Zmätený Kazekage 30.

Hikari Animaru

Milá Hikari, chcem ti venovať tento diel lebo si úžasná čitateľka ... a zbožňujem tvoje milené a vtipné komentáre. Arigato, že si vždy nájdeš čas na túto FF. Ďakujem...
A práve preto som si dovolila pomenovať po Tebe postavu.

Medzi tým Gaara odišiel do svojej kancelárie stále mysliac na to, čo mu Tanaris povedala. Hrozne ho to štvalo to, čo Baki povedal. Štvalo ho to až tak moc, že sa nedokázal sústrediť na prácu, neustále sa mýlil.
„Tak a dosť,“ povedal si a zamieril ku Bakimu do kancelárie.

Baki zostal jeho návštevou dosť prekvapený.
„Čo to má znamenať?“ spustil a nestihol čo i len za sebou zavrieť dvere.
V Gaarovi začal rásť hnev a patrične to dal najavo zamračeným výrazom. Muž za stolom sa síce tváril nechápavo, ale tušil o čo ide:„ Čo má znamenať čo?“
Nečakal, že Gaara k nemu nabehne, nepočítal ani s tým, že by mu to Inuzuka povedala. Nadávala na neho a tvrdila, že sa spolu nebavia. Začal nervózne šťukať perom.
„Tanaris. Čo si jej za hlúposti narozprával?!“ sykol pomedzi zuby a Baki nasucho prehltol.
„Vieš, no Gaara...“ začal koktať a do toho mu vbehol Kazekage.
„Počúvaj ma Baki, prečo pletieš Tanaris do takýchto vecí? Povedz mi, čo má ona s mojou prácou?“
„No vieš, ako to povedať,“ poškriabal sa na líci a začalo mu byť trápne.
„Ako to povedať? Slovom prepáč, smerujúcim k Tanaris. Ako ťa mohla taká totálna hlúposť napadnúť?“ založil ruky pri hrudi a neveriacky krútil hlavou.
Baki treskol po stole papiermi, čo mal v ruke: „Gaara, ty vôbec posledný mesiac nepracuješ!“
Prekvapene sa ohradil: „Veď som neustále zavretý v kancelárii.“
„Áno si, to je pravda. Ale aj tak nič nestíhaš, všetky dokumenty, ktoré od teba potrebujem na ne buď zabudneš alebo nestíhaš. A nechodíš na zasadnutia rady...nehnevaj sa, ale ja naozaj nechápem, čo celý deň v tej kancelárii robíš, keď nič nestíhaš.“

Gaara zaťal sánku. Vedel, že má pravdu, no nepriznával si to. Nechcel si priznať, že pre to, ako sa rozhodol ohľadom Tanaris, nemôže sa poriadne sústrediť na prácu a v tom mu to všetko zapadlo do seba. Preto si Baki myslel, že má na neho zlý vplyv. Celé dni len bezducho sedí vo svojej pracovni a všetky povinnosti, ktoré ako tak stíhal s nadčasom, teraz nedokáže. Myseľ mal veľmi nekoncentrovanú. Radšej si zoberie krhličku a polieva si rastliny. Predtým toto robil tak raz alebo dva krát do týždňa, aby sa na chvíľku odpútal. Teraz, keď si to tak vzal, tak v podstate nerobí nič iné, ako sa len prechádza po kancelárií, zalieva kaktusy a tvári sa, že pracuje.

Dvihol hlavu a zazrel tvár svojho bývalého senseia. Nič mu nepovedal. Nemal totiž čo. Bakiho si veľmi si ho vážil a veril, že pri ňom vždy bude stáť a podporovať ho. Len ten to asi zle pochopil...nepodporovať ho len pracovne, ale aj v osobnom živote.
„Vieš čo, Baki,“ jeho meno vyslovil dosť sarkasticky, „myslel som si, že keď budem mať nejaké osobné problémy, tak si toho všimneš a nie, že budeš mojim blízkym ľuďom a mne trepať hovadiny,“ povedal dosť tvrdo a odišiel...

Mladej Inuzuke a jej kolegom pod zeleným svetlom z chakry, stekali kvapky potu po tvári a vlasy silno viali smerom dohora.
„Ešte chvíľu vydržte, čoskoro bude vyliečená,“ zadýchane zakričala Tanaris a medici jej prikývli.
Všetci už boli vyčerpaní. Aj tí, čo liečili a aj ich náhradníci, veď ako inak, keď sa ťažko zranenú kunoichi pokúšali udržať pri živote už tri hodiny. Tanaris vrážala do operácie maximum, čo mohla. Tým pádom jej hrozilo nebezpečenstvo ohrozenia jej samotnej. Mohla by sa vyčerpať až na smrť. Nedokázala by si však odpustiť, keby tá žena umrela kvôli tomu, že nedala do toho všetko. Začínala mlieť z toho posledného. Všetci udržiavali pečate a sústredili sa na doliečenie kunoichi. Potrebné už len bolo, aby sa prebrala.

„Tanaris! Prosím potrebujem náhradu...je mi už strašne zle,“ ozval sa Masashi.
Sťažka prehovorila: „Už skutočne len pár minút, nevydržíš to?“
Masashi pokrútil hlavou: „Včera som mal tiež operáciu a nestihol som všetku chakru dočerpať.“
Prikývla mu so slovami: „Dobre radšej choď...my to traja dokončíme.“
„Nie, musím vám sem niekoho poslať.“
„Bude v poriadku...“
Masashi sa zamračil a ostal znepokojený: „Tanaris...vieš, že by si sa nemala toľko prepínať.“
„Viem. Neboj sa,“ očami prebehla ostatných dvoch medikov, „ešte chvíľu to vydržte.“
Masashi sa pobral preč a Tanaris sa ďalej venovala liečeniu.

Po operácii prišla na recepciu zaniesť dokumenty o stave zachránenej kunoichi. Mala veľmi šťastnú a vyrovnanú tvár, no telesne bola na tom opačne. Dokonca mierne krívala.
„Tanaris-sama, podľa vášho výrazu ste ju zachránili,“ sestrička sa postavila a zobrala Tanaris z ruky papiere.
„Áno, chvalabohu...len ma to dosť unavilo,“ prešla za stôl, kde bola aj medička.
Tanaris sa vyzliekla z plášťu a tackavo si sadla na stoličku vedľa tej, ktorú tam mala recepčná.
„Ste isto v poriadku?“
„Áno som, Hikari. Nestrachuj sa toľko a prosím nebuď taká formálna, dobre?“ mierne sa pousmiala, no skôr sa snažila klamať seba ako Hikari.
„Prepáč, ale neviem, čo by mi na to šéfka povedala, keby ma videla ti tykať,“ posadila sa k nej a podala jej šálku čaju.
„Nič, Temari by to podľa mňa nevadilo, keď to ja sama chcem tak.“
„Hm...“ Hikari zauvažovala a upila si z čaju, „inak, Tanaris...musíš toto zaniesť Kazekagemu-sama.“
„Kazekagemu?“ chcela zaškrípať zubami, no už ani na to nemala silu.
„Áno. Bol zvedavý, či ju zachránite alebo nie.“
„Čože?“ zatvárila sa ako keby sa napila skazeného mlieka.
„Počuješ. Cestou z nemocnice sa tu u mňa zastavil a povedal, že chce vidieť spisy z operácie, ktorú vykonáva Inuzuka Tanaris – takto mi to povedal,“ nadvihla obočie a rozložila rukami.
Tanaris len pokrútila hlavou s povzdychnutím: „Idiot.“
„Nemôže ísť s tým niekto iný? Som fakt unavená.“
„Prepáč, ale všetci medici sú momentálne zamestnaní a tí, ktorí nie sú, tak sú mimo z nočných operácií.“
„To ich bolo až toľko?“
„Hej...“ povzdychla si a poškriabala sa na stehne, „pôjdeš za ním?“
„Fajn,“ snažila sa neprekrútiť očami, „pôjdem za chvíľku. Musím si oddýchnuť až neodkvacnem.“
„Radšej,“ na toto sa Hikari začala venovať dlhému telefonátu a tak sa Tanaris po desiatich minútach s veľkou nechuťou pobrala ku Gaarovi.

Celý čas po ceste nadávala na to, ako tam musí ísť. Pred kanceláriou sa zhlboka nadýchla a zaťala sánky.
„Kazekage-sama,“ snažila sa byť čo najmilšia, ako to len šlo.
„Dobré ráno, Tanaris-sama,“ jeho formálnosť dievča zaskočila.
„Ako komu,“ odsekla, na čo Gaara sa zamračil, „tu som vám doniesla spisy ohľadom tej kunoichi. Zachránili sme ju,“ naschvál povedala zachránili.
„Výborne, Tanaris-sama. Som rád, že ste ju zachránila,“ prvý krát sa s ňou rozprával formálne a pekne jej to liezlo na city.
„Aj ja,“ povzdychla sa si a mykla hlavou, lebo sa jej začiernilo pred očami.

Chytila sa za srdce a začala sa zhlboka nadychovať. Gaara si nič nevšimol, lebo sa sústredil na čítanie zdravotného spisu. Tanaris sa nemohla dočkať, kedy ten spis dočíta lebo jej začalo byť naozaj zle. V duchu sa preklínala, že si neoddýchla vyše. Vydala zo seba slabý ston, na čo Gaara odpútal svoju pozornosť od papiera: „Tanaris, si v poriadku?“
Na tvári mal preľaknutý výraz, ktorý ona nevidela. Pre tento krát ju neoslovil formálne. Tanaris len pokrútila hlavou a oprela sa o Gaarov stôl.
„Operovala som od šiestej doteraz,“ vysekala zo seba.
„Veď to je vyše ako tri hodiny!“ až sa zhrozil, keď si uvedomil, koľko chakry musela behom operácie vyčerpať.
Hneď sa postavil, aby jej pomohol udržať sa na nohách, no nestihol. Od Tanaris ho delili len dva kroky k tomu, aby ju podoprel, no ona sa stihla zosypať na zem v bezvedomí.

„Tanaris!“ Gaara prevalil Tanaris z brucha na chrbát, „stráže!!!“
Chytil si ju do náručia a vybehol s ňou na chodbu.
„Kazekage-sama, čo sa stalo?!“ pribehli k nemu dvaja ANBU.
„Je tu na blízku niekde medik?“
„Nie, Kazekage-sama. Jedine do nemocnice.“
„Do šľaka!“ zanadával Gaara, nemal pri sebe tykvu, aby pieskom z nej preletel do nemocnice.
Potom, keď trochu prestal panikáriť, vrátil sa naspäť do kancelárie. Tanaris položil na svoj stôl, spravil pár pečatí a potom dievča znovu zobral do náruče a spolu s ňou sa premenil na piesok, ktorý sa rozptýlil v miestnosti.

Uprostred nemocnice, sa zrazu začal vytvárať malý, slabý vír z piesku. Ľudia, medici, doktori a sestričky zostali pozorovať zvláštny úkaz. Niektorý dokonca od strachu až stvrdli. Z piesku sa rýchlo vyformovali dve postavy. Muž a žena.
„Tanaris!“ zhíkla Hikari a rozbehla sa oproti Gaarovi, „Kazekage-sama, čo sa...?“
„Odpadla mi v kancelárií...prosím ťa, Hikari pomôž mi,“ v hlase mu bolo počuť úzkosť.
Ona rýchlo prikývla a zakričala na koniec chodby: „Maoi, Raizo!!!“
Rozbehli sa ku Gaarovi a Hikari ho medzi tým, stále v náručí s Tanaris, viedla do miestnosti, kde bolo strašne veľa prístrojov. Keď to mladík videl až sa mu hlava zatočila. Položil ju na posteľ a Hikari rozprestrela ruky nad jej hrudník. Okolo jej dlaní sa zjavila zelená chakra. Hikari sa s prižmúrenými očami sústredila.
„Maoi, zavolaj Masashiho, Tanaris je vo veľmi zlom stave.“
Maoi vyschlo v krku: „V ako moc vážnom?“
„V takom, že ak ju do pár minút neodvedieme na operačný sál a nedodáme chakru je po nej“
Maoi sa prešvihla okolo Gaaru, ktorý stál ako socha. Pri myšlienke, že o ňu príde úplne, nie len tak, že nemôže s ňou byť sa mu skoro podlomili kolená.
‚Čo budem robiť potom, ak ju stratím?‘ z Gaarovej myšlienky ho vyrušila adrenalínom preplnená Hikari: „Do čerta! Raizo zavolaj aj Sadea.“
„Hai!“
„Č-čo sa deje, keď treba ďalšieho?!“ pristúpil ku nej a netrpezlivo čakal odpoveď.
„Tanaris začína mať slabý tep. Kazekage-sama asi by ste mali ísť,“ snažila sa sústrediť aj na rozhovor s vodcom dediny aj na Tanaris, „do pekla Tanaris, čo robila pri tej operácií, keď nemá vôbec skoro chakru v tele?!“
Do toho sa vložil Masashi ešte stále vyčerpaný z operácie, na ktorej sa podieľal spolu s Inuzukou: „Čo sa deje?“
„Masashi-dono, Tanaris-sama má úplne vybitú chakru z tej rannej operácie.“
„Ale do čerta aj s ňou! A že to má pod kontrolou! Hovoril som, že nemá liečiť plnou silou.“
„Hikari,“ pribehol už aj doktor a zároveň medik, „čo sa robí?“

Myslela, že ju asi porazí, keď už po tisíci krát musela hovoriť, čo s Tanaris je. Sageo prikývol, Hikari mu ustúpila a on pravú ruku nechal ponad jej srdce: „To, že má taký slabý tep je z nedostatku chakry – v podstate pomaly umiera. Musíte ju okamžite dostať na operačný sál. Idem ju liečiť, kto ešte?“
Hikari sa ponúkla aj s Raizom. Maoi chvíľu váhala, lebo už jednu operáciu za sebou mala, no už si stihla oddýchnuť. Pridala sa aj ona po ceste do operačného sálu, pričom doňho ju niesol opäť Gaara. Masashi sa pred veľkými dverami zastavil: „Ja už nemôžem s vami ísť. Som veľmi unavený a nemám veľa chakry. Rýchlo vám niekoho pošlem. Dobitú chakru bude mať behom chvíľky. Doplňte jej ju úplne.“
Odbočil od ostatných do iných dverí, odkiaľ za chvíľku vyšla medička dávajúc si dole rúško.
Dvere operačného sálu sa zatvorili a Gaara si bezducho sadol na lavičku na chodbe a tvár si dal do dlaní. Chvíľu potichu premýšľal a bol rád, že je o ňu postarané.

„Máte ju rád, Kazekage-sama, však?“ ozval sa niečí hlas.
Gaara dvihol hlavu a svetlo mu udrelo do očí: „Masashi-dono,“ on si k nemu unavene, ale s úsmevom prisadol, „keby len rád.“
Potichu si povzdychol. Vôbec mu nevadilo, že mu položil takú otázku. Bolo to celkom odvážne, aspoň sa mu tak zdalo, že väčšina ľudí by si to zrejme nedovolila.
„Je to na vás vidieť,“ úsmev sa mu ešte väčšmi prehĺbil, „na vás obidvoch.“
„Akurát, že ja som to pokašlal,“ vzápätí sa uvedomil, že jeho to asi netrápi, „prepáčte Masashi-dono. Vy máte aj iné starosti.“
„Nie to je v poriadku, Kazekage-sama. Koniec koncov, ja som bol ten kto prvý začal túto tému. Nebojte sa, stihol som si všimnúť, že vám to nie je nepríjemné, že som sa na to spýtal.“
Gaara sa ľahko pousmial: „Viete...ja to dievča už od detstva milujem.“
Masashi sa nemohol nezasmiať: „Nie je nič krajšie ako byť zamilovaný. Aj keď to bolí...niekedy až tak moc, že sa sám seba pýtaš, či to má zmysel.“
„A má?“ pozrel sa naňho a vedúci Piesočných medikov mu v tvári videl vďačnosť.
„Vždy má, Kazekage-sama. O to sú tie spoločné chvíle krajšie. Gaara-sama...čím hustejšie tŕne vás čakajú na ceste do Konohy, tým krajšia bude ruža na konci,“ postavil sa a pomalými krokmi sa odoberal preč.
„Ďakujem,“ do tichej chodby sa šeptom ozvali Gaarove slová vďaky.
„Tanaris je skvelé dievča. Mám ju rád a vy ste úžasný Kazekage s ťažkou minulosťou. Obaja si zaslúžite šťastie...“