Písané krvou

Celé dni a noci uvažujem,
ako ospravedlniť sa ti môžem.
List pre Teba som spísal,
avšak nikdy som ho nedopísal.
Teraz, nepriateľom skrútený,
dokončiť ho som nútený.

Hinata, moja ruža,
kiežby si stretla lepšieho muža.
Nevážil som si ťa, opovrhoval som tebou,
len aby som utiekol pred samým sebou!

Ty, a tvoje nádherné oči,
viezol by som ich na zlatom koči.
Ty, a tvoje hebké vlasy,
hlavný znak ženskej krásy.
Ty, a tvoje studené ruky,
nedržať ich to sú muky.
Ty, a toľká krása,
choval som sa ako prasa.

Snažil som sa, čo to šlo,
temné obdobie však nadišlo.
„Vojna!“ skríkol dav ľudí,
Tsunade ma do bitky už budí!
Vojnová sekera z pňa sa vybrala,
dievčaťu sa trieska do hrdla zaťala!
Všade krik, rámus a hlasný rev,
dnes sa prebudil vojnový lev!

A ráno, keď si vstala,
iba prázdnu posteľ si našla.
Ako aj moja Konožská páska,
zmizla aj naša nekonečná láska.

Tri roky som bojoval,
v bojisku som exceloval.
Mal som slávu, uznanie,
chýbalo mi však tvoje objatie.
Aj keď sme vo víťazstvo verili,
nepriatelia sa množili.

Potom nastal ten desivý zlom,
keď som obkľúčený nepriateľom.
Nikto sa neschoval, všetci padli,
poslední živí si na kameň sadli,
na smrť už čakali.

Jediný som dokázal odolať,
do hlavného stanu sa zabarikádovať.
Neviem, koľko času ešte mám,
moje posledné slová ti cez list dám.

Hinata,
aj keď som sa ti venoval málo
aj keď to so mnou za nič nestálo,
aj keď to tak vôbec nevyzeralo,
aj keď sa všeličo o mne vravievalo...

Miloval som ťa!
Miloval, milujem a budem ťa milovať!
Hinata..

Bolesť sa z môjho srdca ozýva,
krv mi už celé telo pokrýva.
Hádam ti list príde,
keď už aspoň na kúrenie sa ti zíde.
Životom mojim zaplatená,
láska tvoja neopätovaná.
Ostatok som zahodil bokom,
toto je moje posledné zbohom.