Zmätený Kazekage 35.

mestekova-sama

Romči, Tebe chcem venovať tento diel.
Za to, že si tak úžasnou kolegyňou.
Za to, že si stala mojou skvelou priateľkou.
Za to, že ma podporuješ.
A hlavne sa chcem ospravedlniť...že som ti nenapísala na meniny ... Gome... vždy keď som povedala, že ti idem zablahopriať, tak ma niekto alebo niečo vyrušilo.

Takže Romanka, všetko najlepšie k meninám!!!

P.S. Si prasato (Ostatní čitatelia.. prosím neriešte, to sú kolegovksé vzájomné prezívky.

Kankurou s Gaarom vošli cez dokorán otvorené drevené dvojdvere do auly. Všetky zraky sa premiestnili na muža v červenom plášti. Ľudia stojaci uprostred auly sa uhly na bok, aby mohol Kazekage nerušene vstúpiť do samého srdca miestnosti, on pár krokov podišiel a kývnutím hlavy na jednu aj druhú stranu všetkých zdravil a keď na konci davu ľudí zbadal pri stole Tanaris, zastavil sa a skoro s ním aj krv v žilách. Uzrel krásu jeho Tanaris a tá úplne odviala jeho reálny svet. Stál a nemo hľadel na ňu, zatiaľ čo ostatné zraky sa upierali na neho a na cieľ jeho očí.

Kankurou stál takmer za Gaarom a sledoval situáciu a v rýchlosti sa snažil vymyslieť ako tento moment prerušiť, lebo Tanaris sa tvárila všelijako. Sám seba v duchu zahriakoval za svoju neschopnosť, no v tom Tanaris prehovorila: „Milé vás vidieť, že ste prišli Kazekage-sama.“
On mierne pokynul hlavou a nahodil svoj typický výraz a obzrel si ostatných, ktorí už prestávali tomuto incidentu venovať pozornosť. Kankurou si celkom vydýchol, no s ním i Gaara a hlavne Tanaris. V duchu nadávala, aké je to pako a nech si radšej hľadí Matsuri ako ju.

„Celkom trapas...“ potichu sa ozvala Hikari a osmelila sa sakém.
Tanaris prekrútila hlavou a pretrela si čelo. Spustila hŕbu asi trojminútových vulgarizmov počas, ktorých prišla k nim Temari: „Ále no tak Tanaris, uvoľni sa, užívaj si večer. Na zdravie, dievčatá,“ dvihla čašu s alkoholom a prezrela si všetky tri ženy.
„Na zdravie,“ odpovedali jej zborovo a napili sa alkoholu, okrem Tanaris.
„Nedáš si?“ ponúkla ju riaditeľka nemocnice, no ona pokrútila hlavou, „inak Tanaris máš krásne šaty.“
„Ďakujem. Hikari a Maoi mi ich vybrali. Aj tvoje sú veľmi pekné,“ obzrela si odhora až po dol žlté voľnejšie šaty na jedno ramienko.
Temari ďakovne prikývla s uznaním nad Hikariným a Maoiným vkusom.
„Naozaj vyzeráš skvelo Tanaris, nemôžem sa na teba vynadívať,“ usmievala sa Maoi s pohárikom v ruke.
„Už dosť, Maoi. Až tak dobre zas v nich nevyz-“
„Ale ba, vyzeráš úžasne,“ ozvalo sa za ňou.
Keď všetky započuli ten hlas Tanaris a Temari úplne zamrzli. Dievča s červenými znakmi sa pomaly otočilo. Musela si nejako odhmknúť, aby sa dala dokopy.
„Gaara,“ otočila sa k nemu tvárou a nejavila emócie i keď vnútri nej všetko vrelo na dva spôsoby.
„Tanaris,“ pristúpil k nej a natiahol dlaň, „smiem prosiť o tanec?“
„Čo?!“ od prekvapenia jej skoro zabehlo.

Otočila sa na Temari a tá mala až smrť v očiach. Hľadala u nej spásu, no sama chcela ísť. Zároveň sa stále hnevala. Neznášala, keď bývala v takomto rozpoložení. Cítila sa vďaka nemu ako malé dieťa, ktoré nevie, čo chce. Behala očami stále po miestnosti. On neodbite čakal s rukou, ktorá očakávala Tanarisinu. S myšlienkou, že sa musela určite zblázniť, zvrtla sa na päte a zobrala pohárik saké, čo bol na stole. Hodila ho do seba a zapila to limonádou. Musela si hrknúť, inak by to neprežila. Po tomto vsunula svoju dlaň do Gaarovej a spolu odkráčali na parket, otáčajúc sa za Temari.
„A že nebude piť,“ pokrútila hlavou Temari a začala sa rozprávať s Hikari a Maoi.

Pôvabnosť pomalej sláčikovej piesne narušil jej hlas: „Kazekage-sama, nemali by ste sa radšej venovať zamestnancom akadémie?“ celkom ju iritovalo, že ju Gaarova ruka tískala k sebe dosť na tesno na rozdiel od ostatných párov.
„Aj vy ste zamestnancom akadémie, Tanaris-sama,“ ďalšia vec, ktorá ju začala iritovať – že ju oslovoval.
„Externý,“ zdôraznila a nadvihla obočie, „ktorý tak, či tak už skončil, lebo budú prázdniny.“
„Oficiálne ešte ste,“ usmial sa, otočil ju okolo svojej osi a prudko si ju k sebe pritiahol.

Ich tváre sa dostali k sebe veľmi blízko, až tak, že Tanaris cítila jeho dych na svojich ústach. Kusla sa do pier, keď zacítila túžbu spojiť ich. Gaara sa naďalej šarmantne usmieval a prebúdzal v Tanaris divokú šelmu bažiacu po ňom. Mierne sa od seba odtiahli a pokračovali v tanci. V Tanaris sa opäť prelínali dva pocity, o ktorých nevedela, ktorý by mal prevažovať alebo vôbec, či ich nemá oba utlmiť. Hnev a láska. Z toho, že sa nevedela vyznať sama v sebe jej bolo až zle. Gaara zmyselne pozeral na Tanaris a hlavou mu vírila jedna myšlienka...

„Si v poriadku?“
„Prečo by som nemal byť?“
„Ja len, že to bolo divné. To ako sme vošli a všetci civeli na teba a Tanaris. Chcel som niečo spraviť, no netušil som čo.“
„To je v poriadku, Kankurou.“
„Mal by som nájsť Naku,“ zamyslel sa a dvihol sa na špičky, aby ju našiel.
„Zahliadol som ju pri stole s jedlom,“ stále prebodával pohľadom jedno miesto v sále.
„Pôjdem za ňou,“ obrátil sa na brata, ktorý nedokázal odtrhnúť oči od Inuzuky.
Kankurou sa chcel dať na cestu ku priateľke, no predtým sa zasekol: „Gaara. Už to mám.“
„Och, dnes tie tvoje myšlienkové pochody sú fakt mimo,“ privrel oči a pokojne zavrtel hlavou, „máš čo?“
„Stávku.“
„Počúvam,“ kývol mu hlavou a spozornel.
„Gaara?“
„Áno?“
Mykol hlavou a očami smerom k nej: „Požiadaj Tanaris o tanec...“

„Prečo si si sem radšej nepozval svoju študentku? Mohol si tancovať s ňou,“ nadvihla arogantne obočie.
„Matsuri?“
„A kto iný?“ prevrátila očami a začala byť skôr nepríjemná ako okúzlená Gaarom.
Gaara sa mierne zamračil, no nestrácal nádej: „Nebavme sa teraz o nej.“
„A prečo nie?“
„A prečo áno “
„Neodpovedaj mi na otázku otázkou, nemám to v láske,“ odsekla mu a on sa musel pousmiať.
Bola podobná svojmu súrodencovi.
„Tss,“ zatvárila sa nevraživo a odvrátila tvár, „ mal si si sem doviesť Matsuri. Keď vždy tak náležite o teba bojovala.“
„Ona ma nezaujíma. Nikdy ma nezaujímali iné.“
„Hej,“ odtiahla sa úplne od neho a jemu ostali ruky visieť v priestore, „toto si hovor niekomu, kto v to uverí.“

Gaara ani nestihol klipnúť očami a postava v červenom pred ním vyšla z miestnosti. Prešvihla sa okolo Kankura a Naku. V momente, kedy zacítili závan vetru, ktorý spôsobilo jej preblesknutie okolo nich, sa pozreli na seba.
„Nechaj, ja idem,“ ozval sa Kankurou a už aj trielil za ňou.

„...Tanaris?“ spýtal sa opatrne, lebo počul potiahnutie nosom.
„Kankurou,“ mierne sa otočila a v tom spustila svoj krátky, ale ostrým tónom podaný monológ, „...takže láskavo odkáž svojmu bratovi, že ho mám po krk! Že po tom, čo spravil, sa odvážil ma požiadať o tanec! Zajtra odchádzam z dediny! Čítala som kódex, ako vyslankyňa mám právo si o pár dní skrátiť misiu. Navyše už ma tu nepotrebujete – je po maturitách!“
„Po-počkať čo?“ zhíkol Kankurou a roztržito mával rukami, „čo?“
„Videla som ho s Matsuri...zvyšok si domysli,“ znova potiahla nosom a utrela si oči do sucha.

Hľadela na ulicu a nechala studený nočný vánok, aby jej vial do tváre a ochladzoval oči od sĺz. Kankurou stál za ňou s otvorenými ústami. Po šoku, ktorým si prešiel si niečo uvedomil. To vďaka nemu Gaara išiel za Tanaris. Mal by jej to povedať? Sám nevedel. No, lútkar chcel byť úprimný: „Tanaris, prepáč, to je moja vina.“
„Eh?“ nechápajúc skrivila ústa.
„Gaara so mnou prehral stávku a ja som mu kázal nech ide za tebou. Vieš, ja som o tomto nevedel, že niečo s Matsuri. Ale...mne to vôbec nejde dokopy. Prečo Matsuri, keď si tu ty? To je nejaká blbosť,“ zaťal päsť a začal v ňom rásť obrovský hnev voči mladšiemu bratovi, „prepáč. Prosím.“
„Neviem, čo sa s ním stalo,“ rozhodila rukami a popravila si prameň vlasov, ktorý jej padal na líce, „nehnevám sa na teba, vôbec. Viem, že ťa to mrzí, no to nemení nič na tom, čo spravil a čo možno aj robí.“
„Mrzí ma to celé, Tanaris, prepáč.“
„Nie, to je dobré,“ pokrútila hlavou, hlboko vydýchla a roztrasenou rukou si prešla po čele, „raz ma šľahne.“

Začalo jej zovierať hrdlo a z toho sa jej do hlasu vmiesilo zúfalstvo. Zrazu ucítila ako jej po chrbte prechádzala mužská ruka, obzrela sa. Ani nie sekunda a Tanaris bola v tuhom Kankurovom objatí. Ruky o dosť väčšie ako Gaarove a i teplo omnoho intenzívnejšie ju začalo chlácholiť.

„Kankurou?!“ on sa obzrel na dvere, odkiaľ išlo jeho meno.
Tanaris sa odlepila od Kankura: „Naku?“
Modrovláska stála pri dverách celkom zarazene...