Zmätený Kazekage 29.

Poďakovanie

Chcela by som poďakovať všetkým, ktorý si prečítali spoluautorskú FF s Mestekovou Arigato! Som veľmi rada, že čítate ako aj túto tak aj našu s Mestekovou spoločnú a aj pre niektorých, ktorý čítate predvianočnú slávnosť v Konohe. (Áno, je to mega odveci.. že už je po vianociach ale apsoň je zimné obdobie nie?

Dvere sa zabuchli a Inuzuka sa rozbehla proti stolu. Bolo to asi jediný krát v živote kedy Gaara pocítil strach z nej. Zdvihol sa zo stoličky a rýchlo cúvol, lebo Inuzuka sa rútila priamo oproti nemu. Dupoty zastali a ozvalo sa dvojité tresknutie po stole: „Prečo, Gaara. Prečo?!“
Ten nasucho prehltol.
„Vieš, ja som sa...nie. Najprv toto...Bože! Veď ja ani neviem kde začať!“
Inuzuke ruplo z neho a začala mu vrieskať v kancelári, raz to prísť muselo. Gaara zdesene hľadel na jej oči. A viete čo v nich bolo? Šialenosť po pravde, bolesť a láska. Gaara azda ešte nikomu nevidel v očiach toľko pocitov naraz. On donedávna nepoznal ani jeden. Ba možno jeden a túžbu po krvi a smrti, ktorú v ňom prehlboval Shukaku.
Z civenia do Tanarisiných očí bol vyrušený, lebo znova spustila: „Naozaj neviem, kde začať! Najprv to tvoje správanie - začneš byť neviem aký náladový a potom? Potom po mne vybehneš, máš ma celú noc u seba a na druhý deň mi povieš, že jednoducho nič. Nič?! Že to už sa nikdy nestane a my dvaja spolu nebudeme. Čo to k***a je, Gaara?!“
Mladík len civel a bol ticho.
Tanaris tak trocha tušila, že nebude nič hovoriť. On bol doteraz skôr len vydesený a prekvapený, že mu len tak nabehne do kancelárie a začne robiť scény. Nestihol sa prebrať z toho aj keď vedel, že Tanaris patrí k osobám, ktoré v sebe dlho niečo držia, no po čase to z nich vybuchne.

Z jednej sekundy na druhú dievča opustila všetka tá zlosť a nastúpila ľútosť. Vytiekli jej slzy. Keď ich videl, riadne to s ním pohlo. Začalo mu trhať vnútro na kúsky, zvieralo mu srdce a zle sa mu z toho dýchalo. Stav zrelý na cvokára. Tanaris zvesila hlavu a snažila sa upokojiť plač, no skutočnosti okolo nej jej to znemožňovali. A popravde ani Gaara sa nedokázal upokojiť. Nemohol ju takú vidieť a ešte k tomu kvôli nemu. Pohol sa a rozhodol sa spraviť niečo, o čom sám nevedel, či bude dobrý nápad alebo nie. Svoje kroky väčšinou premyslel. Teraz sa však prešvihol k stolu, so stonom ho rýchlo odsunul. Inuzuka oň opretá, začala padať na zem. Nedočkala sa pádu a miesto toho ju pohltilo jeho náručie. Ona sa hneď chcela odtiahnuť, no Gaara jej nedovolil. Prestala sa brániť, lebo si priznala, že jej to nie je nepríjemné. Gaara priložil Tanarisinu pravú ruku na jeho bok a ona ho po malom zaváhaní pevne objala. Stále potichu plakala zabrodená do Kazekageho rúcha.

„Gaara, prečo si to spravil? A prečo robíš toto?!“ uplakano sa opýtala.
„Šššš,“ Gaara sa snažil utíšiť Tanaris hladením po vlasoch, „neviem, ako ti to teraz mám povedať. Raz ti odôvodním.“
„Gaara...“
Stáli v objatí v kancelárii tak dlho, dokiaľ Tanarisin plač úplne neustal.
„Asi by som mala ísť,“ odtiahla sa od neho a popretierala si oči, „mám ešte
prácu.“
V kútiku duše ľutovala, že tam šla. Mala chuť si rozbiť hlavu o stenu. Nič nevyriešila. Len sa vyrevala do hrude, ktorej sa nechcela dotknúť.
„Bež, aj ja mám toho veľa,“ hlboko sa jej pozrel do očí.

Gaara odstúpil a Tanaris sa mrsko otočila a odišla s tichučkým pozdravom. Kazekage si odsunul stôl naspäť a posadil sa zaň. Nezačal pracovať, ako to tvrdil Tanaris. Jednoducho sa nedalo. Oprel si lakte o stôl a zavrel oči, premýšľajúc...

Inuzuka sa vrátila do svojho kabinetu, aby si pozrela nejaké testy od kadetných tried. Opravovala písomky a po hodinke jej z toho začalo trocha šibať. Odložila teda pero a oprela sa. Opäť sa pripútala myšlienkami na Gaaru. Celé ju to tak žralo, chcela vedieť, čo za tým je...niekedy si dokonca priala, aby jej pocity zmizli. Jednoduchým okamžikom by sa vyparili a bol by pokoj. Zároveň to chcela a zároveň nie. Bolo to medzi nimi takto na vlásku pridlho. Už desať rokov. Poobzerala sa po tmavšej miestnosti.

Tento kabinet, ktorý má s Naku a senseiom, ktorý vyučuje lútkarstvo. Tanaris pôvodne dostala kabinet na druhej strane chodby, no dve kolegyne, ktoré ho mali s ňou, jej závideli vzťah, ktorý ešte vtedy s Gaarom mala. Boli neznesiteľné, robili jej napriek. Závisť bola až tak viditeľná a neprehĺtateľná, že Tanaris poprosila Shikamara o predelenie. On s radosťou súhlasil. Nemal rád šialené Gaarove fanúšičky. Nakin kabinet bol síce menší, ale za to útulný. Tanaris niekedy desili lútky, ktoré tam mal Kazemaru odložené. Ale na rozdiel od tých dvoch ženských oni Tanaris milo privítali. Naku bola dobrá priateľka a Kazemaru nebol zamilovaný do Gaaru...to by bolo asi divné keby bol.
Tanaris nad týmto všetkým uvažovala, čo ju aspoň na chvíľu odpútalo, keď zase myslela na neho. Chcela sa vrátiť k práci, no niekto jej zrazu zaklopal na dvere: „Vstúpte,“ prebrala sa z uvažovania a otvorila oči.
Do miestnosti vošla kunoichi v strednom veku, držala v ruke zvitok, no ten nebol pre Tanaris.
„Dobrý deň, Tanaris-sama,“ pozdravila potom, čo si Konožanku pohŕdavo premerala.
Jej civenie jej bolo dosť nepríjemné. Síce tú ženu videla asi tri sekundy, mala pocit, že dotyčnú osobu neznáša. Ako keby bola nejaký odpad. Zahnala tieto myšlienky a prehovorila na ňu: „Čo potrebujete?“
„Som posol Bakiho-dono. Chcel by s vami hovoriť,“ nejako ironicky sa pousmiala a Tanaris nechápala prečo tá prchkosť.
Nadvihla obočie: „Rozumiem. Teraz hneď?“

Kunoichi na ňu až vyštekla a Tanaris odložila písomky do stolíku dúfajúc, že zajtra ich nezabudne opraviť a že cesta do Bakiho kancelárie, nebude trvať dlho. Bakiho poslíček ju doviedol do budovy kage a opustil ju pred dverami s pozdravom. Tanaris bola šťastná, že už je tá nepríjemná ženská od nej preč, nadýchla sa a zaklopala na dvere. Vôbec nemala potuchy, čo by od nej Baki mohol chcieť.

„Chceli ste so mnou hovoriť Baki-dono?“ vykukla sa spoza dverí, Baki sedel za svojím stolom.
„Áno, Tanaris-sama. Prosím, posaďte sa,“ ukázal rukou na stoličku pri jeho stole.
Sadla si a zvedavo čakala, kým Baki začne rozprávať. Niečo si písal do nejakého zvitku, potom ho odložil a pozrel sa na Inuzuku.
„Tanaris-sama, viete prečo som si vás zavolal?“ prehovoril a Tanaris prišlo, že tón bol povýšenecky.
Pokrútila hlavou načo Baki reagoval: „Naozaj neviete?“
„Nie, Baki-dono. Naozaj netuším.“
„Tak ja vám to poviem,“ postavil sa a začal sa prechádzať po kancelárii a Tanaris tušila, že to nebude nič dobré „myslím, že by ste mali obmedziť vaše stretávanie s Kazekagem, máte na neho zlý vplyv.“
Tanaris sa zamračila a padla jej sánka: „Č-čo prosím, Baki-dono?“
„Ale no tak...netvár sa,“ odrazu prestal byť formálny.
Tanaris sa neformálne, tak povediac kolegovsky porozprávala s Bakim len dva krát, no vždy to bolo v dobrom, nie s ironickým nádychom.
„Viem, že ty a Gaara spolu niečo máte. Všimol som si to na zasadnutí rady. Ako sa jeden na druhého pozeráte.“
Tanaris nemala slov. Nečakala by, že si ju Gaarov bývali sensei zavolá kvôli takejto kravine, ktorá navyše ani nebola pravda. Celé to bolo divoké.
„Ja, že mám na neho zlý vplyv? Baki...nehnevaj sa, ale toto je absurdné!“ zagestikulovala rukou a znechutene sa na neho pozerala, „ako si dovoľuješ niečo také povedať?“
„Veď to vidím.“
„Baki, myslím, že sa mýliš. Nemám na neho zlý vplyv a len tak mimochodom, ja sa ti tiež a ani Gaara sa ti nestaráme do tvojich osobných vecí. Takže sa nestaraj ty do nás,“ tvrdo mu odpovedala, lebo jej začínal liezť poriadne na nervy.
Výmena názorov sa začala vyostrovať na hádku. Tanaris na neho chcela zvýšiť tón a dať tým najavo svoju nespokojnosť, no zastavila ju jeho veta.
„Mám právo sa do vás starať, pokiaľ váš vzťah zasahuje do vedenia Suny!“ Baki na ňu zvýšil tón a Tanaris ostala zarazená.
Nahnali sa do nej zmiešané a neisté pocity, ktoré ani sama nevedela identifikovať: „Počkať čo? Akože zasahuje do vedenia Suny? Čo to má znamenať?“
„Tak a dosť. Netvár sa, že o ničom nevieš, keď si s ním.“
„Ja s ním nie som.“
„Ale si. Neklam!!!“ zvrieskol po nej a Tanaris sa zlostne postavila.
„Už mám toho po krk! Čo má môj vzťah s Gaarom a vedenie Suny spoločné?“ aj keby sa neviem ako snažila, neprišla by na to.
„Že takmer od kedy si tu, Gaaru nestíha svoju prácu,“ ukazovákom nahnevane ťukal do dreveného stola.
„Takmer?“ dievča arogantne dvihlo obočie.
„Áno...ťahá sa to posledný vyše mesiac.“

V tom sa Tanaris zarazila. Časovo to vychádzalo na vtedy, kedy jej povedal, že spolu nemôžu byť. Rozmýšľala. Potom sa pozrela na Bakiho: „Dosť. Baki! To, že sa niečo s Gaarom deje, nie vôbec moja vina! Ja sa stým idiotom nehovorím už vyše mesiaca!“ nahrnuli sa jej slzy do očí, ktoré ihneď potlačila a Bakiho z toho až zamrazilo.
Tanaris sa podarilo udržať slanú tekutinu, no vyhŕkla zo seba: „Baki...on...on ma opustil. Chápeš? Opustil ma. Takže nič z toho nie je moja vina.“
Rozhodla sa odísť.
„Tanaris počkaj!“ zakričal na ňu Baki, no ona sa tvárila, že ho už nepočuje.
Sadol si za stôl a všetkého začal ľutovať. Sklonil hlavu do dlaní a pripadal si ako úplný cvok.
Tanaris bola zvyšok svojho večera maximálne vytočená a unavená. Mala ísť k Naku na návštevu, avšak bola tak v zlej nálade, že keď prišla domov poslala Katonmara s odkazom, že k nej nepríde. Keď sa psík vrátil, v čelusti stísal látkový mešec.

Vzala mu ho zo zubov a siahla rukou do látkového vaku. Vytiahla odtiaľ dózičku s teplými mesačnými koláčikmi.
„Naku je tak milá,“ s úsmevom sa vyrovnala a odniesla si ich do kuchyne, kde si na nich pochutnala.
Dožula posledný meliaci sa kúsok koláču a dopila zvyšky čaju. Morimaru aj s Katonmarom už dávno spali. Chvíľku sa na oboch pozerala a potom celkom ukľudnená si ľahla a zaspala...

Na druhý deň skoro ráno, budil Tanaris buchot na dvere. Otrávene sa vyštverala z postele. Po ceste sa treskla hlavou o zárubňu, lebo sa od únavy zatackala. Šúchajúc si spánok, otvorila dvere. U nich stál udýchaný, mladý medik s prosbou, že musí ísť okamžite do nemocnice. Bolo to zjavne naliehavé, keďže bežal a aj dosť ju poháňal. Tanaris sa snáď ani ešte rýchlejšie neobliekla tak, ako teraz. Na sekundu vletela do kúpeľne, kde si len vytlačila pastu do úst, požužlala ju v ústach, vypľula a rukami si učesala vlasy. Zo stola zobrala malý strapec hrozna, lebo jej žalúdok zvieral hnusný ranný hlad. Dúfajúc, že rachotom nezobudila zvieratá vybehla z domu aj s medikom.
Keď bola konečne v nemocnici zistila, o čo ide. Akurát sa chystala na operáciu jednej ťažko poranenej kunoichi, ktorú jej kolegovia doniesli za úsvitu na rukách zaliatu krvou. Šanca, že ju zachránia bola nízka.
Tanaris behom prechádzala chodbou nasadzujúc si plášť. Zrazu uvidela ako z nejakých dverí vyšiel vodca dediny vo svojom bielo-modrom rúchu a tiež vyzeral, že veľa nepospal.
„Ty!!!“ v záplave adrenalínu zakričala na neho a všetci na chodbe sa otočili za hlučnou osobou.
Gaara vypleštil oči a nevedomky spravil jeden krôčik dozadu s myšlienkou, že ho asi čaká ďalšia povestná Tanarisina scéna. Ona smerovala k nemu so vztýčeným ukazovákom, smerujúcim na neho zatiaľ, čo všetci sledovali, čo sa bude diať.
„Ty! Kazekage!“ spustila na neho, keď k nemu dokráčala, začala mu prstom pichať do hrudníka, „ty si daj dokopy svojho senseia aj všetkých podriadených, jasné?“
Gaara na ňu nechápavo hľadel a snažil sa porozumieť situácii, no strácal sa.
„Aby ti bolo jasné o čo ide, tak tvoj sensei si myslí, že mám na teba zlý vplyv, kolegyne na akadémii ma kvôli tebe neznášali a moja žiačka si myslela, že s tebou spávam! Takže!!! Láskavo si daj všetkých svojich podriadených dokopy, rozumieš?! A teraz...ma neotravuj, čaká ma ťažká operácia a ja musím ísť,“ prekĺzla sa okolo neho, nevšímajúc si popadané sánky okolo stojacich medikov, sestričiek a občanov Suny.

Kazekage nestihol spracovať to, čo mu všetko povedala a už bola aj preč. Že sa jeho podriadený nepekne správajú? Poobzeral si pohľady ľudí a mal pocit, že by mal niečo povedať.
„Uponáhľané to dievča,“ to bolo jediné, čo zo seba dostal a za to sa zahriakol, že väčšia hlúposť ho napadnúť nemohla.
Začal premýšľať o mlela Tanaris. Že Baki si myslí to a to. Rozhodol sa za ním skočiť. Gaara sa poobzeral okolo seba: niektorí ľudia sa stále zvedavo na neho pozerali a iní si už robili svoje.
‚To teda bola pekná scéna, teraz vyzerám ako sukničkár. Tanaris, máš na takéto veci niekedy fakt talent‘ zúfalo si prehrabol vlasy a pobral sa do svojej kancelárie.

„Tanaris-sama!“ oproti menovanej sa rozbehla mladá, šikovná medička menom Maoi, „chvalabohu, že ste tu! Začíname ju strácať!“
Inuzuka v bielom si pretrela spotené čelo od nervozity. Bála sa, či to dokáže. Ešte nikdy neoperovala takto závažne poraneného človeka.
„Drž nám palce, Maoi!“ po týchto slovách roztvorila dvere.

Prvý krát videla Tanaris operačný sál medikov. Bol celý čierny, v strede ležala zranená kunoichi celá zababraná od krvi a špiny a vo veľkej vzdialenosti od nej štyria ninjovia, ktorý spolu vytvárali štvorec. Nahradila jedného z nich so slovami: „Musíš byť vyčerpaný a aj ostatní, pošli sem Maoi.“
Sadla si do tureckého sedu, spravila pečať a čo najviac sa sústredila na zdravotný stav shinobi: „Hej, ty!“ oslovila ho celkom nezdvorilo, no nemohla si spomenúť na jeho meno, „toto je príliš vážne! Kde v p***li trčí Masashi? Zavolajte ho a ešte ďalších. Pokiaľ budeme štyria, nezachránime ju.“
„Hai!“ zakričal ninja a Tanaris mu prikývla mysliac na závažnosť tejto situácie.
Opäť sa naspäť pozrela na kunoichi a začala svoju všetku chakru sústrediť na jej záchranu.

Medzi tým Gaara odišiel do svojej kancelárie, stále mysliac na to, čo mu Tanaris povedala. Hrozne ho to štvalo to, čo Baki povedal. Štvalo ho to až tak moc, že sa nedokázal sústrediť na prácu, neustále sa mýlil.
„Tak a dosť!“ povedal si a zamieril ku Bakimu do kancelárie...