame.
„Chceš tým naznačiť, že mu nemám povedať o našom klane?“ šokovane sa ho spýtal Itachi a neveril, že toto od neho chce.
„Som si istý, že Kisame myslel presne toto. Ešte aj v legende sa píše, že môžete začať odznova.“
„Nenechám ho žiť v lži,“ vyhlásil Itachi a opustil miestnosť.

Pein sedel sám za stolom a už tomu boli dve hodiny odkedy Itachi opustil jeho kanceláriu. Neskôr odišiel aj Kisame, no on nemohol ísť spať. Tá kliatba Temného Mesiaca mu nedala spať. Vkuse o nej premýšľal. Niekedy si podopieral hlavu sediac pri stole, inokedy sa prechádzal po miestnosti alebo vyzeral z okna. Tentoraz si povzdychol a znova raz otvoril knihu. Nalistoval danú stranu, to číslo už vedel naspamäť. No tentoraz mu tá stránka pripadala iná. Text bol rovnaký, no stránka samotná nie. Bola hrubšia ako ostatné.
Vytiahol kunai a jemne rozdvojil stranu. Bola tam tajná strana a to bolo veľmi dôležité, lebo legenda o Temnom Mesiaci končila na konci strany. Že by mala pokračovanie? Zhíkol, keď zistil, že je to tak. A to znenie bolo ešte ako by ktokoľvek čakal.
Rýchlo obišiel stôl a ponáhľal sa do Itachiho izby, kde očakával, že Uchiha bratia budú. Rozrazil dvere a na prahu zostal stáť ako obarený. Na zemi ležali dve mŕtvoly. Itachi v kaluži krvi a so zabodnutým kunaiom v hrudi a Sasuke vedľa neho akoby len zaspal. No Pein vedel, že už nie je medzi živými. Vedel to, vďaka tej pokračujúcej legende.
Temný Mesiac si dnes v noci nezobral len Sasukeho existenciu. Ale aj jeho život a takisto aj život jeho brata. Lebo tak to stálo v knihe...

Avšak nesnaž sa spomenúť si! Lebo prvá spomienka bude tá nečistá a tá viesť k ďalším činom bude ťa. A to nesmieš dopustiť, lebo ak zabiješ svoju obeť, neprídeš len o existenciu, ale o svoj život taktiež. Varovaný si bol, tak kliatbe Temného Mesiaca sa vyvaruj!