Pre niekoho šťastný, pre iných...

„Hej, Naruto!“
„Čo je?“ Malý chlapec sa otáča za hlasom, no nikoho nevidí.
„Naruto, tu sme.“ Hlas znie odniekiaľ z diaľky.
„Kto je to?“ Volá, beží, hľadá. Nevie kam ide, ale ženie sa za hlasom. Ako keby to bola otázka života a smrti.
Možno aj je. A možno nie je.

„Tuto. Už len kúsok, maličký.“

Čistinka? Nie. Zjaví sa pred ním veľký čierny kameň. Na ňom hromada mien. Prečo sem?
Podíde k nemu, rukou prechádza po okrajoch, po vyrytých písmenkách. Tam niekde by mali byť aj oni...

„Všetko najlepšie ku Dňu detí, Naruto,“ ozve sa popri ňom, sťa by to vetrík zafúkal, ako okolo neho prechádza.
„Mami? Ocko?“ Zdvihne hlavu, a z očí mu začínajú stekať slzy. Trochu nahnevane si ich rýchlo zotiera rukou, no ony stále tečú...

„Prečo...“

****

-------
„Sasuke, kde si?“
„Tu som, mami, už idem.“ Asi štvorročný chlapček cupká od malého jazierka veselo po kamienkoch k neďalekému domu.
„No, poď, poď, už všetci na teba čakáme.“
„Aj Itachi?“
„Tu som, braček,“ ozve sa milovaný hlas a malý sa rozbehne.

Vojde do miestnosti plnej ľudí, ktorí sú poskladaní okolo veľkého stolíka, plnom všelijakých dobrôt. Itachi ukáže na voľné miesto pri sebe a chlapec tam s výskotom pristane.
„Sasuke,“ ticho povie jeho otec a malý je razom ako vymenený, ani sa nepohne, neozve. Nechce si zbytočne tento deň kaziť.
„Tak, keď sme tu už všetci,“ vstane hlava rodiny, „môžeme osláviť deň venovaný všetkým deťom. Okrem tohto tu,“ ukáže rukou na všetko okolo seba, „bude večer ešte veľký ohňostroj, dúfam, že sa tešíte,“ uškrnie sa, keď okolo začnú všetci výskať a šťastne sa smiať. No, po chvíľke ho to omrzí a nahodí svoju zvyčajne namosúrenú tvár. Dúfam, že to Shisui s Itachim moc nepreženú, ako minulý rok. Inak sa už nezbavím posmechov z Hyuugovského klanu, že sme si skoro podpálili klan...
„Hor sa teda do osláv,“ pousmeje sa na všetkých jeho žena Mikoto a celá rodina sa vrhne na jedlo...
-------

Vetrík zafúka okolo chlapca a odháňa preč aj túto spomienku. Čo bolo, už sa vrátiť nedá. Už mu nik nepovie: „Všetko najlepšie ku Dňu detí, synček...“
Už ho nikdy matka neobjíme, otec nevyhreší, brat...
Brat... Už nikdy nie braček.
Sasuke zatína k nebu zaťatú päsť. Prečo? To vie on sám najlepšie. Komu to patrí...

****

Blonďavý chlapec na jednej strane dediny, čiernovlasý na druhej. Obaja potichu sledujú, ako sa všetci ostatní bavia a veselo oslavujú Deň detí. No v ich srdciach niet miesta pre radosť.
Prečo by aj mala byť?
Jeden to nikdy ani nespoznal.
Druhý to stratil, len čo to začínal poznávať...

Nie každý má šťastný život... S tými, ktorých miluje, a ktorí milujú jeho...