Zmätený Kazekage 28.

"Mier v ilúzii, nie je skutočný mier. Ten je zmysluplný iba v prípade, že v reálnom svete sa ti ho podarí dosiahnuť."

Sabaku no Gaara

Arisu prebodol hnev a rozbehla sa oproti Tanaris s kunaiom v ruke. Tá len čakala, kým dôjde ku nej. V momente, kedy Arisu chcela pichnúť Tanaris kunaiom do rebier, vyhla sa jej smerom do boku. Dala Arisinu ruku do páky, zobrala jej kunai a spravila jej ním reznú ranu naprieč chrbtom. Študentka bolestne zrevala na celé cvičisko. Toto všetko sa stalo za neuveriteľne krátku dobu, Inuzuka bola na dievča veľmi svižná.
Tanaris upustila kunai a odskočila od nej. Tvár sa jej skrivila a ona si stlačila ľavé rameno. Pečať volala na ňu. Zakusla si do jazyka, aby zahnala myšlienky na jej prekliatie. Arisu sa zviezla na zem. Rana ju neskutočne bolela a oblečenie, ktoré mala na sebe, sa celé zafarbilo krvou. Navyše mokré tričko od krvi sa jej priľnávalo na ranu, čo strašne štípalo. Študenti bez jediného slova len so zdesením pozerali na Arisin chrbát.

„Ešte máš túžbu pokračovať?“ spýtala sa Tanaris a hlavou mykla so boku.
Cítila nezvyčajnú túžbu, ktorá potlačuje v sebe už roky. Uvedomovala si, že situácia sa vyhrotila viac než chcela možno očakávala, no faktom zostávalo to, že s jej chrbtom to prehnala. V tom momente si však nedokázala pomôcť. Nechcela to tak nikdy, ale neznášala Arisu.

„Do pekla,“ čiernovláska zarevala na celú akadémiu, „neprehrám! Katon: Haisekishou!!!“
Arisu vyfúkla z pusy veľký oblak popola, ktorému sa Tanaris nenamáhala vyhnúť - úplne ju zahalil.
Spolužiaci sa rýchlo vzdialili od nich, lebo oblak sa čochvíľa zapáli a ona zhorí. Nikto na cvičisku nechápal, prečo sa neuhla a čakala, kým na ňu dôjde. V oblaku sa vytvorila iskra a naokolo sa objavila kopa ohňa. Arisu sa v prvý moment pokladala za víťazku, no potom jej napadlo, že keď sa neuhýbala asi mala nejaký manéver na únik alebo protiútok iným ninjutsu.

Pýtala sa sama seba, čo je zle. V tom oblak prestal horieť a z jeho posledných hustých pár vyšla Tanaris s úsmevom na tvári.
Arisu spolu s davom detí zhíkla a začala kričať: „Ako je to možné?! Veď to by človeka malo spáliť na uhlík!“
„Varovala som ťa,“ zastavila a dala ruky v bok, „moje telo nepodľahne tak ľahko ohňu, moja najzaujímavejšia schopnosť.“
Mladá kunoichi zaťala päsť: „Čo na tebe nie je geniálne, že?“ vytiahla z kapsy dva shurikeny a hodila ich po nej.
Tanaris spravila pečať ovce a tigra. S úsmevom shurikeny vyblokovala silným prúdom teplého vzduchu, ktorý vytvorila na prstoch. Keď to videla myslela, že ju utrhne.
„Nielen ty, si sa niečo priučila...odkedy som v Sune. A to ma inšpirovalo len teplo, ktoré tu neustále máte,“ úsmev jej zmizol a prišiel vážny výraz, „tak, Arisu. Ukončíš tento duel tým, že sa vzdáš alebo tým, že ťa zmordujem?“
„Moc na výber nemám,“ zavrčala.
„No, veru nemáš...ale na to si mala myslieť pred tým, než si sa proti mne rozbehla.“
„Ako keby bolo jedno alebo druhé nejaká výhra.“
„Ba...výhra to bude, keď sa nevzdáš a pôjdeš proti mne.“
„A v čom to bude výhra, v tom, že zostanem doriadená?“ zvrieskla, krv sa jej v žilách doslovne varila.
„V tom, že neutečieš z duelu ako zbabelec!“ zrevala aj Tanaris.
Arisu sa zúžili zreničky a sledovala Tanarisin tvrdý výraz.
„Ty mi chceš tvrdiť, že toto je skutočný duel hodný shinobiho? Takéto zbabelstvo?! Možno si žena...ale to ti nedáva právo sa opúšťať a myslieť na únik,“ Arisu sa chcela začať obhajovať, no Tanaris ju nepustila k slovu, „nesnaž sa ma prerušovať a tvrdiť, že to tak nie je, pritom to na tebe vidieť. Pamätaj si, že my...kunoichi, máme byť tvrdé, odvážne. Ninja je ten, kto vytrvá. Áno, je pravda, že predsa sme tie nežnejšie stvorenia, no zároveň si vždy pamätaj, že my, “ dvihla hlavu na všetky budúce kunoichi, „sme silnejšie než muži!“

Maturantka s poraneným chrbtom mala z jej slov vyrazený dych, tak nejako jej doplo, ako sa hlúpo správala. Chrbát ju bolel a krv stále tiekla, no aj tak sa rozhodla, že nebude už rozmýšľať na únik, ale bude spať na tom, čo si ustala. Začala používať rôzne ohnivé techniky aj taijutsu. Tanaris sa jej viac menej už len uhýbala, ani raz ju neporanila. Po nejakej chvíľke Arisu už došla chakra – jej posledné zbytky použila na Housenka no jutsu, po ktorom od vyčerpania upadla do bezvedomia. Bola unavená aj telesne a navyše nemala ani kúsok chakry. Ako spadla na zem hneď sa ku nej rozbehla Tanaris aj ostatný žiaci.

„Arisu, preber sa!“ kričala jej najlepšia kamarátka.
„Uhnite mi!“ Tanaris odsácala žiakov, aby sa dostala k Arisu, „uhnite mi!“
Priložila dlane ku jej hrudníku a začala ju liečiť. Za chrbtom jej zastali jej kamarátky a ústa si prikrývali v strachu.
„Nebojte sa, bude v poriadku,“ utešovala Tanaris všetkých okolo seba.

Arisu mala celú tvár aj ruky doožgierané, dokonca mala aj na malom mieste spálené oblečenie. Keď jej Tanaris dodala do tela dostatočné množstvo chakry, vzala ju na ruky: „Týmto sa pre dnešok hodina končí...trénujte to, čo doteraz. Musím ísť Arisu ošetriť do nemocnice, tu sa nedá sústrediť.“
Deti odkráčali domov a Tanaris behom išla do nemocnice. Cestou si ju všimla jedna osoba a zamierila za ňou. Na príjme pacientov Tanaris ošetrovala Arisu chrbát a ostatné dve sestričky jej dezinfikovali drobné rezné rany a škrabance.

„Môžem?“ zjavila sa Temari vo dverách.
„Hai, Dobré ráno, Temari-sama,“ sestričky sa mierne vystrašili.
Báli sa, že niečo previedli, keď k nim z ničoho nič nabehla šéfová.
„Nemajte strach, nič sa nedeje,“ smiala sa na ich tvárach piesočná Temari.
Sestričky si tak nejak vydýchli a Tanaris sa nad tým zachichotala.
„Potrebuješ niečo, Temari?“
„Nie, len som bola zvedavá, že čo sa stalo,“ podišla k Arisu a videla poranenie, ktorú jej sensei liečila, „ako sa jej to stalo?“
„Pri dueli,“ odvrkla Tanaris, nebola nadšená, že sa Temari zaujíma.
Napadlo jej, že bude asi problém, keď to zistí Shikamaru alebo jej rodičia, no Arisu sa nedala odbiť.
„Pri duely? Kto ju tak zranil?“

Obidve kunoichi naraz prehovorili, lenže každá povedala niečo iné. Zatiaľ, čo Tanaris sa priznala, Arisu to zaprela a miesto toho povedala meno svojho spolužiaka. Hnedovláska zostala zaskočená Arisiným krytím pred Temari. Šokovane otvorila ústa a potom pozrela na priateľku, ktorá mala ruky v bok, dodala: „No, Tanaris...čakám vysvetlenie.“
Inuzuka spustila ramená: „Fajn...bola som to ja.“
Temari by niečo takéto od Tanaris nečakala, možno jej len ruplo v nervoch od Gaaru. No aj tak jej to prišlo celé akési divoké.
„Tanaris, veď ty nebývaš nezodpovedná...čo ťa to preboha napadlo ju tak doriadiť?“
Sklesnuto pozrela na užívateľku fuutonu.
„Prepáč, ja, asi som to naozaj prehnala,“ ani nevedela, či to prepáč povedala Arisu alebo Temari.
„Temari-sama,“ vstúpila im do dialógu Arisu, „viete, to nie je vina Tanaris-sensei, ale moja. Ja som to vyprovokovala a spôsobila. Tanaris-sensei bola proti,“ dievča sa mohlo otočiť na Tanaris, lebo už jej sestričky obviazali nohy aj ruky.

Ošetrovateľky si sadli k oknu, kde mali položené čaje. Arisin pohľad bol iný ako doteraz, bol úprimný: „Tanaris-sama...ja by som sa vám chcela ospravedlniť za svoje správanie. Veľmi ma to mrzí. Mrzí ma ako som sa správala...to, že som vás nazývala zelenáčom a aj to, že som sa o vás vyjadrila, že obšťastňujete Gaaru-sama.“
Obom sestričkám zabehol čaj a začali sa hrdúsiť, Temari sa v rozpakoch pozrela najprv na Tanaris a potom na ne. Tanaris sa z ich dusiacej reakcie cítila trápne. ‚Výborne teraz vyzerám ako šľapka,‘ prevrátila očami.
„Som veľmi rada, že si to uvedomuješ, síce neskoro, lebo ti bolo ublížené, ale aspoň si sa poučila na celý život. Ďakujem, Arisu,“ usmiala sa na ňu a naklonila sa ku nej a pošeptala jej, „Arisu...vieš o tom, že hovoriť verejne o súkromných veciach je nepekné, však? Ja som pred tvojimi spolužiakmi vtedy tiež mohla začať rozoberať to, ako som videla teba a Isamu, držiac sa za ruky.“
Arisu skoro odkleplo. Chcela, aby to zostalo v tajnosti. Tanaris sa dvihla: „Vidíš...tak preto nerob to, čo nechceš, aby bolo robené tebe. Narobila by som ti asi neplechu, keby som si pustila jazyk na špacír, nemyslíš?“
„Hai...Ďakujem, Tanaris-sensei.“
Tanaris sa k nej opäť naklonila: „My dve spolu môžeme skvelo vychádzať, sme predsa dcéry ohňa, no nie? Len sa musíš snažiť.“
Arisu sa na ňu natešene usmiala: „My môžeme byť priateľky? Po tom všetkom?“
Tanaris sa usmiala a spomenula si na svoj príchod do Konohy po piatich rokoch: „Každý má právo dostať šancu...tak a máš to vyliečené. Teraz ťa sestričky zoberú na vyšetrenie, či nemáš nejaké hlbšie poranenie. Prídem ťa pozrieť zajtra.“
„Arigato, Tanaris-sensei.“

Tanaris v spoločnosti Temari vyšla z nemocnice.
„Ty počuj, Tanaris...“ ozvala sa po dlhom tichu jedna z nich.
„Áno?“
„Mám na teba dve otázky.“
„Som samé ucho,“ usmiala sa s kruhmi pod očami.
„Prvá, vieš o tom, že si úžasná?“ zasmiala sa Temari, na čo sa Tanaris nechápavo zastavila, „s tou žiačkou boli problémy pre tie jej drzé ústa a ty si ju dokázala raz a navždy umlčať.“
„Nó, ja som-“
Temari ju prerušila: „Nič, už to nerieš. S Arisu bude kľud, konečne. A tá druhá otázka...nejdeme na obed?“
„Na obed? Veď máš okolo jedenásť hodín,“ začudovala sa.
Uznala, že je celkom skoro tak sa pred slnkom schovali u Tanaris. Chvíľku porozprávali a o pol jednej sa vybrali do reštaurácie aj s Morimarom a Katonmarom.

V reštaurácií bolo veľa ľudí, až toľko, že Tanaris s Temari mali problém nájsť voľný stôl. Pribehla k nim čašníčka neprekvapená Tanarisinou zoo, s ktorou pravidelne chodievala. Čašníčka ich zaviedla k jedinému prázdnemu stolu v rohu reštaurácie. Bolo tam toľko hladovcov, že medzi tými hlavami bol stôl pre dvoch ľudí tak schovaný, že si ho obe kunoichi ani nevšimli. Poďakovali, sadli si a dali sa študovania jedálneho lístku. Po nejakej malej chvíľke Temari sklonila drobnejšiu knižku a sledovala Tanaris. Hlavou sa jej vírili myšlienky. ‚Ako mám vôbec s Tanaris načať takú citlivú tému ako je Gaara? Musím, jednoducho...musím to nejako sformulovať, aby to neznelo podozrivo...‘
„Na čo tak zízaš?“ otočila sa za seba a poobzerala si troch ninjov.

Otočila sa naspäť a nechápavo len mykla nahor obočím a venovala sa ďalej výberu jedla. Stále sa akosi nevedela rozhodnúť, že či má vyskúšať niečo nové alebo si má dať jedno zo svojich obľúbených jedál. Po nejakej chvíle čumenia do jedálneho lístku zistila, že doň hladí bezducho. Nevybiera si jedlo, ale premýšľa. Gaara. Ako k tomu došlo, že naňho začala myslieť? Sunagimo. Jeho alebo inak povedané, ich obľúbené jedlo. Z týchto myšlienok ju chvalabohu vyrušila Temari, tým že Tanaris periférne postrehla jej opätovné zíranie.

„Temari?“
„Hm?“
„Prečo na mňa tak civíš?“
Evidentne ju otázka zaskočila aj napriek tomu, že ju čakala: „Ehm, chcem s tebou niečo prebrať.“
Prvotne Tanaris prevrátila oči, lebo čakala, že to bude o jej najmladšom bratovi, no Temari ju zastavila: „Nie, nebude to o Gaarovi. Sľubujem.“
„Fajn...“ zas sa jej oči prevrátili ako palacinky.
Riaditeľka nemocnice chcela začať svoj monológ, no všimla si, že ide k nim čašníčka.
„Máte vybraté Tanaris-sama, Temari-sama?“ vytiahla si ceruzku a malý bloček.
„Áno,“ ozvala sa Temari, „ja si dám chop suey s ryžou.“
„Ja si dám sunagimo, ďakujem.“
Čašníčka si zapísala objednávku aj s minerálkou ako nápojom a vrtla sa na päte.
Tanaris sa zhlboka nadýchla a nahodila ľahostajný výraz: „No o čo ide?“
Temari si len odfrkla a zažmúrila oči: „Tanaris, nejdeme sa baviť o Gaarovi.“
„Ani to nebude s ním súvisieť?“
Blondína na sekundu zaváhala...lenže nemala čas na excelentné, herecké výkony. Preniesla sa cez situáciu a pozitívne odpovedala na otázku od Tanaris.
„Fajn...povedz, čo máš na srdci,“ vyzvala ju Konožská kunoichi.
„Dobre...ide o to, že kvantita rastlín, ktoré pestujú medici sa výrazne zvýšila odkedy si tu. Rovnako ako ošetrovanie v nemocnici je kvalitnejšie. Medici sa pri tebe toho veľa naučili. Shikamaru mi hovoril, že priemery žiakov na akadémií sa zvýšil odkedy ich učíš.“
Tanaris sa celkom prekvapene na ňu pozrela. Nečakala, že si ninjovia v Sune toľko toho od nej odnesú. Vrátila sa naspäť k tématu: „No a čo mi tým chceš naznačiť?“
„Chcem ti tým naznačiť, že na zasadnutí rady sa hovorilo o tom, aby som ti zdelila návrh, ktorý zase mne zdelil Kankurou. A to ten, že rada ti dáva návrh, aby si sem po odchode do Konohy, chodievala navštevovať Sunu aspoň raz do mesiaca prizrieť na skleník, nemocnicu a akadémiu.“
Prekvapenosť jej náprotivku bol jasný, nečakala niečo takéto: „Nó...Temari. Ja...neviem.“
Menovaná posmutnela: „Prečo? Nó tááák, Tanaris veď sa s ním stretávať nemusíš.“
„Ale nejde ani tak o to. Viem, kde sa pohybuje o akej hodine. Ide o to, že neviem ako to budem stíhať. Tsunade-sama ma oboznámila stým, že ak sa vrátim tak budem mať misie celkom dlhú dobu.“
„Neboj sa Tanaris, o to bude postarané. Tak, čo mi povieš na to?“
„Vieš čo...porozmýšľam. Je to celkom ďaleko a každý mesiac sem chodiť kvôli pár dňom. Prepáč, ale to sa mi nechce sú to dva dni cesty, preboha!“
„Ja viem, Tanaris, ale vieš, že nemenovaná osoba sa snaží zlepšiť ľuďom tu v Sune čo najviac, ako to ide,“ zbadala sa, že naznačila, že bude pomáhať Gaarovi, „nemohla by si nám pomôcť? Sama vidíš, aké to tu je. Že by to tu mohlo byť aj lepšie, len treba na to správnych ľudí a pomoc,“ tvárila sa veľmi prosebne.

Uvedomila si, že aj keby nešlo o to, aby sa Gaara a Tanaris udobrili, tak či onak, Suna skutočne potrebuje pomoc. Keď toto Tanaris počula, obmäkčila sa: „Dobre teda.“
Temari nadšene spojila dlane a poďakovala. Po skončení tejto debaty, Tanaris rozprávala o tom, ako sa presne s Arisu dostali do potýčky. Blondína sa stihla Tanaris posťažovať kam Shikamarovi schováva ponožky, ktoré si niekedy aj týždeň neuprace od postele.

Čoskoro mali porcie pred sebou. Ako vždy, boli veľmi chutné. Len akosi sa hnedovláske zdalo, že je toho veľa.
„Uff,“ posadila sa a chytila sa za brucho, „nevládzem.“
„Tanaris? Veď ty si zvykla niekedy aj za koňa za vola zjesť.“
„Viem. Nechutí mi jesť.“
„No tak to vidím,“ Temari sa zahľadela na trochu už vyprázdnenú reštauráciu.
Zrazu sa jej zmocnil veľký strach a obavy: „Tanaris...ja sa o teba bojím.“
Inuzuka sa opäť zatvárila tak, že je otravovaná.
„Viem, že to nemáš rada, ale u teba je nezvyklosť, že neješ. Navyše, je na tebe vidieť, že neješ moc... lebo pozri sa na seba, aká si vychudnutá. Máš kruhy pod očami a tvoje telo stráca schopnosť príjmať potravu.“
Kunoichi vedela, že Temari má pravdu, nemala by sa takto opúšťať. Ale stále sa nedokázala dostať z Gaary a z toho, čo jej previedol.
„Keď ono to tak bolí, keď ťa niekto zrazí k zemi,“ len tak-tak zastavila slzu prstami.
Temari zalamentovala povzdychom a informačne sa pozrela na hodiny: „Do pekla! Zabudla som na Masashiho, mala som sa ním stretnúť.“
„Bež.“
„A teba tu nechám? Veď si ešte nedojedla.“
„Veď ja už nechcem.“
„Tanaris...neštvi ma. Sľúb mi, že to doješ.“
„Oooch...fajn!“ nahodila naoko nahnevaný výraz.
„Ďakujem. Nehnevaj sa, že idem, maj sa,“ s úsmevom sa zohla k jej zvieratám, „majte sa, leňochovia.“

Tanaris sedela v reštaurácii dosť dlho. Trvalo jej to vyše pol hodiny, než do seba natlačila obed.
„Sunagimo,“ šepla si sama pre seba, „kurnik, prečo mám s tebou spoločné aj blbé obľúbené jedlo?“
„Prestaň lamentovať. Nemôžem sa na teba ani pozerať...“ ozvalo sa spod stola a Tanaris skoro vypadli oči do taniera.
Zohla pod drevo a hľadela na rysa. Sekavo prehovorila: „T-ty rozprávaš ľudskou rečou?! Alebo mi už na čisto hrabe?“
„Nehrabe.“
„To čo má byť toto?!“
„Čo čo má byť?“ lenivo dvihol hlavu.
„Najprv sa mi nepriznáš, že si senzibil a potom toto?“
„Tak prepáč. Len som chcel vedieť...či sa ti dá veriť. Tak som tomu dal čas. A vieš čo? Keby si nebola senzibilom ty, tak na to ani neprídeš.“
„Dobre...to je fakt, ale klamať si fakt nemusel!“ odula sa.
„Prepáč. Bol som len opatrný.“
Uvažovala...uvažovala a po tretí krát uvažovala a nakoniec uznala, že to bol celkom rozumný nápad.
„Fajn...naspäť k tomu predtým. To bolo hnusné, Morimaru. Nepleť sa do cudzích vecí a už vôbec nie ľudských.“
„Pozri, máš pravdu...nie som človek. Ale už ťa nejaký čas poznám a vždy som si bol istý, že nie si padavka. No, žiaľ mám pocit, že si sa zmenila. To pre teba toľko znamená? Keď ťa to tak zmohlo...“
Katonmaru len súhlasne zapišťal a Tanaris na nich hľadela s plným bruchom.
„Nehnevaj sa, ale toto nie si ty. Vieš čo by spravila Tanaris, ktorú poznám ja?“
„Hm?“
„Pravá Tanaris by sa nenechala odbiť. No a čo, že on je Sabaku no Gaara, ty si Inuzuka Tanaris, jediný človek v Konohe, ktorý ovláda katon silou myšlienok!“

Myšlienkami sa vrátila k tomu čo sa stalo medzi nimi. Aké bolo úžasne byť celú noc v jeho náručí, bozkávať ho, rozprávať sa ním a byť mu na blízku. Chcela vedieť prečo. Katonmaru ani Morimaru to vôbec nečakali, ale Tanaris nechala peniaze na stole a vybehla von z reštaurácie. Oni sa nejako pozabudli, sledovali ako vyšla z nej. Vymenili si pohľady a v tom sa Katonmaru postavil a niečo zavrčal.
„Máš pravdu, čo tu ešte sedíme,“ vystrel sa aj rys.
Obaja sa rozbehli za Tanaris. Ľudia z okolitých ulíc pri reštaurácii sa ani moc nečudovali, keď videli bežiaci pár zvierat. Boli zvyknutý na to, že sa Konožská veľvyslankyňa nesie s majestátnym huskym s jednou železnou nohou a rysom, ktorý má ľudský pohľad.

Medzi tým Tanaris už vbehla do budovy kage a namierila si to do Kazekageho kancelárie. Doslovne vletela do kancelárie ako tornádo a naskytol sa jej typický obraz Gaaru za stolom s vežou papierov. Pred ním stál shinobi zo stráže brány.
„Von!“ vyštekla na ninju.
On sa len v rozpakoch pozrel na Gaaru.
„Povedala som von!“ opäť hnusne a hlasito reagovala.

Gaara sa až od jej nezvyklej výšky hlasu trhol a ninja sa tak rýchlo okolo nej premrskol, že si ho pomaly ani sama nevšimla. Dvere sa zabuchli a Inuzuka sa rozbehla proti stolu. Bolo to asi jediný krát v živote, kedy Gaara z nej pocítil strach. Zdvihol sa zo stoličky a rýchlo cúvol, lebo Inuzuka sa rútila priamo oproti nemu...