Deň detí v Konohe alebo keď všetko je ako má byť

Iruka
Nikdy sa neoslavoval deň detí, ale tento rok je to iné. Rozhodla tak naša Hokage, Tsunade-sama. Mysleli sme si o nej, že sa zbláznila, že si z nás vystrelila, ale ona to myslela vážne a za každú ignoráciu nás pekne sfúkla. Po niekoľko násobnom pripomínaní nám, že deň detí sa naozaj bude oslavovať, sme ju zobrali za slovo a pustili sa do príprav. Boli sme predsa tiež deti. Len o niečo väčšie.

Naruto
„Kakashi-sensei, prečo musíme tiež pomáhať s prípravami, keď je to náš sviatok?“ sťažoval som sa.
„Nemel a rob. Čím skôr o budeme mať hotové, tým skôr sa na oslavu môžeme tešiť.“ Napomenula ma Sakura.
„Sakura-san má pravdu, Naruto-kun. Všetci do toho zapojíme silu mladosti a budeme skoro hotoví.“
„To sú správne slová, Lee. Pusťme sa do toho. Budem desať krát rýchlejšie zavesovať lampióny.“ Začal Gai-sensei a pri ich neviem koľkom zrýchlení som ich prestal počítať. Zdvihol som krabice so svetielkami a pustil som sa do ich zapájania.

Shikamaru
„To je otrava. Prečo to musíme robiť, Asuma-sensei?“
„Pretože to prikázala Godaime,“ vyfúkol Asuma dym z cigarety.
„Je to príležitosť ako sa poriadne najesť, Shikamaru,“ prehovoril Chouji pomedzi hltmi.
„Ty myslíš stále iba na jedlo. Pustite sa do práce!“ okríkla nás Ino. Prevrátil som očami a lenivým krokom som sa došuchtal k otcovi.
„Shikamaru nebuď naprdený. Vieš predsa aké sú ženy a buď rada, že tu neni tvoja matka.“ Hundral. Pokrútil som hlavou a nenápadne som zdrhol. Prekročil som bránu Konohy a valil sa v neďalekej vysokej tráve. Najlepšie sa spí keď je všade pokoj.

Tsunade
„Shizune!“ kričala som na ňu. Vôbec ma to dievča neposlúcha.
„Tsunade-sama?“
„Ako pokračujú prípravy?“
„Už je to skoro hotové.“ Vydýchavala sa.
„To je dobre. Pomaly sa presunieme na námestie a začneme tú oslavu.“
„Hai, hai,“ povzdychla si Shizune.
„Trocha života do toho umierania. Ide sa predsa oslavovať!“ zvolala som nadšene. Vykročila som z kancelárie a pustila sa do ulíc Konohy.

Kiba
„Ide Tsunade-sama! Rýchlo!“ okrikoval som všetkých.
„Čo tak aj s niečím pomôcť?“ zakričala na mňa Sakura. Dnes bola výnimočne otravná. Chudák Sasuke. Na čo to myslím? Nechám to radšej tak.
„Hotovo!“ zvolali všetci a radostne sme zdvihli ruky.
„Práve včas. Týmto sa oslava dňa detí môže začať!“ zakričala Tsunade na celú Konohu a my sme sa rozbehli po všetkom, čo sme mali po ruke.

Sasuke
Behal som od jedného stánku k druhému a snažil som sa vyhýbať svojim fanúšičkám. Boli mi ukradnuté. Rozhliadal som sa po každom stánku a vyskúšal si pár zaujímavých hier. Všeličo som povyhrával, ale v podstate mi to bolo jedno.
„Pristúpte, pristúpte!“ ozval sa has spoza davu ľudí. Predral som sa cezeň a videl som veľký priestor pred sebou. Vyzeralo to ako cvičisko, na ktorom sme každý deň trénovali so Sakurou, Narutom a Kakashim.
„Čo sa tu deje?“ ozval sa za mnou Narutov hlas.
„Vyskúšajte si hádzanie kunaiov, shurikenov a svoje techniky. Zistite na akej ste úrovni!“ vyzýval nás vedúci stánku. Vykročil som a so mnou aj Naruto. Zamračil som sa na neho.
„Má to však háčik. Musíte ísť celý tím!“ vykrikoval. Zamračil som sa ešte viac.
„Tak teda poďme na to,“ ozvalo sa za mnou.
„Sakura-chan! Naozaj?“
„Nerobím to kvôli tebe ty trdlo,“ sfackovala ho Sakura. Uškrnul som sa a spolu s nimi vykročil, aby sme si otestovali svoje schopnosti.

Jirayia
„Ah, som tak rád, že som to stihol. Bol to naozaj dobrý nápad Tsunade. Takáto oslava tu chýbala. Hlavne v posledných časoch.“
„To veru áno. Chýba tu ešte jedna vec. Nikde som nevidela našich hostí.“ Zamrmlala a vypila ďalší kalíšok saké.
„Myslíte nás?“ ozvalo sa za nami. Rýchlo som sa otočil.
„Pozvala si aj genninov zo Suny?“ spýtal som sa jej a pozeral na Gaaru, Temari a Kankuroua.
„Pravdaže. Majú predsa právo sa trošku zabaviť.“ Prevrátil som nad ňou očami.
„Užite si to tu teda,“ vyzval som ich a ony sa rýchlo vyparili.

Temari
„Je to tu veľmi pekné. Škoda, že už je skoro koniec.“
„Ako pre koho,“ ozvalo sa zamnou.
„Aaa, to si ty.“
„Ja som rád, že táto otrava konečne skončí.“ Mrmlal Shikamaru. Tie jeho reči ma niekedy vážne pekne dokázali naštvať.
„Už to začne! Poďte si rýchlo posadať!“ naháňala nás Tenten. Rýchlo sme si sadli a ešte som sa rozhliadla okolo seba. Boli tu všetci.

Iruka
Boli u všetci z Konohy. Boli tu všetci sensei, rookies, ale aj všetci gennini. Izumo a Kotetsu. Ibiki, Anko a aj gennini zo Suny. Tsunade-sama, Shizune a dokonca aj Jirayia-sama. Bolo tu aj veľa turistov a ninjov z iných dedín. Dalo by sa to označiť za podarenú akciu.

Naruto
„Naruto-kun,“ ozvalo sa vedľa mňa.
„Hinata, vôbec som si ťa nevšimol. Si taká tichá.“
„Naruto-kun,“ hlesla.
„Ako si si dnešok užila?“ opýtal som sa jej.
„Bola to zábava. Najviac som sa nasmiala keď som ťa videla v tom tréningovom stánku. Vyzeral si, že si si to dosť užil.“ Vychrlila zo seba. Bol som prekvapený koľko toho naraz povedala. Usmial som sa na ňu priateľským úsmevom. Sčervenala ako rajčina.
„Ah, Hinata!“ chytil som ju rýchlo, aby nestihla spadnúť. Zľakol som sa.
„Som v poriadku, Naruto-kun,“ zamrmlala a ja som ju rýchlo pustil.
„Vďaka,“ odčítal som jej z pier pretože nad nami sa rozozvučal ohňostroj. Rýchlo som sa rozhliadol okolo seba. Boli tu všetci moji priatelia. Boli tu všetci, ktorí ma uznali a veria mi. Som ten najšťastnejší človek na svete a toto bol môj najkrajší deň. Za všetko vďačím Tsunade-baachan, Ero-senninovi a všetkým mojim priateľom.