Nikai 25

25. Kapitola: Sľub, ktorému sa nevyhnem

Až keď sa stane to najhoršie, zistíš čo je to byť skutočne sám. Ale kým sa môžeme stretnúť, nie sme nikdy sami.
-FLOW

,,Ocko!“ vykríkol Hideyoshi a rozbehol sa k mužovi, ktorý čupel na zemi kúsok pred nimi. ,,Ocko... Čo sa deje?“ povedal potichu, no Yasuo len potriasol hlavou.
Ninjovia boli všade okolo nich. Keď sa Garyuu obzrel, všimol si, že majú buď čelenky Amegakure alebo Suny. Boli špinaví, zranení, mnohí hneď po premiestnení klesli na kolená a prudko oddychovali. Len pár metrov za ním stála žena s pleťou ako lupeň jablone a vlasmi farby nočnej oblohy. Bola štíhla a vysoká, nemala takmer žiadne zranenia. Garyuuovi sa veľmi páčila. Potom si všimol, že jeho otec sa k nej zozadu priblížil, váhavo si ju obzeral a poťahoval nosom. Naklonil sa, aby jej videl do tváre a...
,,HINATA-CHAN???!!!“
Všetky oči sa okamžite obrátili na ňu a ozvali sa vzdychy, takmer rovnako prekvapené ako keď sa na scéne objavil Sasuke a ostatní. Žena však tomu nevenovala pozornosť, zopäté ruky si pritískala na hruď a oči - Asahine oči - upierala smerom k lesu. Garyuu začul za sebou akýsi zvuk, nemálo podobný vrčaniu nahnevaného psa a obrátil sa.
Ten zvuk prekvapivo vychádzal z Asahi. Päste mala zovreté tak veľmi, až jej zbeleli hánky a oči, tie jej mierumilovné oči blčali hnevom. Týmto nebezpečným pohľadom prebodávala modrovlásku.
,,On tam fakt ostal?“ vykríkol na modrovlasú ženu muž v čiernom oblečení, s rozmazanými fialkastými pruhmi na tvári a pri tých slovách sa plesol po čele. ,,Vedel som že je to hlupák, ale teda až takýto...“
,,Nikdy ho nepodceňuj,“ prehovoril ďalší muž, stojaci vedľa neho. Muž, ktorý sa ako jediný pri Kibovom výkriku neobrátil, stále stál chrbtom k nim takže mu Garyuu videl len temeno so strapatými červenými vlasmi.
Niekoľko sekúnd bolo ticho. Novopríchodiaci ninjovia uprene pozorovali les. Kiba a ostatní Listový s pootvorenými ústami hľadeli na Hinatu. A Garyuu s ostatnými deťmi a piatimi ešte pred pár dňami mŕtvymi dospelými svoje pohľady venovali striedavo lesu, ninjom z Amegakure a Suny, a Hinate s Asahi, celí šťastní, že už nie sú stredom pozornosti.
Potom sa znovu ozvalo puknutie a vedľa Hinaty sa z dymu vynoril muž so strapatými blonďavými vlasmi. Okamžite klesol na kolená a rozkašľal sa. Z úst mu vyletelo niekoľko kvapiek krvi, aj škrabanec na pravom pleci silno krvácal a udupaná tráva okolo sa sfarbila na červeno. Asahine oči ešte viac rozpálil hnev a teraz vyzerala už naozaj nebezpečne.
,,Naruto-kun!“ vykríkla Hinata, vrhla sa k nemu a jej tmavé vlasy za ňou efektne zaviali. ,,Naruto-kun,“ zopakovala a položila mu ruku na plece.
,,Naruto?“ zašepkala Sakura.
,,Stretnutie po rokoch,“ uškrnul sa Jiraiya, pozorne sledujúc svojho starého študenta. Naruto sa príliš nezmenil, odkedy ho naposledy videl. Bol vyšší a mal širšie plecia a dlhšie vlasy a ešte viac sa podobal na svojho otca. Mal však stále rovnaké modré oči sršiace šibalstvom, ochranná čelenka mu pridržiavala ofinu a na sieťovanom tričku, ktoré mu chránilo telo, mal oblečené ešte jedno, voľné, čierne, s krátkymi rukávmi a červenou špirálou na hrudi. A, Jiraiya súdil podľa množstva krvi, čo z neho za tú krátku dobu vytiekla, že ešte stále nedokázal odhadnúť svoje medze.
,,Pomôžem?“ opýtala sa Ino, na udalosti okolo nej nadmieru pokojným hlasom a okolo rúk jej zažiarila modrá chakra.
Hinata na ňu prosebne obrátila sivé oči a prikývla. Ino si čupla k Narutovi a o niekoľko sekúnd mal síce ruky stále celé od krvi a ešte prudko dychčal, krv však už netiekla odnikiaľ a Naruto sa ďakovne zubil na Ino. Potom otvoril belasé oči a šťastne sa obzrel po známych tvárach. Otočil hlavu a prebehol aj po tvárach detí - Asahine zúrivé oči úspešne odignoroval - a potom sa mu zrak zastavil na Sakure, Sasukem, Obitovi a vtedy sa jeho zreničky rozšírili.
,,Ero-senin?!“
,,Vôbec sa nezmenil,“ skonštatovali Sakura a Sasuke jednohlasne.
,,Nevšímaj si ich, úplne tamtú päticu ignoruj, lebo sa z toho zcvokneš,“ poradil mu Shikamaru a podal Ino ruku aby jej pomohol vstať. Naruto na nich neisto zazrel.
,,Vy ste sa vzali?“ opýtal sa zvedavo.
,,Hlupák!!!“ vykríkla na neho Ino zdesene a z celej sily ho švacla po hlave.
,,Auuuu!“ zavyl Naruto ublížene.
,,Môžete ešte jednu,“ ozvala sa Asahi, ktorá medzitým ochladla, prekrížila si ruky na prsiach a demonštratívne odvrátila zrak od Naruta a Hinaty.
Ino sa podľa jej pokynov so zjavnou radosťou napriahla k úderu, no tentokrát sa jej Naruto stačil uhnúť.
,,Zradkyňa!“ zavrčal a vystretý ukazovák namieril na Asahi.
,,Ja? JA??!!“ vybuchlo dievča a bolo by toho povedalo aj viac, ale prerušil ju Sasuke.
,,Ty si Uzumaki?“ spýtal sa a pobavene dievča sledoval. ,,Ty si Narutova dcéra?“
Asahji sa znova upokojila a obrátila sa k nemu.
,,Poznáte môjho otca?“ opýtala sa placho, čím potvrdila jeho slová. Dav znova zašumel.
,,Dalo by sa to povedať aj tak,“ odvetil jej.
,,Vedela som, že sa mi na niekoho podobá! Zdedila ten Narutov podrezaný jazyk,“ vyhlásila Sakura.
,,Uzumaki... To si teda dopadol, chlapče!“ zachechtal sa Jiraiya smerom k zmätenému Shinarimu.
,,Och môj Bože.... Do čoho som sa to zase dostal....“ vydesene konštatoval Kakashi, vykúkajúc spoza Gaiovoho chrbta. Už si takmer pomaly zvykal, že polovica jeho mŕtvych priateľov sa má veselo k životu a teraz prišiel ďalší šok. On trénoval Uchihu a Uzumaki.... A dohromady! To bolo ako prírodná katastrofa a Kakashi sa sám sebe čudoval, že je ešte nažive.
,,Čo to robia?“ zo záujmom sa spýtal Gai, ktorý zjavne rýchlo prekonal šok zo všetkých nových udalostí. Jemne kýval hlavou smerom k trom ľuďom, ktorí sa nezapájali do debaty a vlastne ich vôbec nezaujímali udalosti naokolo.
Omini, Hideyoshi a jeho otec Yasuo hľadeli na seba uprenými pohľadmi, obzvlášť Yasuo prebiehal pohľadom s Ominých očí do Hideyoshiho a im striedavo poskakovalo obočie a kútiky úst, akoby o niečom vášnivo diskutovali. No ani jeden z nich neotvoril ústa.
,,To si nevšímajte, sensei,“ mávol rukou Toro. ,,Tak v tejto rodine prebieha komunikácia.“
,,Za chvíľu si aj zvyknete, že nikdy neviete, o čom hovoria,“ dodala Hayuri.
Vzápätí Hideyoshi nahlas demonštroval jej slová.
,,To nie je možné!“ vykríkol. ,,Odyn-oba by nikdy nič také neurobila!“
Vždy pokojný Hideyoshi zbledol a rozhadzoval rukami, dokonca zvýšil hlas.
,,Je to hlúposť... Úplná hlúposť!“ opakoval.
Yasuo sa pomaly postavil a obrátil sa svojmu synovi chrbtom. Hnedé oči upieral na les na miesto, kde by mala byť jeho sestra.
,,Naruto-san... Čo si ju učil?“ opýtal sa, zatiaľ čo Hideyoshi za jeho chrbtom opakoval „hlúposť“.
,,Učil?“ Sasukemu takmer zabehlo.
,,Učil!“ potvrdil mu Naruto a zagánil na starého tímového kolegu. ,,Niečo, čo sa jej určite bude hodiť!“
,,A na čo? Prečo? Čo sa to deje?“ Tsunade sa pretlačila dopredu a dožadovala sa odpovedí. ,,Vy dvaja... Čo ste to dopekla vyviedli?!“
Godaime Hokage sa týčila nad Asahi a Shinarim ako bohyňa pomsty.
,,Nevieme,“ drzo odvetila Asahi, hoci to bola pravda.
Tsunade to veľmi rýchlo vzdala, s urazenou Asahi nebola reč, rovnako ako s odutým Narutom. Obrátila sa na Yasua.
„Čo sa deje? Gaara, čo tu robíte?“ pýtala sa, ale nik jej neodpovedal. Gaara nevedel a Yasuo nechcel. ,,Naruto, čo tu do pekla robíš?“ obrátila sa zúfalo na Naruta. Aspoň on jej odpovedal, aj keď to nebola odpoveď, ktorú čakala.
,,Prišiel som vám pomôcť, dattebayo!“ zazubil sa svetlovlasý ninja.
,,Čo sa to deje... Neverím...“ začal znovu Hideyoshi.
,,Tak počúvaj,“ kapituloval Yasuo. ,,Nemôžeš to chápať, ty nevieš, čo je to byť sám. Ale Odyn to vie. Vie, aké je byť sama, keď nik iný nevníma tvoju existenciu... Keď necítiš, že existuješ. A vie aj, aké to je, keď si ťa niekto všimne a uzná ťa. Takého človeka potom proste musíš chrániť aj za cenu svojho života. Nezáleží na tom, koľko priateľov neskôr získaš, aj keď máš rodinu, človek ktorý ťa vyslobodí z pekla osamelosti, je pre tebe navždy najvzácnejší človek na svete!“
Chvíľu bolo ticho a potom...
,,Aj tak to nechápem,“ zamrmlal Hideyoshi.
,,Vravel som ti, že to nepochopíš... nemôžeš,“ pousmial sa Yasuo.
,,Ja myslím, že tomu trošku rozumiem,“ ozvala sa Omini. Načiahla sa za pramienkom svojich krátkych vlasov a nervózne ho žmolila v prstoch.
,,Áno, ty dobre vieš, čo znamená byť sama,“ obrátil sa na ňu Yasuo.
,,Nie, to neviem!“ Omini pustila svoje vlasy a široko sa usmiala. ,,Kedysi som možno bola sama, ale už nie som! A už si ani nepamätám, aké to je!“
Yasuo sa znova odvrátil od detí, no len preto, aby nevideli, ako sa usmieva.
Sestrička... Ponáhľaj sa! Pomyslel si, znova sa zahľadiac na les. Toto proste musíš vidieť. Tvoja dcéra... Skutočne vyrástla!

Odrazu sa odkiaľsi prihnal vietor a z neba, po celý deň zatiahnutého, odfúkol aspoň kde-tu oblaky. Paprsky slnka prenikli cez ne, v ich lúčoch sa roztancoval prach. Snáď to ten vietor neurobil len z roztopašnosti... Snáď vedel, že na predstavenie, ktoré sa chystá bude potreba oveľa lepšie svetlo, aby ho všetci videli.
Spoza stromov sa ozval rachot. Zdalo sa, akoby sa zem dvíhala, akoby sa niečo dralo na povrch spod zeme... prv, než uvideli, čo to je, to čosi vytrhlo prastarú borovicu a aj s koreňmi ju šmarilo smerom k nim. Ninjovia, tí neohrození bojovníci sa prikrčili pred letiacim stromom, no ten nedopadol. Zabránila mu v tom stena, či skôr strecha, napol z piesku a napoly z ľadu...
Dva živly sa zrazili uprostred. Yasuo aj Gaara mali ruky vystreté a obom sa triasli v snahe udržať barikádu. Yasuo mrkol po Gaarovi.
Červenovlasý Kazekage prikývol a pomaly odtiahol svoju ruku... Piesok odlietal a nahrádzal ho ľad. Gaarov piesok však nezmizol celkom, vzniesol sa nad Yasuovu ľadovú kryhu, podobral strom a potom vystrelil ako gejzír a borovicu odšmaril. S hrozivým praskotom dopadla niekoľko metrov pred prvých ninjov. Piesok zakrúžil a vrátil sa späť k svojmu majiteľovi, ľad popraskal a na niekoľko sekúnd husto snežilo, ako padal späť na zem. Potom sa im výhľad otvoril....
,,Orochimaru?“ prekvapene šepla Asahi.
Stál na hlave obrovského hada....
,,No taaak, Odyn..“ mrmlal si Naruto. ,,Poďme...“
Naruto chcel veľmi dokázať, že vie niekoho niečo naučiť... Všetko v Konohe bolo akési zvláštne a to nepočítal živého Ero-senina... Chcel, aby to Odyn všetko skončila a on sa mohol pýtať...
Naruto pri všetkom tom premýšľaní takmer prišiel o tú veľkú chvíľu.
Oproti Orochimarovmu hadovi sa spod zeme tiež čosi dralo na povrch.... Keď napokon ustúpil prach, ktorý pri tom predieraní rozvírilo, ukázalo sa že to čosi bola žaba... prinajmenšom taká veľká ako had.
,,Gamabunta,“pousmial sa Jiraiya. ,,Asi sa mu nebude páčiť, že ste ho takto vytiahli von...“
,,Hej, žabí šéfko!“ vykríkol Naruto a ešte aj zamával rukami, aby upútal pozornosť. Zabralo to, žaba sa na neho obrátila a Odyn stojaca na jeho hlave takmer zletela dolu. ,,Žabí šéfko, prosím, prosím, pomôž mojej kamarátke!“ prosíkal Naruto so zopätými rukami a svojím klasickým, nevinným úsmevom. ,,Je to moooc dôležité!“
Žabiak ledva badateľne prikývol... Yasuovi bolo jasné, že Odyn už mu ukázala svoje spomienky a oboznámila ho zo situáciou.
Je čas, vyrovnať účty, pomyslel si Yasuo. "Ukonči to už, Odyn-neesan!“
Orochimaru a Odyn vyrazli oproti sebe...