Zmätený Kazekage 25.

Keď ho tam videla sedieť opadol z nej hnev. Rozbehla sa ku nemu on ju zrejme počul a tak sa postavil a obrátil sa k nej. Videl na nej, že sa mu chce hodiť do náruče, keď už bola asi dva metre od neho Gaara cúvol a dvihol dlane smerom k nej na znak odstupu. Tanaris zarazilo, šokovane a nechápavo pozerala.

„Tanaris...nie.“
„Prečo?“ neubránila slzám vytlačiť sa do očí.
„Nie.“
„Prečo?!“
„Pretože to nejde.“
„Prečo...“ zmohla sa jej bezmocnosť.
„Nefungovalo by to. Nemal by som na teba čas a navyše si z inej dediny,“ sklonil dlane, „ja...nechcem.“

Cítila, ako jej na srdce dopadol desať ton ťažký balvan. Nešlo jej to do hlavy, prečo sa najprv správal ako zamilovaný a potom jej povedal toto. Veď ani si to neskúsili, že či by to naozaj nefungovalo. Veď ani deň tomu nebol, čo spolu začali byť. Veď tak dlho obaja chceli...
Tanaris zalial žiaľ a bolesť. Nevedela zo seba vydať ani hláska, jazyk sa jej šokom zaviazal. Gaara vykročil smerom do dediny, nemo okolo nej prešiel ako by sa nič nestalo. Dievča to neustálo a zviezlo sa na zem. Začala plakať so sklonenou hlavou. Morimaru súcitil s Tanaris, ňufákom jej pošteklil líce, aby ju rozveselil. Poutierala si slzy a jemne sa na neho pousmiala: „Ďakujem.“

Aj by tam sedela v mokrom piesku ako malá, no to miesto jej tak moc pripomínalo Gaaru. Na mieste, kde kľačala sa chodievali ako deti naháňať, tu mu darovala plyšového macka a s ním aj svoje srdce. Nevládne sa postavila a vrátila sa celá premočená do hospicu. Pred dverami nemocničnej izby sa pozviechala a tvárila sa akoby nič. Nechcela, aby sa Nagaya zbytočne trápil. Zaklamala mu, že si všetko vysvetlili. Vnútri ju však pritom zožieral celý svet. Tak či onak, Nagaya vedel, že to nie je v poriadku, sestru si dobre poznal. Nemala chuť sa s nikým baviť, no keďže Nagaya a Suitonmaru by tam ostali samy, tak sa premohla. Dokonca boli aj pozrieť Katonmara, ktorý už mal nohu vyrobenú. Chystali ho na operáciu, pri ktorej mu automail pripevnia. Jej pes bol veľmi nadšený, keď videl Suitonmara aj Nagayu. Mal maličké iskierky v očiach, ktoré mu Tanaris naposledy videla, ešte pred útokom Akatsuki. Šťastné zvieracie oči ju veľmi potešili a zahriali pri srdci. Len mierne vyplnili dieru, ktorá sa pomaly vypaľovala do jej vnútra.

Zbytok večera Tanaris prerozprávala spolu s Nagayom. Bola veľmi zvedavá na to, ako sa v Kiri má. Túžila, aby jej myšlienky upadali niekam inam, ako k nemu. Steny krku sa jej lepili na seba v zúfalstve a veľmi jej bolo ľúto, že občas pri bratových monológ vypínala. Pri pohľade na jeho pohybujúce sa pery si uvedomila, že vidí, ale nepočuje. V hlave mala prázdno a zároveň výbuch. Spozornela, keď jej brat začal hovoriť o jednom dievčati. Nagaya Tanaris veľmi dobre poznal a vedel, že o čom bude ďalšia konverzácia. Sestra sa nadýchla, ale on rozhodol sa nechodiť okolo horúcej kaše: „Volá sa Yuki.“
Neprekvapená Nagayovou reakciou sa potmehúdsky usmiala usadila sa na stoličku a čakala kým začne rozprávať. Jej trápenie aspoň na chvíľku odplávalo.
„Spoznali sme sa hneď prvý deň čo som prišiel, čakala ma pred bránou aj s Mizukage-sama. Je to jej neter.“
„Hmm...takže ty si len takéto vyberáš,“ štuchla doňho.
Nagaya nahodil pohľad to si robíš srandu? a následne na to sa pobavene usmial: „Keď som sa jej prvý krát pozrel do očí...ja...ja,“ ako si ostal ticho a zasnene pozeral do steny.
„Ty čo?“ usmievala sa Tanaris.
„Iba jeden krát som sa jej pozrel do očí a hneď som sa do nej zamiloval, no trvalo mi dlho, než som sa prinútil. Vieš aký som...nakoniec som ju pozval na večeru.“
„Takže rande?“ ostala šokovaná bratovým rýchlym tempom, väčšinou sa dvoril niekoľko...mesiacov.
„Áno boli a páčilo sa jej so mnou,“ na bratovej tvári sa objavilo začervenanie, „musel som sa zmeniť, pokiaľ som chcel ísť s ňou niekam. Jednoducho som ráno vstal a hovorím si, že to dokážem.“
Opäť jej myšlienky nechcene skĺzli ku Gaarovi. ‚Prečo on nemôže byť taký?‘ mykla hlavou a v duchu si zanadávala za pošetilosť svojho uvažovania. Nagaya sa obzrel na hodiny a upozornil sestru, že sa musí pobrať domov, lebo skončili návštevné hodiny. Došla domov. Dlho tam nespala, vyše týždňa. Doteraz bola u Kankura a potom u Gaary.

Pokúsila sa vypustiť trápenie v horúcej vode. Nezabralo. Morimara našla spať. Všade bolo divné ticho, dokonca ani dýchanie jej zvieracieho spoločníka nepočula. Rozsvietila si v obývačke a zapozerala sa cez okno na ulicu. Ľudia si stále chutnať chladnejšieho počasia. Jej bolo tiež dosť vzácne, keďže neobľubovala vysoké teploty. Nálada, na čokoľvek iné ako plakanie vo vankúši, ju opustila. Pesimizmu mala na rozdávanie. Prechádzala sa po dome a snažila sa prísť na iné myšlienky. Nepomáhalo. Ba bolo to ešte horšie. Pieskové steny mala takmer až u hlavy a pôsobili osamotene. So strachom sa chytila za rameno, keď sa v ňom nepríjemne niečo zatriaslo. Na jednej strane sa cítila samotársky a na druhej by najradšej zabila všetkých, ktorý sa k nej čo i len priblížia. Prostredie okolo nej jej klaustrofobicky scvrklo pľúca a preto sa obliekla a vykročila do zadaždenej Suny.

Prechádzala sa sama po meste. Predierala sa haldami ľudí. Rodiny, priatelia, deti, partneri. Až jej to prišlo, že ona jediná kráča sama. Aj keď bol éter plný spoločenstva, pripadala si sama. Kvapky jej zmáčali vlasy a oblečenie i tvár. Vďaka dažďu nebolo vidieť, že jej tečú slzy. Netuším a netuší ani ona, ako dlho brúzdala bez cieľa. Bezducho prišla domov, ani sa neprezliekla. Poriadne si nepamätala ako si ľahla na gauč pod deku a zaspala. Gaara urobil taktiež ako Tanaris, poprechádzal sa sám po Sune, no nemal takú možnosť byť uzavretý v mysli, lebo ho stále niekto na ulici zastavoval. Obyvatelia mu nesmierne ďakovali, ukláňali sa a usmievali. Mal radosť, no aj napriek tomu, nebol schopný rozdávať úprimný úsmev. Oči ho tlačili a rezali od chuti plakať.

Od toho dňa čas v Sune plynul Tanaris veľmi pomaly. Potom, čo Nagayu prepustili z nemocnice, mu Tanaris ukázala skleník. Bola s ním na akadémií, predstavila mu Naku a malú Kameyo. Na druhý deň so všetkými rozlúčil a odišiel naspäť do Kirigakure. Tanaris chcela, aby ešte zostal, no chcel mať päť dňovú cestu čo najskôr za sebou. Navyše sa s Mizukage dohodol, že o tých približne dvanásť dní, ktoré bol preč bude dlhšie v Kiri. Rozlúčiť sa s bratom bolo pre Tanaris mimoriadne ťažké, zvlášť po tom, čo ju Gaara odmietol. Nagayovi to stále nepovedala, no on je na toľko inteligentný a inštinktívny, že mu to docvaklo. Rozhodol sa, že sa o tom porozpráva až keď sa vráti z Mlžnej.

Celé tie týždne, ktoré ju veľmi ubíjali, nerobila nič iné ako pracovala a venovala sa povinnostiam. Aj keď vyše než musela. Učila, trénovala a pripravovala žiakov na akadémii až do neskorého poobedia, po ktorej sa vydala za Masashim do skleníka pestovať rastlinky a robiť lieky. V nemocnici cez víkendy pomáhala pri operáciách, utorky vynechala medikov a venovala sa Kameyo, ktorá dosť zosilnela v ohnivých jutsu.
Medzitým Katonmara operovali a pripevnili mu automail na nohu. Nasledovali rehabilitácie, na ktorý sa Tanaris vášnivo podieľala. Začínal si na ňu zvykať. Každý deň, ráno než slnko vystúpilo vyššie na oblohu, chodila s Katonmarom behávať. Oceľový kĺb potreboval pohyb, aby sa spolu zosúladili. Husky je bojovník a podarilo sa mu na ňu zvyknúť a naučiť sa s ňou behať. Tanaris bola šťastná, že ho vidí zase na nohách. Jeden deň dali dokonca slávnostný beh, kde sa pridaj aj lenivý Morimaru. Tí dvaja si celkom skvele rozumeli.

Maturity sa blížili, mali byť už za pár dní a tak mal Shikamaru, Naku aj Tanaris roboty statočne. Večer sa schádzavali vždy u Kankura na čaji, no Gaara sa stále vyhováral, že je unavený a že má toho priveľa. Nezvykol sa ukázať. Nik, nevedel čo sa medzi Gaarom a Tanaris pred takmer mesiacom a pol stalo, nezmohla sa na to im to povedať. Kankurou aj Naku začínali byť na tom psychicky podstatne lepšie než predtým. Vďaka Inuzuke, aspoň niečo ju potešilo. Zmena na jej chovaní a vzhľade im neušla. A robilo im to starosť, ona im však tvrdila, že je to v poriadku.

Jedného večera to Temari zase nevydržala: „Tanaris, veď vieš, že nám môžeš veriť.“
Temari smutne a prosebne pozerala na hnedovlasú kunoichi.
„Ja...“ zaťala pery, „nič sa nedeje.“
Ozvala sa Naku: „Vieš, že nechceme na teba tlačiť, no vieš aj to, že nám robíš starosti.“
„Naku, naozaj to je v pohode.“
„Nie, nie je, Tanaris,“ vyzeralo to, že modrovláska sa začína hnevať, „Tanaris, veď sa pozri na seba ako vyzeráš. Zmenila si sa behom mesiaca...strašne si schudla. Niečo sa deje.“
„Som ti dlžníkom. Veľkým. Prosím chceme ti pomôcť,“ pridal sa Kankurou a napil sa čaju.
„Si taká odkedy tu bol Nagaya,“ zapolemizoval Shikamaru, „pohádali ste sa snáď?“
Tanaris dlho mlčala, chcela už zahnať tie otázky. Nechcela riešiť Gaaru. Bolo to od nich milé a starostlivé, že jej chceli pomôcť, no nemala sa do rozprávania o tom.
„Áno pohádali sme sa,“ zamumlala dívajúc sa na blikotajúci plamienok sviečky, ktorá bola na stole.
„Neboj sa, to prejde. S Nagayom si to vysvetlíte až sa vrátite domov obaja,“ povzbudil ju Kankurou.

Všetkým táto odpoveď stačila...takmer všetkým. Tanaris s tým, že je unavená poďakovala za čaj a vrátila sa obkolesená dvoma zvieratami domov. Keď vchádzala do dvoru videla, že Gaara mal rozsvietené a pobehoval po spálni.
„Pfff,“ pohŕdavo mykla hlavou.

Po odchode Temari a Shikamara boli Kankurou s Naku v kuchyni. On študoval nejaký zvitok sediac za stolom a ona umývala šálky a čajník.
„...Kankurou?“
„Áno, zlato?“
„Postrehol si Tanaris, keď povedala, že sa pohádali s Nagayom?“
„Čo som si mal všimnúť?“ začudovane sa na ňu pozrel.
Naku si povzdychla a pokrútila hlavou nad chlapskou nevšímavosťou: „Tanaris sa s Nagayom nepohádala.“
„Ako to môžeš vedieť?“
„Tanaris mi o bratoch toho kopu narozprávala. Z toho ako mi vylíčila Nagayu a ich vzťah, je dosť nepravdepodobné, že by sa takto nezhodli. Takýto problém mávala skôr s Yochim.“
„Yo-“ zasekol sa na chvíľu, „aha, jasné. Zemný brácho.“
„Vraj ako deti boli dosť na nože a stále trochu sú...on alebo Segawa áno, ale nie Nagaya. Nehrozí,“ zdôraznila poslednú vetu s utierkou v ruke.
„Naku nepreháňaš? Veď čas od času,“ rozložil rukami, no ona ho prerušila.
„Kankurou aj keby som nevedela, či sa hádavajú alebo nie...to na nej bolo vidieť. Je to niečo viac ako len nejaká súrodenecká hádka.“

Kankurou sa snažil porozumieť ženským myšlienkovým pochodom, ale stále sa na ňu akosi mimo pozeral. Začal si domýšľať všetko možné, no aj tak si domýšľal všetko zle. Myslel si, že Tanaris má veľa starostí pred maturitami, že je z toho stresu unavená a znechutená. Hneď ho však napadlo, že Tanaris stres z práce vždy zvládala. Potvrdilo sa mu to pri náročných misiách Suny a Konohy. Navyše také starosti má už dlhšie...toto celé mu prišlo pritiahnuté za vlasy, tak začal uvažovať nad tým, či nie je taká zničená z toho, že jej brat chýba. Aj tak si nebol istý. Potupene sa priznal: „Dobre...vzdávam sa.“
Naku odložila suchý čajník do poličky a oprela sa o kuchynskú linku a vyjasnila mu to: „Je v tom Gaara.“

Klop, klop.
„Ďalej.“
Zavŕzgali dvere a vošiel Kankurou: „Ahoj...bože tie dvere ti strašne vŕzgajú, zavolaj si na to niekoho.“
Gaara ani nepozdravil, len ľahostajne dvihol jedno rameno.
„Gaara? Ani ahoj mi nepovieš?“ rozložil nechápavo rukami.
Brat bol zase ticho, písal niečo do nejakého zvitku a tváril sa, že tam Kankurou nie je.
„Či donesiem ti svoj olej, ktorý používam na kĺby Karasu a Kuroari?“ hodil viac menej vtip do vetra, na čo Gaara konečne dvihol hlavu.
„Môžeš. Naku, ti dnes na raňajky uvarila vtipnú kašu?“
„Haha...fajn donesiem ti ten olej,“ kývol hlavou a nahodil nepríjemný pohľad, na čo sa mu brat začal plne venovať.
„Čo potrebuješ?“ oprel sa do kresla a prekrížil ruky pri hrudi.
„O niečom sa s tebou porozprávať.“
„Dobre začni, ak chceš riešiť moju neprítomnosť na poslednom zasadnutí, mám na to vážne dôvody. Nemohol som v noci spať. Ráno som zaspal až okolo piatej, tak mi odpusť, že som nebol schopný vstať na zasadnutie, ktoré sa konalo o pol siedmej. Navyše...mne sa nechce počúvať tie ich kecy.“
Kankurou sa pobavene usmial: „To som na mysli nemal.“
Gaara ostal mimoriadne zarazený: „Čože?“
„Vieš o tom, že sa Tanaris nedávno priznala Naku, že máva v noci zlé sny a trpí nespavosťou?“
Kazekage prevrátil očami...už vedel: „Nebudem sa s tebou rozprávať o Tanaris. Bože, ďalší kto ju chce riešiť.“
„Pozri...Gaara je evidentné, že sa máte radi, nebudem ti klamať. Neprišiel som, aby som vás dal dohromady, ide o to, že Tanaris bola včera a je aj iné dni strašne zničená.“
„A čo ja mám s tým?“ nedbanlivo pokrčil ramenami.
Kankurou dal ruky v bok a sarkasticky sa usmial: „Braček, poznám ťa ako vlastnú Karasu. Nehraj formu, mňa neoblafneš...teda respektíve Naku,“ poslednú vetu si povedal skôr pre seba.
„Nebudem sa s tebou o tom baviť, jasné?“
„Áno jasné...no aj tak to s teba dostanem,“ milo sa usmial na brata.
Gaara si pohŕdavo odfrkol a tváril sa, že tam Kankurou nie je. Lútkar sa na tom celkom pobavil: „Vieš čo? Budem aj ja hrať tvoju hru.“

Sadol si do malého kresla v rohu, pohodlne sa usadil a uprene s úsmevom sledoval Gaaru. Vedel, že ho to bude znervózňovať a vytáčať. Aj tak bolo, jeho starší brat sa nemýlil. Gaara sa snažil tváriť, že mu to nevadí, no jeho zaťaté pery a krkolomné držanie pera prezrádzalo skutočnosť, že ho ide utrhnúť. Už to dlhšie nemohol vydržať, šľahol pero o stôl: „Tak fajn poviem ti to!!!“
Kankurou sa vitálne postavil: „Trvalo to kratšie, než som myslel.“
„Ide o to, že som...no ako to povedať,“ zadíval sa kdesi do neznáma a po chvíli zase pokračoval, „že som odmietol Tanaris.“
„Čože?!“ vyrazil mu dych, „ako to presne myslíš?“
„Pamätáš na to, ako si raz prišiel sem do kancelárie s tým, že tu musím byť, lebo Yasuo dával pozor, aby ma pri práci nikto nevyrušoval?“
„Jasné, že pamätám. Bolo to jediný krát, čo si si sem dal strážcu,“ povedal neisto, nie kvôli tomu, že by si to nepamätal, ale nebol si istý tým, čo tým chce povedať.
„Vtedy som trčal s Tanaris za dverami.“
„Čo?“ zmätene začal gestikulovať, „prečo ste sa tam schovávali? A vôbec, čo sa mi tým snažíš povedať? “
„Veď vydrž,“ zrazu sa mu výraz tváre zmenil na zasnený, „tesne pred tým než si vošiel...som pobozkal Tanaris.“

Kankurou ostal stáť ako ľadová socha. Nemohol uveriť vlastným ušiam. Prvotný šok bol ten, že ju odmietol a ten druhotný, že ju pobozkal. Gaara popri tom, ako rozprával zmenil na kamenný výraz. Nejavil emócie. Žiadne.
„D-do-dobre ale, ale prečo si ju odmietol?“ pokrčil čelo a nič mu nedávalo zmysel, absolútne nič.
Gaarov kamenný výraz sa začal vytrácať. Menil sa na previnilý, bolestný, zúfalý. Natlačili sa mu slzy do očí a chytil si dlaňou znak lásky.
„Kankurou...ja som chcel...“ potlačil smutné a zároveň naštvané vzlyknutie.