Zmätený Kazekage 5.

Tanaris vyrazila do ulíc, chodila po obchodoch, všetko a všetkých si zvedavo obzerala. V podstate bola tu naposledy pred vyše pol rokom a nič sa až tak moc nezmenilo.

„Tanaris? “ prehovoril známy mužský hlas, „si to ty? “
Obzrela sa a za ňou stál jeden z obchodníkov, ktorého s Rockom Lee a Tenten doprevádzala z Trávnatej dediny do Piesočnej. Volal sa Onaki, mal dvadsať rokov a práve jeho si zapamätala vďaka jeho skvelému zmyslu pre humor a po túžbe stať sa shinobim. Veľmi jej ukrátil cestu svojimi hláškami a historkami z detstva.
„O-onaki?...Onaki!“ nadšene vykríkla a objala ho, „ako to, že nie si doma ale tu? “
„Čo ti poviem, našiel som si tu lásku,“ pochválil sa Onaki, „doma už aj tak nikto nečaká,“ nadšený výraz prudko vytratil.
Tanaris sa hneď začala ospravedlňovať, ale Onaki ju stopol a usmial sa: „To už nerieš,“ chytil ju za rameno, „je mu tam lepšie.“

Onakimu vážne ochorel otec a matka mu už nežila. Do Piesočnej dediny išiel zarobiť nejaké peniaze, aby mal za čo kúpiť lieky pretože boli chudobný. Zatiaľ čo on bol preč starali sa oňho susedia. No o vyše týždeň na to ako Onaki začal pracovať v Sune prišla správa, že jeho otec skonal.
„Keby som nestretol svoju priateľku tak by som sa asi zrútil,“ priznal sa, „som opäť šťastný.“

Tanaris jeho slová ukľudnili, pozrela sa do zeme a potom zdvihla hlavu a až teraz postrehla, že Onaki má ochrannú čelenku.
„Onaki z teba sa stal shinobi?“ prekvapene sa opýtala.
„Presne tak, stal som sa geninom a to som ani nematuroval dievča,“ hrdo sa buchol päsťou po hrudi.
„Ako si sa mohol stať geninom bez maturity alebo vôbec bez nejakých skúšok? “
„Čo ti poviem, som proste rodený talent,“ rozrehotali sa, „Keďže som už bol starý na to, aby som chodil do školy, Kazekage-sama si dal so mnou osobný tréning, aby zistil či budem dobrý v ninjutsu, taijutsu alebo genjutsu.“
´Páni ani by som nepovedala, že sa Gaara takto venuje ľuďom v Sune...a ešte k tomu Onaki je cudzinec.´
„Gaara-sama je úžasný Kazekage. Po tréningu mi predstavil jounina špecializovaného na genjutsu. Volá sa Shizo. Pri jednej misií som zachránil Temari-sama krk potom, čo upadla do bezvedomia po nepríjemnom páde na zem. Kazekage-sama ma za tento skutok vyhlásil geninom. Bol som veľmi potešený a poctený.“
"Gratulujem ti teda, si šikovný. Veru mať osobný tréning s Kazekagem. Hmmm, to sa každému nedostane takej pocty.“
„Ach, veru Kazekage-sama má teraz veľmi veľa starostí.“
Tanaris bolo viac než jasné, že keď je človek vodcom dediny asi bude mať toho veľa, ale Onaki jej to odôvodnil tým, že majú problémy s praskaním budov.
„...miestny mi hovorili, že tu nepršalo dva roky!!!“
Tanaris sa zamyslela. Rada by Gaarovi pomohla, ale nevedela ako. Onaki pozval dievča na večeru k sebe. Mali veľmi útulný dom, ktorý bol neďaleko nemocnice. Zoznámila sa s jeho priateľkou Mitsumi, ktorá bola veľmi milá a trocha sa ponášala na jej matku tými šedými vlasmi a tou láskavosťou...

„S akým cieľom si prišla navštíviť Sunu?“ pýtala sa mladučká Mitsumi, keď pripravovala večeru.
„Som tu ako veľvyslanec z Konohy a budem tu učiť na akadémii, pomáhať v nemocnici a pri maturitách.“
„Zaujímavé, keď ťa tak počúvam budeš tu mať celkom veľa práce.“

Onaki išiel niečo kúpiť do obchodu a Tanaris sa rozhodla pomôcť Mitsumi s večerou, nech tam len tak nesedí. Postavila sa a začala krájať zeleninu, ktorú mala Mitsumi nachystanú.
„Tanaris čo to robíš?“ zaskočeno pozerala na ňu.
„Pomáham ti. Nebudem sa dívať ako tu varíš a ja si tu budem sedieť,“ usmiala sa na ňu.
„Nie, Tanar-“
„Zmier sa stým,“ žmurkla na ňu a jemne ju štuchla lakťom do rebier.
Žena pokrútila hlavou: „Si presne ako moja mŕtva sestra, tiež sa mi vždy špárala do varenia...“
Mitsumi odložila varenie a sklonila hlavu. Tanaris zosmutnela, dnes je to už druhý človek, ktorého dostala do takejto situácie. Samozrejme nechtiac.
„Prepáč,“ dívala sa do zeme aj ona.
Mitsumi reagovala podobne ako Onaki: „Nie, to je v poriadku. Chýba mi, ale musím ísť ďalej. Onakiho otec a moja sestra umreli v ten istý deň a deň na to sme sa spoznali. Proste asi to tak malo byť, teraz máme jeden druhého.“
„Prajem vám to,“ odložila nožík a chytila jej ruky do tých svojich.
Zapozerali sa do očí. Boli tak podobné tým maminým akoby ju znova videla. Mitsumi videla v Tanarisiných očiach úprimnosť a súcit. To jej srdce potešilo.
„Tááák som doma ženy moje,“ nadšene vkročil do kuchyne Onaki.
Chvíľu stál v dverách, keď videl Mitsumi so slzami na krajíčku, no potom tá sa zbadala. Potiahla nosom, pretrela si oči a usmiala sa: „Onaki, Tanaris mi pomáha s varením, nepridáš sa?“
„Samozrejme,“ uškeril sa a už aj mal varešku v ruke.

Popri chutnej večeri sa rozprávali o všeličom možnom.
„Kedy si prišla a povedz, ako sa ti zatiaľ páči v Sune?“ vypytovala sa Mitsumi.
„Prišla som dnes. Bola som tu celkovo za svoj život šesťkrát a vždy mám problém sa vyrovnať s tým teplom, ale po čase si zvyknem.“
„Veru ty, keď si z Konohy tak musíš mať ťažké to prispôsobovanie sa nášmu počasiu...Ehm ak dovolíte pôjdem si ľahnúť, zajtra mám misiu,“ postavila sa a odniesla taniere, „Tanaris, ďakujem za spríjemnenie večera, zastav sa ešte niekedy.“
„Ja zas ďakujem za pohostenie a že som tu mohla byť. Dobrú noc.“
"Ďakujem aj tebe."
Mitsumi pobozkala Onakiho a pobrala sa do spálne.

„Je jounin a je statočná, ale no čo ti poviem, vždy mám blbý pocit v žalúdku, keď ju vidím odchádzať preč.“
Popravde Tanaris nevedela, čo má na to povedať, ale v tom si Onaki zívol. Bol zrejme tiež unavený tak ešte raz poďakovala za jedlo a za pozvanie a zmizla s pozdravom vo dverách.

Cestou od Onakiho sa rozhodla, že zájde za Gaarom. Po ceste si ho všimla, že stojí na veľkom balkóne budovy kage a obdivuje západ slnka.
„Neruším?“ opýtala sa opatrne, lebo Kazekage vyzeral byť nahnevaný, „ak chceš odídem.“
„Nie, zostaň tu, tvoja prítomnosť ma ukľudňuje.“
„Stalo sa niečo?“
Gaara sa ironicky usmial, zavrel oči a odvetil: „Ono sa stále čosi deje...“
Za touto vetou nasledovalo hlboké povzdychnutie s náznakom zúfalstva.

Tanaris ho smutného vidieť nechcela a tak sa postavila vedľa neho a rukou ho chytila za rameno. Gaara sa pousmial a pozrel sa na ňu zvláštnym, pre ňu nevysvetliteľným pohľadom v jeho očiach.
„Nechcem ťa otravovať, ale ešte dnes by sme sa mali o niečom vážnom porozprávať. Je mi to ľúto, ale je to naozaj nutné.“

Zobrali sa a išli do Gaarovej kancelárie.
„Tak povedz o čo ide,“ posadil sa do kresla.
„Ide o to, že naši ninjovia našli tajný, starý úkryt Akatsuki v okolí Amegakure no Sato. Mám to tam preveriť.“
„A kedy, že tam plánuješ vyraziť?“
„Hokage-sama tvrdila, že keď to pôjdem preveriť aj o týždeň vadiť to nebude. Takže ak dovolíte Gaara-sama pôjdem takto o sedem dní. Medzitým sa pôjdem pozrieť do nemocnice a obhliadnuť akadémiu.“

Gaara sa chvíľku ticho pozeral pred seba a potom prehovoril: „Dobre dohodnuté. Keď pôjdeš na akadémiu pridelím k tebe nejakého spoločníka, aby si nebola sama a taktiež potrebuješ, aby ti to tam niekto poukazoval. Tak to je všetko, čo si mi chcela povedať?“ opýtal sa mladý muž spôsobom, ktorý si inak ako, že ho otravuje povinnosťami nedá vyložiť.
Tanaris by bola ticho, ale keďže táto informácia bola dôležitá musela ju povedať: „Kazekage-sama, ak dovolíte ešte jedna vec. Tsunade-hime si neželá, aby sa o mojej misií dozvedela rada.“
Gaara nijak nezmenil svoj výraz v tvári. Čakala, že ho to prekvapí, no on nič.
„Dobre, rade nič nepoviem. Chápem jej rozhodnutie.“
„Ďakujem. Ak dovolíte pôjdem domov som unavená.“
„Pravdaže, len choď a nerozprávaj sa so mnou tak formálne,“ namietal vypisujúc nejaký papier.
„Dovidenia Kazekage-sama,“ pozdravila s potmehúdskym úsmevom.
Zavreli sa dvere a Gaara mal nepríjemný, kŕčovitý výraz v tvári.
Zamyslene sedel v kresle...