ANBU Team 7 - 02 Nový tým vytvorený

Tsunade rozmýšľala celú noc o tom, či sa rozhodla dobre. Ráno si ešte prehľadávala zložky členov, aby vybrala najvhodnejšieho človeka na funkciu kapitána. Taktiež však uvažovala, že k nim priradí Kakashiho. Ale to zamietla. Kakashi sám povedal, že sa do ANBU nechce vrátiť. Nakoniec jej oči skončili na jednom mužovi. Ako jediný člen bol bez tímu. Všetci boli zabití počas poslednej misie, ktorej sa nezúčastnil kvôli zranenie z predchádzajúcej misie. Teraz už by mal byť v poriadku. Čoskoro bolo deväť hodín. Čakala toho cudzinca. Vlastne už od včera obyvateľa Konohy. Ozvalo sa klopanie.
„Dobré ráno, Hokage-sama."
„Dobré ráno."
„Chceli ste, aby som prišiel."
„Áno."
„Tak ako ste sa rozhodli?"
„Prijímam ťa do ANBU. Normálne by si absolvoval skúšky, ale kvôli malému počtu ANBU jednotiek ťa prijmem bez nich."
„Výborne," radoval sa v duchu.
„Ale musíme otestovať tvoje schopnosti. Absolvuješ cvičný boj s nejakým jouninom z našej dediny. Potom ťa priradím do tímu."
„Kedy to bude?"
„Môže byť o hodinu?"
„Áno."
„Dobre. O hodinu prídi na cvičisko sedem mimo dediny. Predpokladám, že vieš, kde to je."
„Nie, ale ja to nájdem."
Dal sa na odchod. Zamieril do dediny. Najskôr zašiel do obchodu si kúpiť nejaké potraviny. Hneď vedľa bol obchod s nábytkom. Aj tam zašiel. Síce býval v hoteli, ale rozmýšľal nad kúpou domu.

V Tsunadinej kancelárii sa objavil Jiraiya.
„Počul som o nejakom cudzincovi, čo sa chce pridať ka našim ANBU."
„Počul si dobre."
„Je dobré ho prijať."
„Od založenia sme nemali tak málo ANBU jednotiek. Teraz som rada za všetkých."
„Je to na tebe."
„Mala by som na teba jednu prosbu."
„Akú?"
„Chcem otestovať jeho schopnosti."
„Mám s ním bojovať."
„Áno, ale len zľahka."
„Ak sa chce pridať k ANBU, musí prežiť moje najlepšie útoky."
„Ako budeš bojovať mne je jedno, ale aby som schopný ísť zajtra na misiu."
„Tak skoro."
„Na hraniciach sú problémy."
„Akatsuki. Podľa mojich informácii idú do Piesočnej pre Gaaru."
„Mala by som im tam poslať správu."
„Ja som to spravil."
„Dobre. Za hodinu na cvičisku sedem. Buď presný."

Tsunade si dala zavolať Sasukeho so Sakurou.
„Čo si želáte, Hokage-sama?" opýtal sa Sasuke.
„Boli ste zaradený do tímu."
„Vážne?"
„Áno."
„Nový člen bude mať cvičný boj s Jiraiyom o necelú hodinu. Ak ho chcete vidieť, tak príďte na cvičisko sedem. Bude tam aj váš nový kapitán."
Sasuke aj Sakura odišli.
„Uvidíme čo bude zač."

Bolo desať hodín. Aj keď sa tu mal odohrať boj, nikto tu nebol. Postupne však prišli. Najskôr Tsunade, potom Sasuke so Sakurou, náš cudzinec, Jiraiya a nakoniec kapitán ich tímu.
„Takže, všetci viete o čo ide, tak sa môžeme dať do toho."
Tsunade odskočila.
„Mojim súperom je jeden z legendárnych sanninov. Dúfam, že bude tak dobrý ako Orochimaru."
„Ty si sa stretol s Orochimarom."
„A nie raz. Ale naposledy pred štyrmi rokmi."
Jiraiyovi to nesedelo. Vyzeral na pätnásť. Žeby bojoval s Orochimarom ako jedenásťročný? Nedávalo mu to zmysel.
„Tak sa priprav. Niečo uvidíš."
„Dobre."
Jiraiya mu dal priestor na prvý útok.
Cudzinec len hodil po ňom kunai. Jiraiya ho chytil do ruky.
„Práve si si vyčerpal právo na prvý útok."
Vytváral v ruke rasengan.
„Teraz niečo zažiješ," povedal a pri rozbehu na neho pustil kunai na zem.
Cudzinec stál na mieste. Stále tam len-tak stál. Tesne pred nárazom sa uhol. Vytiahol kunai a spravil krvavú čiaru na Jiraiyom ramene. Okamžite sa zmenil na kus dreva a objavil sa o pár metrov ďalej.
„Je rýchly. To nie je nič pre mňa."
Cudzinec sa rozbehol na Jiraiyu. Bežal na neho priamo. Meter pred ním uskočil na pravú stranu. Hneď po dopade pravej nohy na zem sa ňou odrazil a ľavou nohou ho z otočky zasiahol. Jiraiya to však vyblokoval. Dopadol pravou nohou na zem. Znova sa ňou odrazil a zopakoval útok na druhú stranu hlavy. Jiraiya to zablokoval znova. Odskočil od Jiraiyu. Ale hneď na sa dotkol nohou zemi sa odrazil a tentoraz zaútočil pravou rukou. Jiraiya to zablokoval. Cudzinec vytiahol rýchlo kunai a zaútočil s ním v ľavej ruke. Jiraiya mu tú ruku chytil. Cudzinec vyskočil a oboma nohami ho kopol do brucha. Jiraiya zaletel.
„Je dobrý. A v akej rýchlosti to spravil."
Jiraiya sa postavil na nohy.
„Je čas to brať vážne. Ale sage mód nemôžem použiť. Tsunade by ma zabila."
Jiraiya po ňom hodil všetky shurikeny čo mal pri sebe. Cudzinec sa im dokázal vyhnúť. Ale Jiraiya už bol pri ňom.
„Rasengan."
Zasiahol ho polovičnou silou. Trafil ho do brucha. Po zásahu Jiraiya odskočil.
„Tsunade, choď ho ošetriť. Ale robíš chybu."
Tsunade sa pozrela na miesto, kde by mal ležať, ale tam však už nebol. Zatiaľ čo sa Jiraiya rozprával s Tsunade a pozeral sa na ňu. Tak sa objavil pred Jiraiyom.
„Nemali by ste spúšťať oči z protivníka."
Priložil k jeho krku dve katany. Jednu zrazu odtiahol a namieril ju za seba. Tam bol Jiraiya s rasenganom v ruke a katanu mal zase pri krku.
„Ja som neukázal všetky moje schopnosti. Kebyže ich použijem, tak by som tu vytvoril riadnu spúšť. Nemám dôvod vás zabiť. Nič ste mi neurobili."
Tsunade k nemu pribehla.
„Zdá sa, Jiraiya, že si prehral."
„Áno."
„Takže, ako sa to voláš?"
„Oh, áno. Ani som sa nepredstavil. Moje meno je Yamashiro Daiki. Ako som už povedal, pôvodom som z Vírovej."
Tsunade dala signál. Pri nej sa zjavili Sakura a Sasuke.
„Sakura, Sasuke. Toto je Yamashito Daiki. Váš nový člen tímu. Daiki, toto sú Haruno Sakura a Uchiha Sasuke."
„Sensei, a kde je náš kapitán?" pýtala sa Sakura.
Pri nej sa objavil chlap v maske.
„Volám sa Tenzou a som váš nový kapitán."
Sakura sa ho naľakala.
„Zoznamovať sa môžete neskôr. Teraz máte voľno. Ráno chcem vás vidieť v mojej kancelárii."
„Rozkaz!" povedali zborovo.
„Hmmm....Daiki, nechcel by si niekam zájsť?" opýtala sa Sakura.
„A kam?"
„Niekam do reštaurácie."
„Tak fajn."
„Sasuke, ty môžeš ísť tiež."
„No, dobre."
„Začína to dobre," pomyslel si Tenzou. „Môže byť z nich skvelý tím. Mám taký pocit, že tu asi vznikne milostný trojuholník," narážal na to, ako sa Sakura po ňom pozerala a Sasuke zase po nej.

Po ceste do reštaurácie sa ho Sakura všeličo vypytovala. A on jej odpovedal.
„Odkiaľ si?"
„Z Vírovej."
„Aha. A nie je zničená?"
„No, je. Ja som sa nenarodil vo Vírovej, ale rodičia odtiaľ pochádzali, tak to považujem za svoj domov."
„A čo tvoji rodičia? Súhlasili s tým, že si sem išiel?"
„Zomreli pred pár rokmi."
„To je mi ľúto."
Sasuke však nezaostával a pýtal sa tiež, ale na niečo iné. A hlavne keď ho Sakura nepočúvala. Daiki však na jeho otázky odpovedal nejednoznačne. Konečne prišli do reštaurácie. Objednali si niečo na jedenie. Keď im to priniesli, tak sa pustili do toho. Pri tom sa však stále rozprávali. Nakoniec Sasuke zaplatil a odišli.
„Odprevadíš ma domov?" pýtala sa Sakura Daikiho.
„Nooo, ale ja neviem kde bývaš."
„To je v pohode, ja ti to ukážem."
„Tak dobre."
Tak teda išli. Sasuke sa po nich pozeral.
„Je tu len chvíľu a už po ňom Sakura ide. Som zvedavý ako na tom budú ostatné dievčatá."
Sasuke ich sledoval. Keď Daiki so Sakurou išli cez dedinu, tak sa po ňom otáčalo skoro každé dievča. Otáčali sa len tie nezadané.
„Ako je to možné?" pýtal sa sám seba.
Pred jeho odchodom zažíval toto isté, a vtedy mu to bolo jedno. Teraz ako keby mu to chýbalo.
Sakura doviedla Daikiho pri jej dom.
„Ďakujem za doprovod."
„Nemáš za čo."
„Uvidíme sa zajtra. Ahoj."
„Ahoj."
Sakura vošla do domu a Daiki sa vybral do svojho hotela.
„Keby si vedela pravdu, tak by si sa takto nesprávala."