Neistota I.

...Som v neistote.

Predo mnou stojí človek ktorého tak milujem, za ktorého by som zomrela, ale tiež by som ho z celého srdca zabila. Milujem ho, to zmeniť nedokážem. No zabiť ho tak veľmi chcem, že to ani povedať neviem. Stojí, nehýbe sa, len usmieva sa. Ako keby sa usmieval môjmu utrpeniu. Neznášam ho? Milujem ho? Čo mám robiť?!

...Som v neistote.

Ublížil mi toľko krát. Zabil mojich milovaných! Moja nenávisť vždy viac a viac stúpa. Vzďaľujem sa od neho. A on odo mňa. Môj rozum mi hovorí: Zabi ho, veď on ťa neznáša! Ale moje srdce: Miluj ho, choď za ním!

...Som v neistote.

Mám pocit, že by som ho rozsekala na márne kúsky, zahrabala pod zem a ešte dobre zadupala. Však by som s tím zachránila svet. Ale seba nie. Nedokážem to urobiť. Upustila som kunai, ktorý som držala v ruke, padol na zem presne pod slnečný lúč. Videla som sa v ňom. Bolo hrozné, vidieť sa v takomto stave. Prvá slza mi stekala po tvári pomaly, ale isto. Kvapla na zem. Potom som si spomenula na všetkých tých mŕtvych, ktorých zabil, ON. Už stiekla aj druhá, tretia, štvrtá, piata slza, až kým ich neboli stovky. Stekali zo mňa ako z vodopádu voda. Už som nevedela nič iné robiť.

...Som v neistote.

Keď si spomeniem na časy, keď Tým 7 bol spolu, tak jednoducho neviem naňho zaútočiť. Je moja jediná láska, môj život a moje všetko. Nedokážem to!! Vždy sa pýtam samú seba: Prečo som sa doňho zamilovala? Nemám dôvod ho milovať. Však mi len ubližoval. Zabil každého z mojej dediny, z mojej rodiny, KAŽDÉHO!! Ale aj tak ho neviem nemilovať. Je to nemožné.

...Som v neistote.

Som v klietke, v klietke plnej bolesti, plnej utrpenie a smútku. Neviem sa dostať von. Táto klietka je nezničiteľná. Moje srdce by sa pohlo za ním, aj moje telo. S každou bunkou v mojom tele ho milujem. Je to bolestivá láska. Veľmi bolestivá. Už som stratená.

...Som stále v neistote.

Už to ďalej neznesiem. Začal pristupovať ku mne. Čoraz rýchlejšie. Bol odo mňa už len tri metre. Bola som vytešená, ale zároveň som siahla po ďalšom kunai. Už bol tu, jeden krok, dva, tri kroky. Zrazu som cítila niečo pri hrudi. Pomaly som zohla hlavu. Tenká, ostrá vec mi prepichla srdce. Jeho meč... nie, on mi podupal všetky city, všetky spomienky a tiež tú veľkú lásku k nemu. Zarýval sa mi čoraz viac do srdca. Jeho úsmev siahal až k jeho ušiam. Nebolelo to, naopak, bola som šťastná. Videla som, ako moje utrpenie, smútok a bolesť vychádzajú z môjho srdca. Leteli do neba. Vykašlala som krv. A tá krv mi stekala po nohách až k zemi. Odsotil ma na zem. Ale už mi to bolo jedno. Odišiel, ale mne to bolo jedno. Nechal ma tam zomrieť. Mne to všetko bolo už jedno. Bola som šťastná.

...Už nie som v neistote. Už som voľná.