Zmätený Kazekage 26.

Gaarov kamenný výraz sa začal vytrácať. Menil sa na previnilý, bolestný, zúfalý. Natlačili sa mu slzy do očí a chytil si dlaňou znak lásky.
„Kankurou...ja som chcel...chcel som ju len chrániť,“ hovoril tichučkým hláskom so zovretou dušou.
Brat zostal v pomykove. Nevedel presne, vlastne vôbec netušil o čo mu ide.
„Chrániť? Nerozumiem. Pred kým? Pred čím?“
„Kankurou,“ sa postavil z kresla.
„Áno?“ Kankurou vykoľajene sledoval ako jeho brat kráča k nemu.
Ticho naňho hľadel, ako keby sa dlho zdráhal niečo si priznať. V očiach to mal napísané veľkými písmenami, no pery sa to báli vysloviť.
„Milujem Tanaris.“

Div, že mladému lútkarovi oči nevyskočili z jamiek. Pozeral sa na neho a nedokázal uveriť tomu, že si to takto priamo priznal. No, na druhej strane bol veľmi šťastný. Veľmi im to prial.
„Nečudujem sa, že si taký prekvapený,“ trocha utíšil triašku v hlase.
„Popravde Gaara, ja som to vedel, čo k nej cítiš. Nikdy si mi to priamo nepovedal, no vedel som to...ale počuť to od teba je iné ako si to myslieť vo vlastnej hlave.“
Gaara sa milo pousmial a zasnene hľadel kdesi na podlahu, hneď na to opäť zosmutnel: „Deidarovi to nedarujem. Chce dostať Tanaris.“

Dvihol pohľad na brata, ktorý bol veľmi zvláštny a dvojtvárny. V očiach mu rezonoval strach a obavy o Tanaris, no zároveň hnev a túžbu zabiť Deidaru: „Keby som nebol kage a nemusím byť v dedine, vydal by som sa na cestu, aby som ho mohol nájsť a vlastnoručne zabiť...Nikdy nedovolím, aby sa Tanaris niečo stalo.“
„Gaara? Čo si jej povedal?“ Kankurou začal tušiť ako jej mladík oznámil to, že nemôžu byť spolu.
„Povedal som jej, že s ňou nechcem byť a vyhovoril som sa na diaľku, ktorá je medzi nami.“
Kankurou sa treskol po čele: „To nemyslíš vážne, že nie?“
Gaara sa ironicky pozrel na brata, zažmúril očami a sadol si naspäť na svoje miesto. Začal sa venovať kontrole otázok maturitných testov. Opäť ignoroval jeho prítomnosť – klasika.
„Gaara, prečo si jej to povedal práve takto?“ Kankurou sa vcítil do Tanaris a veľmi ho z toho tlačilo pri srdci.
Mladší brat ako inak ho len ignoroval. Za normálnych okolností by to Kankurou riešil tak, ako naposledy, ale tento krát išlo o niečo omnoho dôležitejšie. Oboma rukami treskol Gaarovi po stole až ho naľakal: „Neignoruj ma a odpovedaj mi!“
Gaara sa prekvapene klipkal očami nad Kankurovou výbušnou reakciou. V skutku ho vydesilo, že brat po ňom tak vyštekol. Kankurou, ešte stále v naštartovanej nálade očakával odpoveď, no Gaara bol tak šokovaný, že mu stále neodpovedal a to lútkara opäť podráždilo.
„No tak čo?!“
Gaara si povzdychol: „Kankurou, veď vieš aká je Tanaris. Keby jej to poviem, že je to kvôli Deidarovi, tak ona, môj blázon, sa za ním vydá, aby ho zabila...a taktiež vieš, že ja nemôžem ísť za ňou, keby som chcel. Nemôžem na dlhšie opustiť Sunu.“

Kankurou si tak nejak uvedomil, že Gaara má pravdu. Tanaris by to jednoducho neusedela a musela by Deidaru zničiť skorej než on ich. Bol prekážkou a ona by ani okom nemihla, aby ho dostala preč zo sveta. Po zvážení tejto skutočnosti uznal, že je to tak lepšie, no aj tak mu bolo veľmi ľúto Tanaris. Mrzela ho situácia celá. Že nemôžu byť spolu, no veril, že sa to po čase vyrieši. Na svete chodí veľa ľudí, ktorí mu to neprajú a stále žije. Kankurou sa dal na odchod, medzi dverami mu stihol Gaara ešte zamumlať: „Prosím nehovor to Tanaris.“
„...fajn,“ precedil medzi zuby a vrátil sa do práce.

Na večer sa zišli všetci u Kankura a Naku. Shikamaru s Temari, Shizo so ženou a deťmi...a aj Gaara. Tanaris ho nemohla vo svojej prítomnosti vystáť. Ten pocit, aký mala sa dal prirovnať k pocitu zabodávania nožu do srdca každou sekundou. Ostatný však nevedeli o tom, čo sa stalo medzi nimi, až na Naku a Kankura. Tí si len vymieňali pohľady. Všetci dúfali, že keď strávia spolu trocha času, tak bude Tanaris lepšie. Kankurou s Naku zas verili, že Gaara vďaka jej prítomnosti si uvedomí, že nemôže Tanaris odolávať.

Sedelo sa v obývačke. Naku doniesla čajník so šálkami a Kankurou sa postavil hneď vedľa nej: „Tak...chcel by som vás všetkých pozvať na spoločnú rodinnú večeru, ktorá sa bude konať o dva dni. Chceli sme ju spraviť zajtra, ale Naku má veľa roboty pred maturitami, nehovoriac o tebe, Shikamaru a aj o Tanaris. Dúfam, že naše pozvanie prijmete.“
Pripojila sa k nemu Naku: „Budeme veľmi radi, ak si všetci nájdete čas.“
Temari sa hneď pozrela na Shikamara a on sa súhlasne usmial. Shizove deti nadšene výskali, milovali kuchyňu svojej tety. Tanaris milo prikývla a ľahko sa usmiala. Gaara sedel a pozeral sa na brata veľmi škaredo, vedel o čo mu ide. Potom mu zbehol pohľad na Naku, našiel u nej karhavý výraz smerujúci na neho. Utlmil svoju grimasu a sklonil hlavu.
Tanaris ani Gaarovi sa na večeru nechcelo ísť, Tanaris si chcela užiť skvelý večer s nimi, no Gaaru netúžila vidieť a on ju áno. O to bolo ešte ťažšie. Pre oboch. Ani jeden však nechcel byť nezdvorilý. Nakoniec Kazekage prijal pozvanie.

Dva dni ubehli ako voda a všetci si vychutnávali Nakinu večeru – ostrokyslú polievku a kačicu na slivkách. Jedlo bolo skvelé, Tanaris lepšiu kuchárku ako je Naku ani nepozná. Sedeli pri obdĺžnikovom stole, pričom Gaara a Tanaris sedeli oproti sebe. Ako sa Kazekageho príbuzný zhovárali popri jedle, on a Tanaris si neustále vymieňali krátke pohľady. Stále sa na ňu pozeral a keď si to všimla rýchlo uhol pohľadom, toto isté robila aj Tanaris. Samozrejme, že si to ľudia pri stole všimli. Dokonca malý Shizo tiež niečo tušil: „Gaara?“
Kazekage jemne prekvapený Shizovym oslovením: „Áno?“
Malý chlapec smutne pozeral na Gaaru: „Ty a Tanaris sa na seba hneváte?“

Pri stole nastalo ukrutné ticho, Gaara vypleštil oči na malého chlapca. Nečakal, že si tak malé dieťa niečo všimne alebo vycíti. Ostatní sledovali, ako sa Gaara zachová a to mu bolo neskutočne nepríjemné. Aj napriek tomu, že celý život na neho ľudia len civeli, stále si na to nezvykol. Chcel už niečo rýchlo povedať, síce sám nevedel čo. Chcel sa konečne vyňať z nepríjemnej situácie, nadýchol sa, ale vetu ani nezačal skočila mu do reči Tanaris: „Prečo si to myslíš, Shizo?“
Celá jedáleň prestala zarazene jesť. Mladíkovi s čiernymi očami spadol veľký kameň zo srdca, že nemusel nič povedať. Neubránil sa spadnutiu sánky, nepredpokladal že sa ozve.
„Lebo sa na seba pozeráte ako keby ste boli smutný,“ odložil vidličku a malými rúčkami rozložil.
Na toto už Tanaris nereagovala, lebo jej začínalo byť do plaču. Určite by sa jej triasol hlas. Do toho Gaara poznamenal: „...trošku sme sa s Tanaris povadili.“
Shizo ostal spokojný s odpoveďou, no Tanaris myslela, že tam mladého Kazekageho nechá zhorieť vo svojich plameňoch. Buchla po stole a odkráčala. Naokolo stále panovalo ticho, ktoré neskôr prerušila Temari: „Čo si vyviedol?!“
„Čo? Prečo by som mal?“ akosi nezvyčajne a podráždene reagoval.
Blondína začínala mať hnev: „Veď vidím ako sa v poslednej dobe správa. Pýtam sa ťa, čo si urobil?!“
„Temari, nebudeme sa o tom baviť, jasné?“ nechutne poznamenal a prezrel si skrehnuté tváre Nakinho brata a jeho ženy.
Sestra po ňom šla vybehnúť, no hlavou jej prebehli Tanarisine slová, ktorými všetkých pokarhala, tesne po tom ako Naku potratila.
„Čo by ste naopak mali držať pokope kvôli Kankurovi sa tu teraz idete hádať?!“
Udržala sa a usmiala sa na neho s tým, že aj tak z neho dostane, no nebude to riešiť tu a teraz. Radšej sa rozhodla, že pôjde za Tanaris, žmurkla na Naku a obe sa pobrali von z jedálne.

Tanaris sedela vonku na schodoch. Plakať už neplakala, lebo za tie toľké už ani nebolo čo. Dievča započula, že sa ktosi k nej blíži: „Kto je to?“
„To sme my. Temari a Naku,“ odpovedala jej blondína.
„Čo chcete?“
Naku sa o ňu veľmi strachovala: „Tanaris...to bude v poriadku. Poď si ešte zajesť, bude ti lepšie.“
„Ja tam nechcem ísť,“ utrela pozostatky zo sĺz na lícach.

Obe si k nej prisadli, každá z jednej strany. Utešovali ju, čo Tanaris veľmi pomohlo. Nevedela by si predstaviť, že by bola na toto sama. Asi by sa zbláznila. Po nejakej chvíli sa Tanaris rozhodla ísť naspäť dovnútra. Gaara sa už na Inuzuku ani nepozrel a ani ona na neho. Nechcela a on sa bál.

Po večeri Kankurou zobral do ruky pohár so saké a začal svoj krátky príhovor: „S Naku sa vám chceme poďakovať, že ste všetci prišli. Mrzí ma to nedorozumenie,“ škaredo sa pozrel na brata, „pravým dôvodom prečo som, teda sme si vás zavolali je ten, že sme vám všetkým chceli poďakovať za všetko, čo ste pre nás pred pár týždňami spravili a ešte aj robíte. Hlavne by som sa ja osobne chcel poďakovať Tanaris,“ tú po celom tele zaliala lepšia nálada a dokonca sa aj usmiala, „Tanaris...keby nebolo teba, tak by som sa neodvážil vziať Naku do náručia potom, čo sa stalo. Ani by som nedokázal vôbec prežívať. Ďakujem.“
Položil pohárik so saké a išiel ju objať. Kunoichi ostala veľmi dojatá. Vkomponovala sa aj Naku: „Ja by som vám všetkým tiež chcela poďakovať za to, že ste ma stále chodievali pozerávať do nemocnice.“
„Bola to samozrejmosť, sestrička,“ usmial sa jej brat a so Shikamarom si prehodili súhlasné pohľady.
Kankurou im úsmev opätoval a schytil saké do ruky: „Tak na nás všetkých.“

Všetci členovia rodiny dvihli poháriky so saké, malý Shiro so Shizom mali ryžové mlieko. Vždy keď sa pripíjalo saké pri večeri alebo obede oni sa hrali, že ich ryžové mlieko je saké. Pripili si, posadali si do obývačky a konverzovali. Gaara odišiel skorej, lebo vraj musel ísť do práce, no aj tak mu to nikto neveril, obzvlášť Tanaris. Zbytok večera však bol fajn, Tanaris sa konečne osmelila. Večer ubehol ako voda a Inuzuka sa čoskoro pobrala domov, kde ju čakal Morimaru a Katonmaru. Otvorila si dvere na dome a hneď ju skoro prevalcoval husky.
„Katonmaru...aj ja ťa rada vidím,“ šimrala ho pod bradou a on nadšene niečo zaštekal, „ááále bolo celkom fajn. Až na...veď vieš koho.“

Vybrala sa do kúpeľne. Po ceste stretla Morimara ležal v obývačke v rohu. Typické. Vždy si ľahne do rohu miestnosti, zatiaľ čo Katonmaru mal zvyk rozvaliť sa všade. Bola dosť unavená, tak sa len zbehla umyť a zaspala zarovno svojím ninkenom.
Na druhý deň ráno Tanaris vstáva na akadémiu, maturity sa neúprosne blížia a niektorý žiaci ešte neovládajú veci, ktoré by mali ovládať, z čoho je pochopiteľne Tanaris na nervy a stresy.

V inej časti Suny ktosi klopal na dvere Kankurovej kancelárie. Bola to Temari.
„Ahoj Kankurou, mám na teba prosbu,“ predniesla vysoká žena.
Shinobi v čiernom mačacom obleku prevrátil očami: „Musí to byť takto zrána? Pozri, ešte je prítmie a chcel som stihnúť Naku pred začatím vyučovania na akadémií,“ kunoichi výhražne zažmúrila oči. Kankurou naštvanú Temari nemal rád: „Echm...no...tak, počúvam ťa.“
„Medici pracujúci v nemocnici chcú po výučbe od Tanaris väčší plat. Mohol by si tento návrh predniesť pred radou?“
Kankurou si podoprel tvár rukou a tváril sa dosť otrávene: „Dobre teda...ach, to zas bude.“
Temari sa začala na brata mračiť. Otočila sa a pristúpila k fotke na stene, na ktorej bola Naku.
Chvíľku sa pozerala na ňu a potom prehovorila: „Kankurou, nevieš náhodou, aké presne majú problémy Gaara s Tanaris?“
Očakávala inú reakciu na jej otázku. Čakala, že nebude jej vedieť povedať, lebo na tieto veci moc nos nemal.
„Gaara odkopol Tanaris potom, čo spolu strávili noc,“ povedal tak napol rozhorčene zo správania Gaary, ale tak trocha aj s pýchou, že vie niečo, čo je jeho klebetná sestra nie.
Temari sa až začiernilo pred očami, keď počula, čo jej brat povedal. Otočila na Kankura a dívala sa ako tela na nové vráta.
V tom sa Kankurou začal opravovať: „Teda no, nie noc ako noc. Nie tak, ako to vyznelo, ale jednoducho, Gaara to už nevydržal a vyštartoval po nej a na druhý deň jej povedal, že ju nechce.“
„On sa...dočista pomiatol?!“ zostala stáť ako kus skaly a slová súkala pomaly zo seba.
Neverila tomu všetkému, asi tak ako tomu neveril Kankurou.
„Je to zmätený Kazekage,“ pokrčil ramenami.
„Prečo jej to povedal?“ jej čelo sa prudko zvraštilo.
„Vraj ju chce chrániť pred Deidarom, lebo ju chce zabiť.“

Temari premýšľala. Nebola tam nechuť byť s ňou ba naopak. Nechce s ňou byť, lebo by sa jej mohlo niečo stať skrz neho. Deidara sa dozvedel, že Gaara žije a bude aj jeho chcieť zahubiť. Bolo jej to veľmi ľúto. V tom dostal Kankurou nápad: „Temari počúvaj ma. Gaara sa nemôže vyštvať na ňu. Mám na teba jednu prosbu.“
„Preboha Kankurou, akú?“ zalomila rukami Temari.
„Predložím návrh rade, aby mohla sem Tanaris chodievať aspoň raz do mesiaca alebo dvoch pod tým, že aby ešte nejakú tú dobu dohliadala na našich medikov a žiakov. Podľa štatistík, ktoré mi spisoval Shikamaru, aby som ich mohol predložiť rade, tak odkedy Tanaris učí na akadémií sa priemer detí omnoho zlepšil. Nehovoriac o tom, že si sama rozprávala, že vďaka jej radám nám rastliny v skleníku rýchlejšie rastú,“ nadšene mlel.
Temari len dvihla obočie na neho: „To nemyslíš vážne, že nie? Pochybujem, že sa bude chcieť chodiť sem vracať, aby ho videla.“
„Však práve o to ide....aby si Gaara uvedomil, že Tanaris potrebuje.“
„Gaara sa nenechá oblbnúť, veď ho poznáš.“
„Ty prehovoríš Tanaris, aby to tak mohlo fungovať,“ diplomaticky sa zatváril.
„Kankurou ja ju nechcem do ničoho nútiť. Bez tak je na ňu toho teraz priveľa.“
„Prosííím....Nebudeš ju nútiť....používaj správne slová. Ty keď chceš, vieš dobre prehovárať,“ snažil sa aj on nachádzať tie správne slová a jeho sestra nad tým len povzdychla a zaklonila hlavu.

Temari sa ostala dívať do stropu a premýšľala, zatiaľ čo Kankurou len netrpezlivo čakal. Pozerala sa tam tak dlho, až sa nechápavo pozrel hore nad ňu, či tam náhodou nie je čosi zaujímavé, keď tam sestra tak pozerá.
„Temar-“
„Poviem jej to,“ sklopila hlavu zo stropu na pomaľovaného muža a pritom jej hlučne puklo v krku, „ak ju má rád, tak bude schopný niečo spraviť. Maj sa. Pekný deň.“
„Ďakujem, Temari. Aj teb-“ zavreli sa dvere, „ach...nikdy nepočká, kým ju odzdravím. Pff, ale Gaarovi to nikdy nespraví.“
Dvihol kútiky úst na dvere a začal si rozbaľovať veci, aby sa do práce dal čo najskôr...