Zmätený Kazekage 23.

„Tanaris, čo potrebuješ?“ oprel sa do kresla Kazekage.
„Prepáč mi, že ťa otravujem. Chcela som ťa len pozdraviť, no než som čokoľvek stihla povedať, ten ninja sa hnal za tebou...no, tak pôjdem,“ spustila ramená a otočila sa na odchod.
Úmysel odísť jej prekazil. Od rána sa hrabal v papieroch a už ho to nebavilo. Ako bonus – chcel mať pokoj od všetkých až na jednu osobu. Preto niekto, kto mu strážil dvere...

„...Tanaris? “ chytil do ruky pero a začal niečo písať.
Dievča sa otočilo a čakalo, kým sa scéna nejako pohne.
„Vieš prečo som si dal strážcu? Nechcem, aby ma ľudia otravovali. V poslednej dobe sa toho udialo veľa. Navyše...,“ sklopil zrak a Tanaris sa zdalo, že sa mračí.

Po týchto slovách ho nechcela dlhšie zdržovať a tak sa opäť pomaly vydala smerom ku dverám. Bola takmer pri nich, no zastala hneď, ako jej do ušných bubienkov udrelo prudké postavenie sa zo stoličky. Otočila sa a poriadne nestihla zareagovať a Gaara ju pritlačil o stenu, chytil jej tvár do svojich rúk a vtisol jej dlho vytúžený jemný bozk s prímesou potlačovanej vášne.
Tanaris zostala prvý moment neskutočne vyklepaná, srdce jej takmer spravilo dieru do hrudného koša. No moment na to si uvedomila, že sa stalo to, čo vždy chcela a tak jej ruky vyhľadali na jeho chrbát a tuho ho objali. Gaara na to oddelil ich pery, avšak stále boli dosť blízko na to, aby bolo cítiť triašku z jeho pľúc. Hlboké a roztrasené dýchanie mu vháňalo viac kyslíku do žíl, až dostal mravce do brušiek prstov. Nedokázal uveriť tomu, že konečne dokázal nájsť odvahu. Vtedy chcel aj niečo Tanaris povedať, no nemal slov.

Cítil sa neuveriteľne uľavujúco, rovnako ako ona. Čelá si opreli o seba a ich oči hľadali rysy ich tvári. Keď sa spojili pohľady, mierne sa od seba vzdialili. Oba prenikali zasnením zmiešaným s oslobodením. Tanaris zbehol zrak na jeho tetovanie lásky. Roztrasenými prstami mu prešla po ňom, predtým čo jej brušká prstov skĺzli po jemne sčervenanom líci až nakoniec pošteklili Gaarove pery. Zavrel oči a nadýchol sa. Tanaris v totálnom úžase naňho hľadela a dlhšie to už nevydržala. Prudko si ho k sebe pritiahla a začali si vymieňať bozky v náručí. Ich pery sa rýchlo zohrali, celý malý moment im pripadal ako večnosť.

Túto večnosť však prerušil Kankurou. Vošiel do kancelárie a rozhliadol sa. Gaaru nikde nevidel, lebo bol s Tanaris schovaný za otvorenými dverami.
„Gaara?“
„Gaara-sama?“ vbehol do kancelárie shinobi, ktorý strážil jeho dvere.
„Kde je ? Tvrdil si, že je tu,“ otočil sa naňho Kankurou, „čo tu spíš, či čo?“
Tanaris a Gaara sa uškŕňali za dverami nalepený na sebe a Tanaris mala problém udržať smiechoty v sebe. Keby jej Gaara so širokým úsmevom nezapcháva ústa asi by vybuchla smiechom.
„Uťahuješ si zo mňa?“
„Nie Kankurou-dono, to by som si nikdy nedovolil!!!“
„Tak potom ako to, že si myslíš, že je tu a pritom tu nie je. Ak by odišiel tak by si si to asi všimol nie?!“

Shinobi stál ako trkvas a Kankurou ho vyštval z kancelárie a pobral sa domov ku Gaarovi. Zavreli sa dvere a Tanaris sa hneď začala smiať, no aj tak sa musela krotiť, aby ju nebolo moc počuť. Keď ich prešli úškrny a pozreli sa jeden druhému do očí, akosi obaja zvážneli. Ich mozgy sa naladili na situáciu, ktorá bola predtým, než lútkar nabehol do kancelárie. Opäť sa stratili jeden druhému v očiach.
„...Tanaris,“ vzdychol.
Kazekage pristúpil k nej, jednou rukou ju objal okolo pasu a druhú jej položil na krk. Inuzuka zavrela oči a čakala na jeho pery, ktoré na seba nenechali dlho čakať. Znova sa dostali do objatia plného citov a bozkov. Ani Tanaris, ani Gaara vtedy nemali slov, len konali. Keď sa ako to tak nabažili jeden druhého Gaara nechal práce a zobral Tanaris na prechádzku po Sune, ktorú skrášľoval zlatistý západ slnka. Bolo to úžasné. Vždy po tomto túžila. Byť konečne s ním.
Mladík ju viedol po Sune s veľkým úsmevom na tvári, smiechom, objatiami a milými bozkami na tvár a pery. Rozprávali sa, smiali sa. Tanaris bola celá bez seba...Splnený sen pre oboch.

Dá sa povedať, že to bolo ich prvé rande. Neskôr sa spolu najedli v reštaurácií. Sedeli oproti sebe a vymieňali si hlboké a túžobné pohľady. Hnedovláska sa v jednom kuse kúsala do pier. Keď vychádzali z reštaurácie strašne ju bolela dolná pera, no vonku sa už kúsať nemusela. Gaara ju hneď nežne pobozkal ako vyšli z reštaurácie. Vonku u ž bola tma a hviezdy pekne žiarili. Vydali sa smerom domov.

„...Tanaris?“ prehovoril tichým hláskom do večernej Suny.
„Áno, Gaara?“ s úsmevom sa naňho otočila.
„Ideš ku mne alebo do svojho domu?“ opýtal sa hanblivo.
„Hmm,“ na oko sa zamyslela, rozmýšľala ako to povedať, „ešte sa mi spať nechce,“ nahodila potmehúdsky úsmev.

Gaara jej ho opätoval a uvelebili sa v jeho obývačke na koženom tmavočervenom gauči. Ešte k tomu zázvorový čaj, uvoľnený rozhovor a všetko bolo dokonalé. Niečo po polnoci Gaara začal zívať a Tanaris dopíjala štvrtú šálku čaju: „Mali by sme si ísť ľahnúť.“
„Veru pôjdeme,“ postavil sa a odkráčal do kúpeľne.
Inuzuka odniesla a umyla šálky, zatiaľ čo sa Gaara osprchoval a umyl si zuby. Potom ho nasledovala aj Tanaris. Vyšla zo sprchy v požičanom čiernom pyžame a začala si chystať vankúš a prikrývku do obývačky. Zrazu sa Gaara potichu prikradol do obývačky: „Tanaris, čo to robíš?“
Keď ho započula vyľakala sa, často sa vedel ticho plížiť: „Fúf, toto mi nerob. Desíš ma tým.“
„Prepáč.“
„Čo si chcel?“ prestala sa venovať načuchrávaniu vankúša.
„Nó...ehm“ odkašlal si, „vlastne nič,“ trochu sklamane zamumlal.
„Povedz,“ oči sa jej zablysli zvedavosťou.
„Nie, naozaj nie...Dobrú noc,“ zvrtol sa a so zvesenou hlavou odišiel.
Tanaris bola chtivá, no nemohla vyzvedať ako hlúpa. Stála dlho pri gauči a rozmýšľala nad tým, že to takto mohla spať aj doma. Ľahla si do postele, no nešlo jej zaspať. V hlave si prehrávala to, čo sa tento večer stalo, stále nedokázala tomu uveriť.

Gaara ležal na veľkej posteli a hľadel do stropu. Veľmi sa mu uľavilo keď dostal svoje pocity zo seba, no stále ho na jednej strane niečo štvalo... Začal chytať výčitky, že to dnes začal a nebol schopný sa už udržať. Lenže vždy, keď ju videl začali sa mu podlamovať kolená a stratil pojem o tom, čo sa okolo neho deje. Ale...bál sa. Privrel oči a započúval sa do prúdenia vetra cez polootvorené okná. Zvuk vetra ho nachvíľku odpútal od jeho myšlienok.
„...Gaara?“ vyrušila ho z počúvania Inuzuka, ktorej hlava vykukovala do spálne.
„Áno?“ trochu sa strhol jednak z toho, že ho jej tichý príchod nepočul. Aspoň raz pocítil, aké to je, keď to niekomu spraví on a z toho, lebo si uvedomil, že nemá tričko. Len nohavice od pyžama.
„Gaara...vieš je mi to hlúpe dosť,“ začala sa vymačkávať.

Trvalo jej to celkom dosť dlho až tak moc, že to aj Gaarovi začalo dochádzať. Veľmi sa bál reakcie, nechcel na Tanaris tlačiť alebo netúžil vyzerať, že mu ide len o jednu noc. Jednoduchšie skôr povedané, kombinácia obidvoch dôvodov. Nechcel nič uponáhľať...iba, aby mu zaspala v náručí. Vždy sa ju snažil ochraňovať. Dokonca aj keď sa stretli po siedmich rokoch na chuuninských skúškach, kedy ešte Gaara nechápal lásku a priateľstvo. Shuhaku sa mu ešte dlho smial za to, že sa krotil.
Napokon opatrne ukončil dlhé zdráhanie: „Tanaris, poď si ku mne ľahnúť.“
Hneď ako to počula veľmi jej odľahlo, šťastná že sa nemusí vykoktávať už letela do postele. Trocha skrehla uprostred miestnosti.

„Nechceš ísť?“ zapochyboval a veľmi znervóznel.
Zlý pocit ňou prešiel, keď si v hlave utvorila alternatívu ľahšej, čo ide hneď. Ticho stála a zízala, no nakoniec sa odhodlala. Gaara ju chytil za ruku a ona mu ju pevne stisla. Pousmial sa. Najradšej by ju zovrel v náručí, no nechcel byť nejako dotieravý. Práve na to, na čo myslel, myslela aj ona. Cítil to niekde vnútri, že tomu tak je. Jej dlaň, ktorú držal pritiahol k sebe bližšie. S ňou sa zviezla aj celá Tanaris. Dala sa na bok a druhou rukou ho chcela obopnúť v pase, no zarazila sa pod dotykom jeho horúcej nahej hrude. V sekunde srdce odštartovalo preteky s Gaarovým a zaliala ju horúčava väčšia ako ulice Suny počas obeda. Hrču v hrdle posunula nižšie a až vtedy bola schopná objať ho v pase a položiť hlavu na jeho rameno.

Spokojne začala zaspávať, keď v tom sa Gaara pohol. Trnula mu ruka, ktorou držal Tanaris za tu jej. Jednou rukou si napravil vankúš a potom objal on ju. Gaarove hmýrenie sa, jej rozbilo spánok. V izbe bola tma, Kazekage sa díval pred seba, absolútne nič nevidel. Zrazu ucítil na svojich perách Tanaris. Začala ho vášnivo bozkávať a on jej s radosťou bozky opätoval. Prevalila sa naňho a pokračovala. Gaara mal v rukách jej tvár a nemohol sa jej nabažiť. Tanaris začala prechádzať rukou po jeho hrudi a bruchu. Ani na to vôbec nevyzeral, ale mal dobe vypracované svalstvo. Narodil sa predčasne, vždy bol o čosi menší ako jeho rovesníci a navyše v tom kage oblečení pripadal veľmi útly. Opak bol pravdou.

Po nejakej chvíli si vymenili role. Gaara objal Tanaris a prevalil sa na ňu. Jeho pery vyhľadávali jej ramená, dekolt. Keď prešiel bozkami ku krku Tanaris zastonala a pritisla si ho bližšie k sebe.
Celú noc boli v objatí dotykov a bozkov, no nemilovali sa. Aj keď obidvaja po sebe dlho túžili na toto bolo ešte veľmi veľmi priskoro. Ani Sabaku, ani Inuzuka nechápali, kde sa toto všetko v nich vzalo, jednoducho to prišlo samo. Zaspali v objatí až nad ránom, keď svitalo...

Nagaya spal v izbe, ktorú normálne okupovala Tanaris. Niečo sa mu snívalo. Niečo príjemné, lebo sa zo spánku usmieval. Pokojne otvoril oči zo sna a s úsmevom zašeptal: „Yuki...“