Čo mám robiť? 03

„Udrieš ma?“ spýtala som sa tak potichu, že mi to len vyčítal z pier. Vyvalil na mňa oči.
„Nie. Nikdy by som ťa neudrel.“ Z jeho očí začali tiecť slzy. Podišiel ku mne, ale ja som urobila pár krokov vzad.
„Hinata, milujem ťa. Prepáč mi, ja som to tak nemyslel. Odpusť mi, prosím.“ Plakal. Aj ja som plakala.
„Aj ja ťa milujem. Ale áno, myslel si to tak. Je mi to ľúto, Naruto. Aj ja ťa milujem a viem, že aj ty mňa. Ja o tvojej láske nepochybujem, tak ty, prosím, nepochybuj o tej mojej. Dnes si to, však, prehnal.“ Otočila som sa a utekala domov.
Nechala som ho tam stáť samého so slzami v očiach. Niežeby som bola na tom lepšie. Len čo som dorazila domov, sadla som si na gauč a plakala som.
Ako ma môže porovnávať so Sakurou? Dobre, odpustila Sasukemu aj keď urobil oveľa horšie veci. Správal sa k nej odporne a ja nechápem ako mu Sakura mohla tak ľahko odpustiť. Neviem, či som urobila dobre, že som bola na Naruta taká prísna. Ja už neviem nič. Ale viem, že ma dnes veľmi urazil. Možno že som sa rozhodla zle, ale keď ma miluje, tak by to mal rešpektovať.
Zacítila som za sebou prievan. Zrazu ma niekto chytil za plece. Okamžite som sa postavila a zaujala bojový postoj.
„Pokoj, to som len ja.“ Kazekage. Ten chlapec mi privodí infarkt. Dnes je to už druhý raz čo som sa ho zľakla a takto reagovala. Narovnala som sa.
„Prepáč, zľakla som sa.“ Pozrela som sa do zeme a utrela si slzy.
„Nabudúce sa radšej ohlásim, začínam sa báť o tvoj život.“ Snaží sa byť vtipný? Pozrela som sa naň. Jeho tvár bola opäť kamenná. Kývla som mu hlavou a utrela si slzy.
„Kedy si prišiel?“
„Pred desiatimi minútami.“
„Aha. A kde sú ostatní?“
„Neji išiel k Tenten, Kankurou je so Shinom, Temari je pri Shikamarovi a tvoj otec trénuje s tvojou sestrou.“ Odpovedal mi.
„Počkaj, Neji je s Tenten a Temari pri Shikamarovi?“ Vyvalila som na neho oči. On prikývol, no ja som sa na neho stále nechápavo dívala.
„Chodia spolu.“ Povedal, ako inak, než s kamennou tvárou. Z očí sa mi vyliali znova slzy. Super. Každý má niekoho, len ja a Naruto sme totálni idioti.
„Čo sa stalo? Si v poriadku?“ opýtal sa ma Kazekage.
„Áno. Nie. Ja... to by si nepochopil.“ odvetila som a znovu si utrela slzy z tváre.
„Možno nie som ten správny človek na vzťahy, ale skús to. Uľaví sa ti.“ Vyzval ma a sadol si na gauč. Pozrela som sa na neho. To myslí vážne? Jemu mám hovoriť o svojich problémoch? Ani sa nepoznáme. Čo on môže vedieť o ľudských vzťahoch? Veď on je... čo vlastne je? Veď ja o ňom nič neviem a už ho súdim. Čo to so mnou je? Nespoznávam sa. Včera som prvýkrát na niekoho kričala, dnes tiež a k tomu ešte súdim ľudí podľa mena. Rozhodla som sa dať mu šancu a sadla som si k nemu.
„No...“ Nevedela som, kde začať.
„Chodíš s Narutom?“ Čo? Odkadiaľ to vie? No, vlastne spolu ešte nechodíme. Jáj,držali sme sa spolu za ruky.
„Je to zložité,“ Začala som pomaly, „vieš, on vždy miloval Sakuru, ale včera mi povedal, že sa zamiloval do mňa.“
„A ty ho neľúbiš?“
„Práveže hej a o to ide. Doteraz pre neho existovala len Sakura, a zrazu si uvedomí že som tu aj ja. Tak som mu povedala, aby o moju lásku bojoval. *Predsa len, ja som ho mala rada tak dlho a on mal oči len pre Sakuru, a teraz si myslí že mi stačí povedať, že ma miluje a všetko bude super.“Pozrela som sa na Kazekageho a on hľadel pred seba. Rukami si podopieral bradu.
„A čo on na to? Ako poznám Naruta, tak ten sa bez boja nikdy nevzdá.“
„No neviem. Včera mi povedal, že o mňa bude bojovať a dokáže mi, že ma miluje. Dnes sme sa boli prejsť a pohádali sme sa kvôli Sakure.“ Sakura. Nikdy som ju nemala rada, no neriešila som to.
Teraz mi lezie poriadne na nervy. Ja viem, že to nie je jej vina, že ju Naruto miloval a všetko okolo, ale aj tak. Proste na niekoho musím zvaliť vinu ako zbabelec, a ona sa na to absolútne hodí. Ako by to bolo za iných okolností? Čo by bolo, keby tu Sakura nebola? Keby odišla so Sasukem? Sasuke. Aj on mi lezie na nervy.
Mne už lezú na nervy všetci a najviac Naruto. Nebývala som takáto. Vždy som bola to tiché a dobré dievča. Nechápem, čo sa so mnou stalo. Nikdy som sa nesťažovala, ani priateľom. A teraz tu na počkanie hovorím o mojom súkromí s človekom, s ktorým sa rozprávam prvýkrát v živote.
„Kvôli Sakure? Čo sa stalo?“ Jeho otázky prerušili moje myšlienky.
„No... Naruto mal vždy oči len Sakuru, ale ona vždy milovala Sasukeho. Ten mal ale záujem len o pomstu a veci okolo Itachiho. Veď vieš.“ Kývol hlavou a očami ma vyzval, aby som pokračovala.
„Ale Sasuke sa po vojne vrátil a zrejme si uvedomil, že Sakuru miluje.“ Zaťala som ruku v päsť. „A Sakura mu hneď odpustila.“ Vydýcha som si.
„A ako môže Sakura a Sasuke za to, že ste sa dnes pohádali?“
„Tým, že Sakura odpustila Sasukemu, prijala ho aj po tom, koľko zla napáchal a ja som vraj na Naruta veľmi prísna, lebo chcem ísť na náš vzťah pomaly. Potom mi povedal, že mi neverí, že ho milujem a nakoniec sme sa hádali o tom, kto komu viackrát zachránil život.“ Rozhodila som rukami a oprela sa o gauč.
„Naruto predsa nič zlé neurobil, ale ja si nemyslím, že je to moja vina. Ja nie som hračka, ktorá nemá city. Čakala som na neho tak dlho, takže nemôže čakať, že všetko bude v poriadku. Teraz už sama neviem, či som urobila dobre. Asi som to prehnala.“
„Takže...?“
„Takže čo?
„Ja neviem, ty to musíš vedieť.“
„Ale ja neviem. Povedala som ti čo sa stalo, tak teraz mi povedz, čo si o tom myslíš ty.“
„Ja? Ja sa vám do toho nechcem spliesť.“
„Čo? Tak na to je trochu neskoro. Pýtal si sa, tak teraz hovor!“ vravela som výhražným tónom. Odkedy mám takýto tón? Kazekage sa na mňa pozrel a čakal čo bude nasledovať. Ja som si ruky prekrížila na prsiach a nepekne som sa na neho zadívala. Prevrátil oči a ja som sa musela pousmiať.
„Dobre. Tak ty chceš vedieť môj názor?“ opýtal sa ma, aj keď hádam, že to bola skôr rečnícka otázka. Prikývla som. „Naruto nespravil nič zlé.“ Aha. Jasné, že sa ho bude zastávať, sú predsa priatelia. „Čo sa týka toho, že ťa miluje, v tom chybu nevidím. A čo sa týka toho ako si to uvedomil a ako sa správa teraz, tak to pekné nie je. Myslím si, že keď ťa miluje, tak by sa mal snažiť dokázať to, a nie ti vravieť ako Sakura miluje Sasukeho a Sasuke ju. Chlap ma predsa bojovať o dievča. A navyše, nechceš od neho nejaké životu nebezpečné činy a obete, ak sa nemýlim.“ Pousmiala som sa.
„Takto to vidím aj ja, ale on zrejme nie. Tak čo mám teda robiť?“
„Neviem. Je to vaša vec a môj názor.“
„Takže tvoj názor je, že...?“
„Stojím na tvojej strane. Naruto je super priateľ, ale podľa toho čo si mi teraz povedala, tak o dievčatách nič nevie. Chýba mu ženská rada.“ Pousmiala som sa.
„Ty predsa tiež nemáš mamu a rozumieš mi.“ Do kelu! Rýchlo som sa na neho pozrela a on sa na mňa neurčito díval. Čo som to povedala? „Gaara... prepáč, ja som nechcela.“ Ako som mu mohla povedať niečo také hrozné? Čo to so mnou je? Som strašný človek.
„To je pravda, ale zato mám sestru, ktorá je za ňu kvalitná náhrada.“ Povedal a pousmial sa. On sa nehnevá?
„Ja... je mi to ľúto.“ Ospravedlnila som sa mu znova.
„Aj by malo. Temari je niekedy fakt strašná.“ Znova sa usmial. Čo? On sa usmieva? Prvýkrát ho vidím usmievať sa a to pri takejto príležitosti. Naozaj som mu nechcela povedať niečo také strašné. A on? Namiesto toho, aby sa urazil, alebo mal depresiu to obrátil na žart. Tiež som sa usmiala.
„Máš aspoň brata, ktorý ťa podrží, nie?“
„Kankurou? To určite. Keď sa do mňa Temari naváža, s radosťou sa k nej pridá. Niekedy z nej ide fakt strach.“ Povedal a zatváril sa vydesene.
„Kazekage a bojí sa sestry? No pekne.“
„Ty nevieš, čo je to byť najmladší.“ povedal Gaara. Gaara. Zrazu to nie je Kazekage, ale Gaara. Nemyslela som si že sa s ním budem niekedy v živote rozprávať, a určite nie takto dôverne.
„Máš pravdu, neviem. Ja mám len mladšiu sestru. Ale aby si nebol ukrivdený, tak sa priznám, že jej závidím.“
„A čo jej závidíš? Vek?“ Rýpol si do mňa Gaara.
„To, že je lepšia kunochi ako ja.“
„Neblázni. Veď ty si bola vo vojne a úspešne si prežila. Hlavu hore, Hin.“ On ma utešuje? Hin? Tak ja už fakt nechápem čo je toto za svet.
„Veď hej.“ Postavila som sa a zaškvŕkalo mi v bruchu. Pozrela som na hodiny. Bolo už večer, päť hodín, no Slnko ešte svietilo, tak som si to neuvedomila. „Dáš si niečo na jedenie?“ opýtala som sa a vybrala sa do kuchyne. Nasledoval ma.
„Už som si myslel, že sa neopýtaš. Ako hostiteľ nestojíš za nič.“ Posadil sa za stôl. Ja som vybrala z chladničky instantný rámen a dala ho ohriať do mikrovlnky.
„A ja som si myslela aký si ty suchár s kamennou tvárou, ale ty si v skutočnosti veľmi vtipný.“ Rýpla som do neho.
„Myslíš?“ Povedal s kamennou tvárou. Prevrátila som oči.
„Netrapoš.“ Netrapoš? Uťahovanie si z niekoho? To čo je toto? Čo je so mnou? Bola som vždy takáto? A čo Gaara? Veď my sme ľudia, ktorí tak veľa nepovedia za rok ako dnes. A ja som sa naučila ešte aj kričať na ľudí. Pekne Hinata. Sama seba nespoznávam. Stopla som mikrovlnku a vybrala z nej ohriaty Rámen. Dala som ho do dvoch misiek. Jednu som si nechala a druhú som postavila pred Gaaru. Otvorila som poličku, vybrala z nej dva páry paličiek a jeden mu podala.
„Arigatou.“ Povedal a usmial sa. Sadla som si oproti nemu a začali sme jesť. Keď sme dojedli, umyla som riad, zatiaľ čo on sedel stále za stolom.
„Tak, a čo teraz?“ spýtala som sa ho na program, lebo som sa dnes rozhodne nechcela nudiť.
„Čo máš na mysli?“
„Niečo akčné.“ Zasmiala som sa.
„A zasvätíš ma do svojho plánu?“
„Nie.“ Odvetila som sucho. Otočila sa a namierila som si to do obývačky. Vo dverách som zastala a obzrela sa na Gaaru. Ten tam len tak stál a pozoroval ma s kamennou tvárou.
„No poď!“ Zasmiala som sa. Gaara si vydýchol a nasledoval ma. Sadla som si na gauč a on si sadol vedľa mňa.
„Tak?“
„Tak čo?“
„Čo ďalej? Chceš si pozrieť film? Hrať karty alebo čo?“
„Ja by som si...“ Nedopovedala som, lebo sa otvorili dvere a ostatní obyvatelia domu sa práve vrátili z ich doterajších aktivít.
„Ahojte.“ Pozdravila som ich. Všetci sa mi odzdravili. Gaara len nemo prikývol na pozdrav.
„Mám ešte nejaké povinnosti. Hinata, Hanabi, prosím venujte sa naším hosťom. Neji, ty im pomôž. Ospravedlňte ma.“ Povedal otec, keď vošiel dnu a hneď sa zatvoril vo svojej pracovni. Fajn, aspoň nebude otravovať. Čo by robil medzi nami, mladými?
„Tak ako ste sa dnes mali?“ opýtala som sa a šibalsky sa pozrela na Nejiho a Temari.
„Ja som bol za Shinom. Boli sme trénovať, a ukázal mi svoju zbierku chrobákov. Sú nechutné, ale každý druh ktorý má, vie s chakrou niečo iné. Je to fakt zaujímavé.“ Odpovedal Kanuro.
„Máš pravdu. Je to nechutné.“ Odpovedala Temari a na tvári vystrúhala znechutenú grimasu.
„A ako si sa mala ty, Temari?“ opýtala som sa jej s jemným úsmevom. „A čo ty Neji?“ Už to nebol len úsmev, ale úškľabok.
„No... Hanabi, nechceš nám ísť spraviť čaj?“ opýtal sa Neji v rozpakoch.
„Pokojne aj tak ma netrápi, čo si robil so svojou frajerkou. Ste nechutní. Bozkávanie a podobne... čo vás na tom baví? Veď je to odporné.“ Áno. Moja malá sestrička týmto veciam ešte nerozumie. Neji ostal červený a Temari sa na ňom parádne zabávala. No dobre, nie len Temari, ale my všetci okrem Hanabi, ktorá už odišla.
„Tak hovor Neji.“ Vyzvala som ho.
„A čo? Hanabi to už povedala.“
„Takže chodíš s Tenten? Odkedy? Ako?“ pýtala som sa hlúpo. Tenten je moja najlepšia kamarátka a nič mi nepovedala? Veď ja jej to ešte vytmavím.
„Áno. Od dnes. Po zemi.“ odpovedal Neji.
„Tak na to zabudni, takéto odpovede mi rozhodne nestačia. Ako ste sa dali dokopy?“ pýtala som sa a neskrývala som záujem.
„Ako ťa poznám, tak všetko dostaneš na striebornom podnose priamo od Tenten, takže si počkaj.“ Neji, ty jeden. Toto sa robí sesternici? Ale vlastne má pravdu. A ako poznám Tenten, tá mi určite všetko povie do posledného detailu. „A čo ty? Počul som, že sa Naruto konečne vyslovil.“ Stisla som pery a na tvári sa mi objavila jemná červeň.
„Počul si dobre.“ odpovedala som a pohľad namierila na podlahu.
„Takže konečne šťastný koniec? To mu teda trvalo, kým mu to došlo.“
„No, šťastným koncom by som to nenazvala.“
„Veď viem. Ale ako ťa poznám, tak mu všetko odpustíš a budete spolu šťastní. Predsa ho miluješ aj ty, tak v čom je problém?“ Oči som zdvihla z podlahy a zadívala sa na Nejiho.
„Prosím?“
„No to s Narutom.“
„Ja viem, čo myslíš. Ale odkadiaľ o tomto všetkom vieš ty?!“ Odkiaľ vie, čo sa medzi mnou a Narutom stalo? Kto to ešte vie?
„Od Naruta. Stretol som ho po ceste k Tenten a všetko mi povedal. Nemala by si byť naňho taká prísna.“ Čo prosím? Vyvalila som na Nejiho oči.