Zmätený Kazekage 16.

Kazekage si náramne užíval ďalšie zasadnutie rady. Opäť ho podráždil Kenichi blbými rečami a pripomienkami. Medzitým Tanaris s Morimarom kráčala smerom do Kazekageho kancelárie. Gaara jej ju nechal otvorenú, tak ako sa dohodli.

Bola veľmi jednoduchá, za to útulná. Gaara tam mal nasačkované kaktusy, aby sa aspoň na pár minút mal ako oslobodiť od práce. Piesočné steny, okrúhle okná. Nakukla sa cez jedno z nich von, svietil v ňom pekný výhľad na dedinu. Vždy z nich pozoroval buď východ slnka alebo jeho západ, no poväčšine to bol len západ. A keď nie to, tak ľudí kráčajúcich okolo. Morimaru sa uvelebil v rohu miestnosti a Tanaris si sadla za stôl obzerajúc sa po miestnosti. Normálne si jeho kanceláriu moc nevypozerala, lebo vždy sa mu musela venovať rozhovoru s Kazekagem. Teraz sedela v kresle a premýšľala, aké by to bolo byť vodcom dediny.

Byť vodcom dediny je veľká zodpovednosť, zároveň tým človek neustále riskuje svoj život. Ako správny vodca by mal byť ochotný obetovať svoj život pre životy ľudí v nej.
Uvažovala, že či si Naruto naplno uvedomuje, čo je to byť Hokage. O tom by mohla otrávená Tsunade rozprávať. Nemala rada sedavú prácu. Vždy zrána musela mať na stole aspoň fľašku saké, inak by celý deň neprežila. Zvlášť ak Naruto dostal misiu, ktorá sa mu nepozdával a hurhaj bolo počuť pomaly až do ich domu.

Zaborila chrbát do operadla a privrela oči. Zjavil sa jej obraz bratov a začala uvažovať, či aj oni majú za sebou nejaký nepríjemný zážitok ako ona. Či si Yochi našiel nejaké dievča, to by nebol on keby nezháňal ženské. Nagaya sa istotne učí nejaké vodné techniky od ninjov v Mlžnej a dala by aj krk za to, že Segawa v oblačnej rapuje s Beem. Vždy bol na podobné blbiny. Mysliac na raperské duo SegaBee sa jej zjavil úsmev na tvári, ktorý prešiel do hlasitého smiechu.

Na dvere niekto zaklopal a Tanarisin smiech prudko ustal. Vo dverách sa zjavila Matsuri a zdvihnuté kútiky sa akosi vytratili hneď, ako si všimla, že miesto neho tam sedí Tanaris.
„Tanaris-sama...kde je Gaara-sama?“ koktavo sa spýtala.
„Kazekage-sama je na zasadnutí rady, ak potrebuješ niečo od neho môžem mu to odkázať,“ milo sa na ňu usmiala a oprela si bradu o ruky.
Matsuri s kyslým výrazom jej podala do ruky nejaký zvitok a urazene odkráčala z kancelárie.

„Zrejme ďalšia žhavá fanúšička Kazekageho,“ otravne poznamenala Tanaris.
Morimaru zdvihol hlavu a niečo sa jej spýtal a kunoichi vypleštila oči a snažila sa tváriť ja nič ja muzikant : „Ni-nie Morimaru...samozrejme, že mi nevadí to koľké dievčatá po ňom bažia. V-veď ja s ním nič nemám a-“
Morimaru ju prerušil.
„Čo kecáš, nemá oči len pre mňa."
Tanaris naňho hľadela a Morimaru rozmýšľal, či to na neho hrá alebo je vážne taká buď nevšímavá alebo nedopínavá. Rys premýšľal a po chvíľke sa zase prebral a zavrčal jej smerom.
„Počuj...ehm, neriešme to,“ ukázala naňho prstom, „naozaj. Ešte niekto započuje a to by bola katastrofa.“
Niečo namietol a na to Tanaris po ňom vyštekla: „Morimaru neštvi ma!“ skludnila tón, „ako som sa vrátila z Amegakure tak je divný. Často mení nálady.“

Po zvyšok času bola Tanaris urazene ticho a Morimaru pospával. Gaarovi trvalo ešte hodnú chvíľku, kým sa dostavil po ňu. Hneď, čo ho zbadala,
vyskočila na nohy: „Gaara, prepáč, že si ma tu našiel sedieť v tvojom kresle, ale nechcela s-“
„Nie v poriadku,“ milimeter zdvihol kútiky úst.
Už nemal takú náladu ako ráno. Naštvali ho starší, veď ako inak.
„Mimochodom, Kazekage-sama zháňala vás tu Matsuri,“ Tanaris vzala zo stola zvitok, „a doniesla vám sem toto.“
„Ďakujem,“ roztvoril ho a chvíľku ticho doň hľadel, „Tanaris musím si ho preštudovať, potom sa ti budem plne venovať. Musím s tebou čosi prejednať a chcem ti konečne už porozprávať o Shukaku.“
Tanaris sa zabliskly oči: „Dobre tak zatiaľ pôjdem niekam sa prejsť, Kazekage-sama.“
„Výborne...daj mi tak štyridsať minút prosím a prestaň s tým...“
Dievča ho zase s úškrnom prerušilo: „Dovidenia Kazekage-sama.“
Gaara pozeral na zavreté dvere a úsmevom krútil hlavou. Čoskoro sa vrátil naspäť do čítania, aby to stihol, kým sa tá zvedavá neplecha zase vráti.

Medzitým sa Tanaris s Morimarom vybrali do nemocnice pozrieť Katonmara.
Ten už bol na tom omnoho lepšie, práve keď prišli bol pri vedomí a Tanaris predstavila rysa psovi, no teraz konečne pod menom Morimaru.
Dievča nechalo zvieratá samotné v izbe, lebo zverolekárka Leniy si zavolala Tanaris, aby jej ukázala navrhnutú konštrukciu pre Katonmarov automail.
Konzultovala aj s konštruktérmi a ani nevedela ako a ubehla vyše ako hodina. Keď si uvedomila, že opäť ku Gaarovi mešká, bola na seba naštvaná. Poďakovala sa všetkým, zobrala Morimara a doslovne letela do budovy kage.

„Vojdite,“ vodca dediny dvihol hlavu od zvitku za klopaním na drevo.
„Dobrý deň Gaara-sama...prepáčte, že idem neskoro,“ sklonila hlavu, „bola som v nemocnici pozrieť Katonmara a s lekármi sme sa rozprávali o jeho automaili.“
„To nič, Tanaris,“ odfrkol jej, „tak, či onak som to nestihol celé preštudovať.“
„Deje sa niečo, Kazekage-sama?“ spýtala sa opatrne, lebo bolo evidentné, že zase nemá náladu.
„Nie to je v poriadku a prestaň ma formálne oslovovať. Neskutočne mi s tým lezieš na nervy,“ snažil sa predstierať, že je v pohode, „chcela si počuť o Shukaku?“
Tanaris mu prikývla, spokojne sa usadila na zem oproti Gaarovi a ten začal v kresle rozprávať svoj príbeh: „Deidara zaútočil na večer a...“
Šokovane ostala hľadieť na Gaaru, keď dorozprával: „Takže, babička Chiyo sa obetovala a priviedla ťa späť?“

Gaara prikývol. Bolo to na ňu moc veľa informácií naraz. V šoku z toho všetkého, no zároveň šťastná, že Gaara je v poriadku, začala opäť ľutovať odchod zo Suny. Oponoval jej, že všetko zlé je na niečo dobré: „Bez neho mám v sebe väčší pokoj a môžem spať. Škoda, že Chiyo je mŕtva...budem jej vďačný po celý život. Stala sa niečím ako mojou druhou matkou lebo mi dala život.“
Tanaris chvíľku váhala, no aj tak sa musela vyjadriť: „Skoro ako Karura-sama...“
Prišlo jej veľmi nevhodné to povedať, no ona neverila, že akákoľvek matka by nemilovala svoje dieťa a chcela, aby si to Gaara jedného dňa uvedomil. Po tejto vete reagoval približne, tak ako čakala. Nepríjemne sa na ňu zapozeral a potom sklopil zrak nižšie a nakoniec sklonil aj hlavu a nehybne ticho sedel.
'Nemala som mu to povedať. To bolo moc kruté,' pomyslela si Inuzuka.
Rozhodla sa ho objať, no bála sa, že sa odtiahne. Ruky po ceste k nemu si to rozmysleli a zastavili sa. Gaara zrejme jej pohyb cítil a zodvihol hlavu. Postavil sa a díval sa ako dievča k nemu naťahuje ruky.
A bolo to tu znova. Opäť sa jej chcel dotýkať, no nesmel. Opäť musel viesť sám so sebou vnútorný boj. Boj srdca a rozumu. Tanaris v tichu v miestnosti, zostala v rozpakoch.

V očiach mala napísané, že ju ide roztrhnúť a tak sa rozhodol. Jemne jej dlaňami prešiel po hánkach, na ktorých sa zasekol a zostal rovnako neistý ako v nemocnici. Tanaris začala v duchu panikáriť, no pohľad do jeho očí ukľudnil jej neistotu a ona sa mu hodila okolo krku až tak, že Gaara zatackal. Zabrodil tvár do jej vlasov, ktoré mala prehodené na ľavé rameno. Pevne ju stiskol v pase. Tak moc chcel vždy Tanaris cítiť pri sebe a keď ju mal, tak sa jej nemohol nabažiť. Objímala jehho hornú časť chrbta a privinula si ho k sebe ešte vyše, keď ťažko vytlačil kyslík z pľúc. Obaja si užívali jeden druhého, no netušili, že do kancelárie Kazekageho sa niekto blíži. Morimaru cítil niečí približujúci sa pach, ale nechcel ich rušiť. Dvere sa potichu otvorili a osoba v nich posmešne a výhražne prehovorila...