Predvianočná slávnosť v Konohe II.

„Tak dajme sa do toho, máme to rozvešať skoro po celej dedine,“ usmiala sa ružovláska, schytila do ruky lampášik a vyskočila na lampu.
Naruto a Hinata urobili rovnako ako Sakura a hneď sa na lampách začali hojdať svietidlá.

„Kamže to máme namierené? “ spýtal sa trocha priblbo Kiba.
„Už som ti spomínala. Sai,“ zasmiala sa Ino a ukázala na Saiov dom, ktorý bol neďaleko.
Ino zaklopala na dvere. Objavil sa Sai so štetcom v ruke a čiernou farbou na líci. Vyzeral celkom unavene: „Ahoj Ino, Kiba,“ zívol.
„Dobré ráno Sai, čo si taký unavený? “ začudovala sa blondínka.
„Celú noc som kreslil portréty rôznych shinobi od nás z Konohy. Práve som dokončil posledný, Jiraiyov portrét,“ povedal a opäť si prekryl ústa lebo zíval.
„Celú noc si nespal len kvôli tomu? “ nadvihol obočie Kiba.
Sai prikývol: „Mal som veľa misií a nestíhal som nič namaľovať, tak som to musel všetko dohnať v noci. Ak chcete poďte sa na ne pozrieť dnu. Dáte si čaj? “
Ino nadšene prikývla a vykročila, Kiba prevrátil oči, lebo chcel byť s Ino sám a nie trčať u Saia. Neochotne vstúpil do izby.
„Sai...veru, čaj by som si dala. Aspoň trochu,“ otočila sa na Saia, lebo si spomenula na jeho otázku, ktorú kládol keď vstupovali do domu.
„Hneď ti ho donesiem,“ zobral sa do kuchyne poň.

Na stenách boli vyvesené čerstvé portréty ninjov od Shodaimeho po Godaime Hokage, vodcovia všetkých klanov, teamy aj s učiteľmi Gai, Kakashi, Kurenai, Asuma. Ďalej Shizune, Anko, Kotetsu, Izumo, Ebisu, Iruka a všetci ďalší možný...

Medzi tým Sai stihol naliať z čajníku čaj do šálky a doniesť ho Ino.
„Ďakujem,“ dala si dole rukavice z rúk a prevzala teplú šálku, „Sai...to je úžasné,“ rozplývala sa Ino nad obrazmi.
Kiba si frajersky tiež obzeral seba a pozeral s úsmevom na Inin portrét. ´Krásna ako vždy.´
Sai s únavou sedel na posteli a sledoval ich nadšenie. Odkedy ho Naruto so Sakurou zmenili cítil radosť a povzbudenie, keď ho niekto prišiel navštíviť alebo, keď sa niekomu páčili jeho výtvory.
Kiba sa otočil a prikráčal k stolu, kde mal Sai nejaké svoje obrázky nakreslené uhlíkom. Zobral do ruky papiere a začal si ich prezerať. Navrchu bol obrázok Konohy, na druhom brány Suny, pred ktorými stál Kazekage Gaara s babičkou Chiyo, na treťom bol Naruto so Sakurou, na štvrtom bola Ino.
Kiba sa opäť pousmial sa obzrel sa za ňou, tá práve obdivovala obraz Sandaimeho a pritom si uchlipávala z čierneho čaju.
Kiba sa vrátil k obrázkom, na nadchádzajúcom bola zase Ino, na ďalšom tiež a aj na ďalšom...

Kiba sa začal mračiť a pozeral do ďalších obrázkov, na ktorých už bola len Ino, nikto iný. Chlapec s tesákmi pozrel so zažmúrenými očami na Saia a ten bol taký unavený, že pozeral len pred seba. Zjavne si asi neuvedomil, že Kiba pozerá do niečoho, čo by vidieť nemal.

„Sai...?! “ podišiel Kiba k Saiovi
Ten sa prebudil z mikrospánku a všimol si, čo má Kiba v ruke: „Eh, ja...“
„Dúfam, že vieš o tom, že Ino bude moja...“ Kiba sa nahol k nemu a zašeptal a obzrel sa, či ich Ino nesleduje.
„To je mi jasné,“ pousmial sa a zašeptal aj on, „kreslil som ju preto toľko krát, lebo som sľúbil jej otcovi, že ju nakreslím a potom jej ten obraz dá k Vianociam. Toto, čo držíš v ruke sú len náčrty a stále som nevedel, ktorý si vybrať,“ ukázal ukazovákom na papiere.

Kiba sa zacítil trocha trápne a začal sa červenať, to Sai postrehol a tak chcel kamaráta vymaniť z pocitu hanby. Postavil sa a zaviedol ho do vedľajšej miestnosti, kde otvoril šuflík a vytiahol z neho veľké zrolované plátno. Rozostrel ho...

„Toto je konečný obraz. Nedávno som ho domaľoval, tak už len pôjdem s Inoichim kúpiť rám a darček bude prichystaný síce, Vianoce sú až za tri týždne, ale čím skorej tým lepšie,“ usmial sa.
Kiba prekvapene hľadel na vianočný darček: Vysmiata Ino, ktorú zozadu objímal šťastný Kiba a vedľa nich ušatý Akamaru. Kiba s vrúcnym úsmevom vydýchol: „Ďakujem...“
„Nemáš začo, mne sa Ino nepáči,“ rozložil rukami Sai naoko sa zamyslel, „vieš, keď už nejaké Konožské dievča, tak Sakuru.“
Kiba sa usmial, podal obrázok Saiovi a ten ho ledva stihol zrolovať a schovať naspäť do zásuvky.
„Čo to tam máte? “ zjavila sa vo dverách Ino.
Obaja sa strhli. Saia skoro odviezlo, ale aj tak sa snažili tváriť ja nič : „To sú chlapské veci Ino,“ poznamenal hrdo Sai.
„No dobre,“ odfrkla mu urazene, „Sai, tu máš tie diplomy na dnešnú slávnosť, posiela ti ich Tsunade-sama,“ podala mu ich do ruky a začala si dávať naspäť rukavice, „šálku s čajom som ti položila do kuchyne. Musím uznať, že máš vkus na čaj,“ zasmiala sa.
„Ďakujem,“ povedal popri zívnutí.
„Tak, my pomaly pôjdeme, musíme ísť pomôcť Shinovi,“ pozrela na Inuzuku a očakávala súhlasný pohľad.

Ino a Kiba odkráčali ku dverám a Sai ich nasledoval: „Tak, ja teda idem s vami. Aspoň ma ta zima preberie.“
Kiba sa naňho otočil a vypleštenými očami začal hystericky mávať s rukami, snažil sa naznačiť, aby nešiel s nimi. Kibova artikulácia bola extrémne komická, až sa Sai zhlboka zarehotal.
„Čo je ti také smiešne? “ otočila sa Ino a dala ruky v bok.
„Nič, to tá únava. Šibe mi z nej...Bežte ja za vami dôjdem neskôr.“
„No ako chceš, ale nech ti to dlho netrvá, lebo Sakura je celá nervózna a bez tak nestíhame kvôli Narutovi,“ mávla rukou Ino a vyšla z bytu.
Kiba zamával Saiovi a vybehol za blondínkou.

„Do čerta kde ste toľko boli?! “ kričala Sakura, keď videla prichádzať Kibu a Ino.
„Veď sa už ukľudni...sme tu a za chvíľu príde aj Sai,“ flegmaticky sa zatváril Kiba.
Medzitým ako Ino a Kiba vykecávali u Saia ich kamaráti stihli vyzdobiť kompletne dve najdlhšie ulice. Kiba sa obzrel a videl ako Hinata červená ako paprika podáva Narutovi lampáše. Samozrejme Naruto mal pocit, že je to z tých teplôt pod nulou.

„Arigato, že mi pomáhaš Hinata,“ usmial sa ninja na Hyuugu, „sme skvelý tým, dattebyo.“
„Eh... nie je začo Naruto-kun,“ podala mu Hinata lampáš ešte viac červená v tvári.
Naruto išiel zavesiť lampáš, no všimol si Hinatinu červenú tvár: „Hinata si v poriadku? “ poobzeral sa okolo seba, „veru dnes je riadna kosa.“
„N-Naruto-kun...prečo by som nemala byť v poriadku? “ nervózne zo seba vysekala.
„Si celá červená,“ zoskočil k nej a chytil jej líca do svojich rúk, „je ti zima, však? “

Ostatný nechali roboty a sa ostali pozerať na Hinatu, nikto netušil ako zareaguje. Hinata vytreštila oči a stuhnuto stála. Srdce jej podskočilo až do krku a zaliala ju ešte väčšia horúčava.
„Hinata...naozaj je ti dobre? “ zamračil sa Naruto a ešte viac sa priblížil svojou tvárou k Hinatinej.
„Eh...Na-Naruto-k-kun...ja,“ koktala Hinata.
„Áno, je v poriadku Naruto,“ zrazu sa odkiaľsi vyjavil Neji Hyuuga, „len jej je zima, preto je taká červená.“
´Ach Neji...moja záchrana! ´
„Tak si chvíľku oddýchni Hinata...dattebayo,“ povedal starostlivo Naruto a doviedol ju ku lavičke kde si sadla.
Naruto sa zobral preč k ostatným, ktorý už vešali lampáše. Ku Hinate prikráčal jej bratranec, Neji: „Už som mal pocit, že odpadnete Hinata-sama.“
„Arigato, nee-san.“
„Nie je začo, Hinata-sama,“ pohladkal ju s úsmevom po chrbte.

„Saíííííí,“ nadšene skríkla Sakura a prudko mu zamávala, tak prudko, že skoro zletela z pouličnej lampy.
„Ahojte, kde je Shikamaru a Chouji? “
„Tí išli naproti Gaarovi a jeho súrodencom,“ oznámila Ino a zoskočila z lampy.
„Aháá, pozrite Tenten a Lee idú,“ vyškieral sa Naruto.
Sakura zavesila lampáš a dala ruky v bok: „Viete, keď nad tým tak premýšľam, tak Gaara to so súrodencami nebudú mať ľahké. Veď oni v takej zime ako je tu ani neboli.“
Kiba sa poškriabal na hlave: „Ako mohli byť v takej zime niekedy, keď v Sune je totálne horko? “
Sakura sa nechápavo zamračila a pozrela na Kibu: „Č-čo?! “
Kiba sa tiež nechápavo pozrel na Haruno: „No, však...počkať čo? “
„Kiba zlož si tie ušká dole,“ on si zložil klapky z uší, „ty pako hluché, hovorím, že im tu práveže bude zima, keď takéto teploty ešte nezažili, ty trubka.“
„Prepáč,“ odvrkol Kiba a dal si naspäť klapky na uši, „dnes si prehnane nervózna.“
„Nedávaj si tie klapky, zas nebudeš nič počuť!“
„Čo si hovorila? “
„Kibáááá...Shannaró,“ Sakura zoskočila na zem a buchla si päsťou do zeme, „Kiba, choď si tie lampáše vešať hore ty.“
Ostatní mali tento humorný dialóg ako rannú komickú show. Spríjemnilo im to vešanie lampášov, ktorých bolo neskutočne veľa.