Uzumaki dvojičky - 47. Prekvapivý súper

Do Naokiho hrude vbiehali dve katany plné veternej a bleskovej chakry a vychádzali z jeho chrbta.
„Tak ako to je s tým hrobom?"
„Kde ho chceš mať?"
„Nemyslíš si, že si moc trúfaš na to, že mám prebodnutú hruď?"
„Nemyslím si."
Medzi tým, pár metrov za tými dvoma, padalo zo stromu lístie. Jemný vietor ho zafúkol priamo za chrbát Naokiho protivníka. Lístie sa skladalo na seba a vytváralo postavu. Pomaly sa sformovala. Bol to Naoki v plnej svojej kráse. Vystrel ruku a roztvoril dlaň. Napriahol sa a prerazil svojmu protivníkovi zozadu hruď. Krv vystrekla všade naokolo a Naokiho klon sa rozpadol na spálené lístie.
„Čože?"
Súper bol poriadne zaskočený.
„Vôbec som ťa necítil."
„Prírodu nevycítiš. Tá je všade naokolo. Možno kebyže máš doujutsu. Možno by si prišiel na to."
„Ale kedy si stihol spraviť klon."
„Na čo ti to bude?"
„Len tak."
Naoki vytiahol ruku z jeho tela, ktoré bezvládne padlo na zem.

K Naokimu skočili Nagato aj Itachi. Naoki otočil telo svojho protivníka na chrbát. Sňal mu masku z tváre. Prekvapenie sa objavilo na tvárach všetkých troch.
„Masao?"
Naokiho bývalý kolega z chuuninskej skúšky sa ho teraz pokúsil zabiť.
„Ako je to vôbec možné?" pýtal sa Itachi.
„Kto ho vybral na skúšku?" opýtal sa Naoki.
„Tobi. Ale odporučil ho Yasuo. Že vraj je to jeho bratranec. Je v rovnakom veku ako ty a je ešte genin," odpovedal Nagato.
„Ale veď mal byť z Dažďovej."
„Aj bol. Ale nebýval tam. Narodil sa tam, ale detstvo strávil kde si v horách."
„A čo Misako?"
„Tá dovtedy neopustila Dažďovú."
„Čo je s ňou teraz?"
„Nevieme. Stratila sa."
„Takže Masaa nastrčila organizácia, do ktorej patrí aj Yasuo," skonštatoval Itachi, „A Misako je v nej asi tiež."
„Mal by som riadne skontrolovať ľudí, ktorých sa okolo nás pohybujú," povedal Nagato.
„Počas súboja som cítil chakru troch ľudí. Snažili sa ju zakryť, ale nepodarilo sa to. Aspoň pokiaľ som v sage móde, tak ich cítim. Už tu nie sú."
„Už sa chceli zbaviť Kyuubiho," hovoril Itachi."
„Itachi, nevieš ako je to s démonmi?"
„Piati sú chytení."
„Takže už začali aj oni. Nemali by sme nechávať Naokiho samého."
„Ja sa o seba postarám," povedal s úsmevom.
„Stavím sa, že to nebolo všetko," hovoril Itachi, „Porozprávaj nám o tom viac."

„Je to spojenie troch sage módov do jedného. Žabieho, hadieho a slimačieho. Oranžové sfarbenie okolo očí značí žabí. Škvrna okolo toho je od slimákov. Ako had by som mal mať šupiny, ale v kombinácii s ďalšími dvoma sage módmi, sa mi vytvorí iba fialová čiara."
„A čo schopnosti?"
„Dokážem vycítiť chakru. Moje telo je odolné. Moje útoky sú silnejšie. To je od žiab. Od hadov dokážem ovládať protivníkove zmysly, v čom mi pomáha aj sharingan, s ktorým mi pomôžeš Itachi."
„A s čím?"
„Spojením dvoch techník mangekyou sharinganu vzniká tretia."
„Áno. Spojením Tsukuyomi a Amaterasu som vytvoril Susanoo."
„Mám tušenie, čo by mohla byť tretia technika môjho mangekyou sharinganu. Preto mi s tým musíš pomôcť. Si v tom zbehlejší."
„To je jasné."
„Od slimákov mám regeneráciu."
„Žaby ti dalo nejako veľa," povedal Nagato.
„Povedzme, že chakru vycítim v každom jednom. Ale spojenie mi dáva absolútnu kontrolu nad prírodnou chakrou. Dokážem ňou vytvoriť klon, bez toho aby ho niekto vycítil alebo by vedel, že to je klon. A dokážem ho vytvoriť aj hocijakom mieste vzdialené na kilometre."
„Takže aj v Oblačnej?"
„Hneď teraz sa môžem stretnúť s Raikagem."
„To je niečo."
„To si spravil aj teraz?"
„Nie. Viete, že sa dokážem tak premiestniť. Tentoraz som za pomoci prírodnej chakry zhodil lístie zo stromov a vetrom som ho premiestnil. Pomocou prírodnej chakry som spravil Kawarimi tak, že to súper ani nepostrehol a moje pôvodné telo sa stalo len kopou lístia. A slimačí sage mód mi pomohol sa uzdraviť."
„Ale pri Kawarimi sa neprenášajú zranenia..."
„Keď to robím prírodnou chakrou tak áno, ale to mi nevadí. Zosilnené útoky a prakticky nezničiteľné telo sa vyrovnajú Madarovmu Veil módu. Už iba prísť na jeho spomalenie času, ale to by mala vyriešiť tretia technika mangekyou sharinganu s hadím sage módom."
„Dokonalé."
„A to si sa všetko naučil tam?"
„Áno."
„Kto ťa to naučil?"
„Jeden starý muž, ktorý tam žije."
„Tak starý..." povedali Nagato aj Itachi zadumane.
„Vy ste úchylný."
„Kebyže si prečítaš kameň, ktorý je v svätyni klanu Uchiha, tak by si pochopil."
„A čo tam je?"
„Na to potrebuješ rinnegan."
„Ja sa pýtam čo tam je."
„Všeličo."

„Ale späť k pôvodnej téme," povedal Nagato. „Čo s ním? Alebo čo s nimi?"
„Chcelo by to nejaký protiútok," povedal Naoki.
„Traja?"
„Ich veľa nebude."
„Ale čo ich úkryt? Ktorý je ako bludisko," hovoril Naoki.
„Máš kladivo. Steny prebúraš."
„Len aby sa nezrútil celý úkryt, Nagato."
„Lenže on je, ako ste hovorili, príliš veľký," povedal Naoki.
„Máš pravdu. Nemôžeme tam len tak nabehnúť."
„Môžme zničiť časť úkrytu. Nie však celý."
„Prečo nie celý?" pýtal sa Naoki.
„Na prípadný boj by nám nezostalo síl."
„Neviem ako vy, ale ja mám nekonečno chakry."
„Lenže ako čerpáš prírodnú chakru?"
„V pokoji..."
„A tu narazila kosa na kameň," povedal ironicky Nagato.
„Pokiaľ som v spojení so svojim summonom tak nemusím byť v pokoji. On ju čerpá za mňa."
„Ako sa s ním spojíš?"
„Sadne mi na rameno."
Nagatovi a Itachimu unikla pointa.
„On sa dokáže zmenšiť."
„Stále však nemôžeme zničiť celý úkryt. Je príliš veľký a hlboký. A určite majú nejakú ochrannú bariéru."
„Zhodneme sa, že sa nezhodneme na spôsobe útoku?" opýtal sa Naoki.
„Najlepším útokom bude asi, že tam len proste prídeme a zničíme tam čo sa bude dať."