Znovu v Sune 10

Zatlačil jej do lopatiek a postrčil ju pred seba. „Bež už!“
Neochotne pozrela za seba. Ak utečieš, zistia to. Odrazila sa, vyskočila a tvrdo dopadla na ďalšiu strechu budovy. On netrpezlivo za ňou. Chvíľu takto išli, až kým jeden z nich neucítil chakru, ktorá nepatrila im. Zaklial a otočil pohľad ku Sayuri.
„Kazekage. Asi budem musieť zdrhnúť, čo?“ neveselo sa zasmial a než sa nadiala, zmizol a ostal len oblak dymu. Zavrčala cez stisnuté zuby a zrýchlila krok. To, že jej milovaný priateľ zmizol a niekde za ňou je Gaara, možno aj s nejakými ANBU, alebo inými ninjami jej vyhliadky na budúcnosť nezlepšovalo.

Sotva vyšla z myšlienok, pozrela napravo a uvidela pár metrov od nej piesok, ktorý sa rýchlo pohol a rútil sa na ňu. Ako-tak uhla a ani sa nepozrela, skade piesok išiel. Jeho majiteľa poznala a vidieť ho naozaj nechcela. Odrazila sa a dopadla na inú strechu. Skaly, ktoré ohraničovali Sunu, boli čoraz bližšie a ona si potichu oddýchla. Ale úľava ju prešla, keď uvidela, ako ju obkľučoval piesok a v duchu si začala nadávať. Mám si dávať pozor. Vyskočila do vzduchu a znovu uhla pred pieskom. Dopadla na strechu vedľa nej, ale vedela, že sú čoraz bližšie. Asi budem musieť použiť... Pokrútila si pre seba hlavou. Nie, odhalia ju. Ale keď to nepoužije, je pravdepodobnosť, že ju chytia. S povzdychom zložila pečate a než sa niekto za ňou nadial, rozpadla sa na tisíc kúskov. Akoby sa rozbila. Využila moment prekvapenia a začala sa zhmotňovať neďaleko, na jednej z mnoha skál, ktoré ohraničovali Sunu. Nenápadne pozrela za seba a čo videla, ju neprekvapilo. Gaara a nejakí ANBU. Nebol sám. Skočila na zem a tvrdo dopadla do piesku. Bola preč zo Suny. Rozbehla sa na sever a ledva bola pár krokov od Suny, počula, ako niekto dopadol neďaleko za ňu. Vyhla sa piesku, ktorú na ňu šiel zdola tak, že urobila kotrmelec vo vzduchu a stále zrýchľovala krok. Vytiahla kunaj s vybúšným lístkom a hodila ho za seba. Vedela, že ich to nezastaví, ale možno spomalí. Bola noc a púšť bola chladná, prázdna a mŕtva. Nebolo tam vôbec nič okrem zeme pod nohami, žiadne miesto, kde by sa mohla schovať, o čo by sa mohla zachytiť. Na chvíľu sa zamyslela. Má bojovať alebo utiecť? Nevedela sa rozhodnúť.
Za ňou sa ozvali výbuchy. Rozhodla sa. Zastavila sa a obrátila sa ku ninjom. Vybrala katanu a sekla po prvom, ktorý sa jej dostal do rany. Ubrzdil ju kunajom. Zaútočil na ňu, ale uhla sa. Letel za ňou na zem a ona mu zozadu presekla krk. Krv vystrekla a dopadla do piesku, ale to už bojovala s ďalším. Poslala na neho veterné čepele, ktoré ho rozsekali a on sťažka dopadol na zem. Gaara sa do bojov nezapájal. Posledný ANBU bol skúsený. Použil na ňu vodné jutsu, ona poslala oheň a keď sa elementy zrazili, zrazu všade bola para. Nič cez ňu nevidela a necítila, až kým nezačula zvuk shurikenom a jeden sa jej nezabodol do nohy. Kolena jej kleslo na zem a padla do piesku. Slabo vykríkla, keď si hlboko zabodnutý shuriken vybrala a hodila ho späť. Pocítila čepeľ kunaja na krku.
„Kazekaga-sama, máme...“ chytila mu zápästie s kunajom a rýchlo mu ho skrútila za chrbtom, až mu zbraň vypadla. Ozvalo sa hlasné „prask“ a ninja vykríkol od bolesti. S Gaarom bojovať nebude. Vybrala sa preč.

Išla stále dopredu, keď zacítila prudký vietor, ktorý ju štípal do očí a ruku si dala pred oči. Poletovali pred ňou zrnká piesku. S hrôzou pozrela pred seba. Piesočná búrka. Rozoznala ju aj vo tme a blížila sa ku nej. Otočila sa za seba. Gaara. Čo je horšie?
Vydala sa znovu kupredu. Ruku zložila vedľa tela a pokúsila sa chvíľu nedýchať.
Len kúsok, hovorila si. Už iba trochu...
Nadýchla sa a naplno sa rozkašľala. Obzrela sa znovu. Videla len obrys. Vlasy jej pofukovali vo vetre a zachytávali sa jej do nich zrnká piesku, noha jej pulzovala od bolesti. Po chvíli bola úplne vyčerpaná, skoro sa zložila na zem. Vietor do nej narážal plnou silou, snažil sa ju zraziť k zemi. Aj cez to utekala ďalej. Zrazu ju zalial strach. Nevedela sa nadýchnuť. Nedokázala to. Klesla na kolená a márne sa snažila vtiahnuť do pľúc aspoň trochu kyslíka. Rana ju pálila. S rukami na hrdle sa obzrela za seba. Skoro nič neuvidela, lebo zažmurkala a oči jej slzeli. Posledná vec, čo stihla zachytiť, keď padla na zem bol obrys postavy. A potom sladká temnota.

Súčasný Kazekage bol v kancelárii a sedel na kresle. Na tvári mu hral neutrálny výraz. Nie... To musí byť vtip.
Sayuri je moja sestra. Tie slová z listu nevedel vyhnať z hlavy. Zložil si tvár do dlaní a hlboko sa nadýchol.
Nie, bola to realita.
Prudko vstal a prešiel ku dverám. Keď zo sebou zobral pár ANBU, vyšli spolu do noci Suny a hneď ako uvideli ju a ešte niekoho, ako utekajú, vydali sa za nimi. Keď uvidel postavu vedľa nej a zistil, že je to muž sa mu do srdca zabodával bodavý pocit, ktorý nepoznal. Obhliadol sa po ňom. Gaara nevidel z jeho tváre nič než viac obrysov. Hneď potom sa otočil ku Sayuri, niečo jej povedal a Kazekage začul smiech. Hneď potom po mužovi zostal len oblak dymu. Uľavilo sa mu, upokojil sa a nebolo to iba tým, že na nich zostala sama. Za ten čas na ňu posielal piesok a snažil sa ju chytiť. Vždy uhla. Ten pocit ho prešiel, keď uvidel, ako sa rozpadla na kusy. Rozbila sa. Ako prvý ho prepadol strach, či sa jej niečo nestalo, alebo nejaký ANBU za ním nepoužil nejakú techniku... Na chvíľu stuhol a šiel zlým smerom. Strach vystriedal hnev zmiešaný s úľavou, keď ju uvidel zhmotňovať sa na jednej zo skál. Rozbehol sa ku nej. Skočila dolu. Nasledoval ju po pár sekundách. Hodila po nich výbušný lístok. Utekali krátko, kým sa zastavila a vtedy sa ozval výbuch. Prekvapene zabrzdil, ale ANBU urobili pravý opak. Rozbehli sa s ňou do boja. Ledva sa otočila, útočil na ňu prvý. Katanu už mala v ruke a sekla po ninjovi. Zbrane sa stretli a iskry vyleteli, keď katanu zastavil kunajom. Obaja svoje zbrane stiahli a ninja na ňu znovu zaútočil kunajom. Až príliš rýchlo a zbrklo. Uhla sa a keď letel na zem, stihla mu zozadu preseknúť krk. Ešte keď dopadol na zem, z úst sa mu valila krv. Druhého presekala čepeľami z vetra. Počas ostatných bojov sa Gaara nezapájal. Keď išiel posledný ANBU, krátko zaváhal. Ninja použil vodné jutsu, ona ohnivé a keď sa zrazili, bola všade para a nič nebolo vidno. Ozval sa výkrik, ženský hlas, hoci bol slabý, jemu sa zabodával do uší a on mal chuť ísť a pomôcť jej. Potriasol hlavou. Nesmie tak myslieť, nech ju má hocijako rád. Je Kazekage, musí myslieť aj na Sunu. Nemôže byť sebecký a starať sa len o svoje záujmy. Chcel si vydýchnuť, keď ninja začal rozprávať. Vydesil sa, keď nedokončil vetu, ale ozvalo sa prasknutie a krátky bolestný výkrik. Nasledovalo ticho. Para zmizla a on začal vidieť, čo sa deje. Posledného nezabila, prečo, to nevedel. Asi sa príliš ponáhľala. Po pár sekundách znovu zastala. Hádam nechce blázniť a bojovať aj so mnou...
Z omylu ho vyviedlo to, čo videl. Áno, dnes to malo byť... Úplne na to zabudol. Piesočná búrka. A ona vbehla rovno do nej. Zrýchlil krok, posielal piesok preč od seba. Vyčerpaný bol už po chvíľke. Uvidel ju pred sebou, ako sedí na zemi a vykašliava piesok. Hneď na to klesla k zemi. Keď bol u nej, padol na kolená. Či nedostatkom chakry, alebo kvôli nej, to nevedel. Chytil ju pod kolenami a pod zátylkom, vyzdvihol si ju na ruky. Búrka už bola za nimi. Jediné, čo ho držalo na nohách, bolo pomyslenie, že keď sa bezpečne dostanú do Suny, ona bude žiť. Možno nie dlho, ale bude.Vydal sa znovu ku nej, smerom k Sune, znovu k búrke. Ešte horšej, než tej, čo bola teraz, k tej, čo ešte len bude.