Zmätený Kazekage 15.

Za sestričkou, ktorá bola s ňou v jedálni sa zavreli dvere a ona sa rozhliadla po miestnosti. Zbadala rysa ako spí na zemi pri posteli. Ten musel cítiť jej pohľad, lebo sa prebudil. Vyzeral celkom unavene po takej dlhej ceste. Rys zavrčal.
„Ani ja tu nechcem byť. Nemám rada nemocnice. Ty, ty...ehm,“ bolo jej blbé hovoriť mu stále ty.
„Mala by som ti dať meno,“ poznamenala s úškrnom a v jeho očiach prebehli iskry, „hm...stretli sme sa v lese, tááák čo trebárs Morimaru?!“
On nadšene vyskočil na nohy a začal behať po izbe. Tanaris sa rozosmiala: „Dobre teda...tak Morimaru. Ideš si ešte pospať?“
Morimaru sa vyvalil na podlahu a zaspal. Tanaris naň chvíľku hľadela a potom aj ona zaspala, no nie nadlho. Zobudila sa a hodiny ukazovali krátko pred trištvrte na desať. Snažila sa zaspať, no nedalo sa jej.

Vstala z postele, potichu sa prikradla k oknu, otvorila ho a vykukla sa von. Jej izba bola na druhom poschodí. Pousmiala sa.
'Ja som sa musela zblázniť,' pomyslela si a vyskočila von oknom.
Doskočenie na nočnú ulicu bolo tiché, no bolestivé. Tanaris zalapala po dychu a rýchlo vykročila smerom ku Gaarovmu domu tak, aby ju nikto nevidel.

Zaklopala mu na dvere. Keď sa v nich Gaara zjavil, ostal prekvapený a hneď chcel začať namietať, ale Tanaris mu zakryla ústa rukou, pohnala ho dovnútra a nohou zavrela dvere.
„Tanaris čo tu robíš? Máš byť v nemocnici,“ zamračil sa.
„Nie je mi tam dobre,“ pokrčila ramenami.
Gaara pokrútil hlavou a otvoril domové dvere. „Vráť sa naspäť...“
Tanaris sa zatvárila váhavo, no potom sa otočila a odkráčala do obývačky. Zlostne zabuchol dvere a vybehol za ňou: „Nerozumela si mi, či čo?“
„Čo je s tebou?“
„Nič, ale keď ťa ráno nenájdu na izbe budeš mať problém...to je celé. Síce by som sa s tebou rád porozprával,“ zamyslene si preplietal prsty.
„No veď tak ráno sa vrátim naspäť,“ prerušila ho, dvihnúc potmehúdsky obočie.
„Do čerta Tanaris...s*rieš ma!!!“ zakričal, „nemôžeš tu byť so mnou celú noc!“
Inuzuka zostala vyvalená z jeho správania, najprv jej pripadalo, že chce, aby u neho bola, no vzápätí reagoval úplne inak. Choval sa ako schizofrenik. Navyše on nikdy nenadával. Nikdy..bolo to u neho nenormálne. Nestihla ani moc o tomto pouvažovať a Gaarovi prišlo zle. Dostal závrat a stratil rovnováhu. Keby ho Tanaris nezachytila, udrel by si hlavu o stenu.

„Gaara,“ so strachom a námahou vyslovila Tanaris jeho meno.
Sama nebola na tom dobre, vždy keď sa namáhala tak cítila bolesti. Pomohla mu na gauč, kde si ľahol.
Mal toho v poslednej dobe priveľa. Neprichádzajúci dážď, trápila ho Tanaris s Nejim a to najhoršie - návšteva Akatsuki. Ešte stále nebol úplne fit po tom, čo ho babička Chiyo zachránila.
Kunoichi odkráčala do kuchyne, kde zobrala malý uteráčik. Namočila ho do vody a vykrútala. Vrátila sa naspäť do obývačky, prisadla si k ležiacemu Gaarovi na gauč a uterák mu prikladala na horúce čelo.

„Mal by si si oddýchnuť pár dní aj od práce. Nie, ty musíš!“
Položila naňho ruku a začala ho liečiť. Gaara mlčal a pozeral do stropu.
„Odpusť mi moje správanie Tanaris,“ povedal šeptom a zatvoril oči, „naozaj ma to mrzí.“
Od jeho čela ruka smerovala na opačnú časť jeho tváre. Tanaris jemne pritisla ukazovák na Gaarove pery, potom ho pohladkala po vlasoch a po líci. Vyliala sa do neho ešte väčšia horúčava. Vždy keď sa ho dotýkala, celé jeho vnútro kričalo od túžby po tom byť s ňou. Krásny a súčasne znervózňujúci pocit mu pokazila únava. Začalo sa mu driemať, privrel oči a oddychoval. Jeho spoločníčka ho hladkala po vlasoch. Po dlhej dobe rozplývania sa nad jemnosťou jeho vlasov si uvedomila, že niečo nie je v poriadku.
Tanaris pokrčila obočie a nechápavo vykúlila oči: „Gaara...on spí?! Ale to nie je možné...“
Šeptom uvažovala do ticha miestnosti a snažila sa pochopiť situáciu. Štuchla ho prstom do rebier a skoro praskla. Nevedela pri tomto fakte, čo to sebou.

Bezducho sa postavila a zo spálne vzala prikrývku a vankúš. Počas cesty si spomenula na Gaarove slová O tom potom, Tanaris a zvedavo sa usmiala.
S najväčšou tichosťou sa vrátila do izby a starostlivo mu dvihla hlavu, dala pod ňu vankúš a prikryla ho. Chvíľku nad ním stála, nahla sa k nemu a položila svoje čelo na to jeho.
„Nech už to bolo akokoľvek som neopísateľne šťastná, že žiješ,“ čo najpotichšie šepla.

Zhasla svetlá, sadla si do kresla a pod svetlami z ulíc obdivovala jeho sladkú, nevinnú spiacu tvár. Navyše ten znak na čele – vždy ju fascinoval. Láska. Pri pohľade naňho mala zvláštny a hrejivý pocit pri srdci. Po čase ju premohla únava...

„...tak povedz mi, ako sa cítiš po spánku? “ hovoril potichu niečí ženský hlas.
„Naozaj dobré...je to celkom zaujímavý pocit keď sa zobudíš. Som rád, že už nemusím bdieť celé noci. Už budem úplne normálny.“
„Psst, Temari! Buď po tichšie, zobudíš ju,“ šeptal Gaara.
„Prepáč, nechcela som s tým pohárom tak buchnúť,“ omluvne dvihla dlane smerom k nemu.

Tanaris rozlepila oči a uvedomila si, že zaspala u Gaaru a nie je v nemocnici.
„Och bože, prečo ma každý budí nejakým rachotom?“ zamrmlala pre seba. Niekedy zvykla byť prehnane po ráne nevrlá.
Ku gauču pristúpila piesočná sestra s bratom a skláňali sa nad ňou.
„Koľko je hodín?“ spýtala sa Tanaris.
„Pár minút pred osmou hodinou,“ oznámila jej Temari, „poď sa naraňajkovať.“
Gaara si k nej prisadol: „Dobré ráno prajem,“ usmial sa a konečne bol príjemný a mal spokojnú tvár.
"Bol som s Temari v nemocnici. Všetko som im vysvetlil a oni povedali, že sa tam máš dostaviť na konečné vyšetrenia, aby si boli istý, že si v poriadku.“
Troška sa začervenala: „Ďakujem ti, Gaara,“ zívla a nesmelo sa ponaťahovala.
„...Gaara?“ opýtala sa po chvíli neisto.
„Áno?“ spýtal sa s neuveriteľne vyrovnanou tvárou.
„Povieš mi ako to bolo s Akatsuki a Shukaku? Už ho nemôžeš mať v sebe, keď si zaspal...“ vyslovila ďalšiu otázku.
„O tom potom, Tanaris,“ povedal s úšklebom.
Tanaris spustila ramená a pozerala na Gaaru asi nejako ako - to si so mňa uťahuješ?

Mladík sa na jej výraze dobre pobavil. Vyzeral, že má dobrú náladu.
„Gaara aké to bolo prvý krát si pospať?“ zvedavo dala nabok hlavu.
Ten sa nadýchol a na tvári sa mu roztancoval široký úsmev, azda najširší aký kedy mal: „Úžasné, jednoducho ja ti to ani neviem opísať, ale je to skvelé.“ Tanaris sa naňho tiež začala usmievať. Bola rada, že ho videla s úsmevom na tvári. Červenovlasý chlapec sa jej zadíval do očí a potom na kreslo, v ktorom predtým oddychovala Tanaris...

Napoly spiacemu Kazekagemu rušia posledné minúty spánku svetelné lúče. Zamračil sa a otočil hlavu na opačnú stranu, aby mu nesvietilo do očí. Po nejakej chvíli si pretrel oči a uvidel Tanaris, spiacu v kresle. Prekvapený výraz mu ostal na tvári dlho. Tanaris celú noc pri ňom bola. Ako krehkú bábiku ju vzal do náruče a preniesol ju na gauč. Prikryl ju a rukou jemne prešiel bruškami prstov po krku. Tíško sa obliekol do modrobieleho formálneho oblečenia kage a vyrazil preč.

Gaara zaklopal na dvere nejakého domu. Chvíľku trvalo, kým bývajúci otvorili dvere...vlastne im to trvalo dosť dlho. Kazekage počul nejaké šuchotanie a šeptanie, no nakoniec sa dvere otvorili.
„Dobré ráno Gaara, praješ si?“ povedal udýchane inteligentný Shikamaru v župane, ktorý mal na čele drobné kvapky potu.
„D-Dobré ráno Shikamaru,“ odpovedal mu Gaara neistým si z Shikamarovho divného výrazu.
Gaara sa akosi nevedel vykoktať, tak ho na jeho prekvapenie Shikamaru pozval dnu.

Hneď, čo Temari zbadala súrodenca v kuchyni, začala si servítkou utierať čelo a vypila plný pohár vody.
„Ahoj, čo ty tu tak z rána?“ opýtala sa nejak rozjarene, napravujúc si župan slaboružovej farby.
„Neruším vás?“ položil viac menej zbytočnú otázku.
Shikamaru a Temari na seba pozerali a dúfali, kedy začne ten druhý rozprávať, no ani jeden nezačal. Mladší brat videl, že nemá zmysel ďalej naťahovať: „Beriem to ako áno. Prepáčte mi, že som vás vyrušil pri...“ presne si nebol istý čím.
„Nie to je v poriadku...s Temari to dokončíme neskôr,“ zrazu sa Shikamaru odhodlal prehovoriť.

Kazekageho sestra prvý moment sa začervenala a div, že sa neprepadla pod zem, no potom sa pozrela na Gaaru. Jeho výraz bol až desivý. Nevedel si domyslieť o čom Nara mlel, myslel si že ich ruší pri raňajkách, lebo na stole boli porozkladané taniere a šálky s kávou, ale potom by to čo rozprával Shikamaru nedávalo zmysel. Spýtavo sa pozrel na staršiu príbuznú a čakal, že mu objasní o čo sa jedná.
Temari sa prestala hanbiť a začala sa rehotať opretá o kuchynskú linku. Gaarovi už skrivovalo tvár do všelijakých grimás.
Nechcela ho už dlhšie trápiť: „Gaara my sme...ehm,“ zakašlala, aby nahradila to slovo.

Došlo mu. Vypleštil oči a začal sa pozerať do zeme, maximálne vyvedený z miery. Stál v zelenej kuchyni zriadenej na Konožský štýl a bol červený ako paprika: „Temari, Shikamaru...ja som nevedel. P-prepáčte,“ pokúsil sa dvihnúť tvár, aby nebol nezdvorilý, „mne pripadalo zvláštne, že tak dlho neotvárate.“
„To nič...Vážne Gaara,“ upokojila ho Temari, pošúchala mu ramená a objala ho.
Gaara chytil svoju farbu a usmial sa na sestru, „no tak už povedz, načo si sem vlastne prišiel?“
„Chcel som ťa poprosiť, či by si nešla ku mne uvariť niečo chutné na raňajky. Tanaris u mňa prespala a dobre o mne vieš, že keby mám čosi spraviť ja, tak by mi to trvalo doobeda.“
„Tanaris sa už prebrala?“ nadvihla obočie Temari a na to ho zamračila, „jak to, že mi nedali vedieť?"
Nahnevane si odfrkla
„Áno...je chvalabohu zdravá.“
Shikamaru, Temari sa na seba podozrievavo usmiali. Gaara sa na nich díval a snažil sa to nejako ututlať: „No vieš nechcem, aby veľvyslanec z Konohy jedol na raňajky nejaké nepodarené jedlo, ale nechcem vám prekážať, tak ja sa pokúsim to nejako sám zvládnuť.“
„Keď myslíš, že práve toto je ten dôvod,“ Nara dvihol jedno obočie usmievajúc sa akože zauvažoval, „ešte k tomu ona aj u teba prespala. Ja sa pôjdem teda obliecť a ty mu choď pripraviť tie raňajky pre vyslanca,“ uškrnul sa,
Temari prikývla a hodila sa mu do náručia a pobozkali sa. Shikamaru vo dverách spálne na ňu žmurkol a zavrel za sebou dvere.

„Pôjdeš teda, sestra?“ obrátil sa nesvoj na zasnenú Temari.
„Áno idem. Neboj sa, len sa idem prezliecť.“
Medzitým ako Gaara čakal, Shikamaru sa s úsmevom vynoril vo dverách: „Porozprával by som sa s tebou, ale musím ísť na akadémiu. Pred maturitami je toho celkom dosť a to je problematické,“ nahodil svoj typický výraz znudenia, no vzápätí sa opäť usmial, „maj sa tu.“
Gaara mu opätoval úsmev.
„A pozdrav Tanaris,“ škodoradostne poznamenal Shikamaru.
Gaara sa naoko urazil a chcel mu na to niečo povedať, no Shikamaru sa rýchlo vytratil z miestnosti...

Tanaris sa posadila a darovala Gaarovi úsmev.
„Preniesol som ťa, keď som sa zobudil. Muselo sa ti zle spať, nebolí ťa krk?“
Tanaris dala hlavu na ľavý, na pravý bok. Tvár sa jej skrivila bolesťou: „Áno, bolí ma. Dosť. Ďakujem, že si sa o mňa postaral.“
„Nie, nie to ty si na mňa dozerala celú noc a zato ti veľmi pekne ďakujem. Otoč sa ku mne chrtom,“ vyzval ju Gaara.
Tanaris neistá tým, čo bude Gaara robiť sa pomaly otočila, očakávajúc, zavrela oči. Dostala husiu kožu, keď cítila ako Gaarove ruky zošúchavajú jej fialový plášť z ramien. Bruškami prstov jej začal jemne prechádzať po pokožke. Dievča trasľavo vydýchlo.

Gaara mal pootvorené ústa a užíval si dotýkanie sa jej hebkej pokožky. Temari videla, čo sa na gauči deje a radšej odišla, aby boli samy. Gaara jej začal masírovať stuhnuté ramená a krk: „Môže byť nebolí to moc?“
„Nie, je to veľmi uvoľňujúce,“ vzdychavo odpovedala, „kto ťa naučil takto dobre masírovať?“
„Temari. Tá mi vždy pomôže, keď sa cítim ako dolámaný po celodennom sedení v kancelárií,“
„To je od nej pekné,“ Tanaris nahodila udivený výraz a dvihla obočie.
Napadlo ju, že by mala sa za ňou zastaviť aj za Shikamarom stým nebola celú večnosť. Tie prehry v shogi jej začali chýbať.

Po neskutočne príjemnej masáži sa Tanaris dosýta najedla. Spokojne sa usadila na stoličke a poďakovala za jedlo, k tomu chcela niečo dodať, no prerušil ju Gaara.
„Tanaris...o pätnásť minút mám stretnutie s radou. Tak ak sa nenahneváš budeme musieť ísť.“
Hnedovláska sa zastavila pri počúvaní kdesi na začiatku, lebo sa zapozerala na jeho pery. Zvuk jej teda pochopiteľne ušiel.
„Prepáč, nevnímala som...“
„Hovorím, že budeme musieť ísť, lebo mám o pár minút stretnutie s radou," hovoril pomaly, aby jeho náprotivok zase neprepočul.

Gaara odprevadil dievča do nemocnice, pred ktorou bola kopa ľudí. Všetci, niektorí nenápadne, iní zase až príliš nápadne sa prizerali s kým, ako a prečo je Kazekage. Hlavne mladé dievčatá.
„Choď sa dať vyšetriť a potom ma po nich počkaj v kancelárií. Ja tam dôjdem za tebou po zasadaní.“
„Hai, Kazekage-sama.“
„Och, nie už zase...“ ruka objala jeho čelo.
Tanaris sa tesákmi zasmiala, ale jej smiech prešiel, keď ucítila jeho objatie. Najprv jej ruky len viseli vo vzduchu, no potom si ho aj ona pritisla k sebe a Gaara si položil hlavu na jej rameno. Bol to nádherný pocit. Po tom, čo sa stalo, mali obavu jeden o druhého. Náručie tým pádom bolo ako sen. Krásny sen...

V takomto rozpoložení pobudli pomerne dlho. Moc si neuvedomili, že ľudia zírajú, no keď im tento fakt skrsol na mysle, odtiahli sa okamžite od seba.
„Tak nech sa ti darí,“ zasipela trocha zahanbená Tanaris.
„Aj tebe,“ Gaara naopak kamenný pohľad.
Tanaris sa najprv vydala do izby, kde ju čakal namosúrený Morimaru. Začala sa ospravedlňovať, no keď povedala, že kde vlastne bola. Rys tak vzal celý hnev späť. Sestrička sa za pár minút objavila a vyzvala ju na vyšetrenie a Morimaru ostal čakať na chodbe.

Medzitým sa už rada starších dohadovala kedy má Gaara dovliecť Tanaris na zasadnutie. Chceli čo najskôr vytiahnuť z nej informácie o nej samotnej a tým si zrejme zväčšiť svoje podozrenie. Gaarovi sa to samozrejme neľúbilo, neušiel mu ch zámer.
Gaara až na niektorých členov nemal rád radu starších a najviac sa mu protivil najvyšší starší Kenichi. Bol podozrievavý a veril, že on v neho ako Kazekageho neverí a neuznáva ho. On bol spokojný len vtedy, keď Suna bojovala proti Kamennej alebo Mlžnej, no teraz keď sa kage pomerne pomerili sa Kenichi stále dožaduje útoku na Kiri aj na Iwu.
Dokonca sa Gaara dopočul, že sa Kenichi vyjadril, že keby to bolo na ňom, tak by za Kazekageho radšej vyhlásil Kankura alebo Temari ako jeho, no väčšia časť rady bola za Gaaru. Sila vôle, ktorou bol Shukaku potláčaný, učinilo Gaaru najmocnejším shinobim v celej Sune. Výhra, no zároveň prekliatie. Ukázalo sa však, že strata démona na jeho schopnosti až tak veľký vplyv nemá. Len sa mu zmenšila chakra.

Rada stále trvala na tom, aby Tanaris videli. Bolo jasné, že raz sa s radou bude musieť stretnúť, no Gaarovi sa nepáčilo, že všetko bude zrejme prebiehať v nie moc najlepšom duchu...