ANBU Team 7 - 01 Návrat domov

Bolo skoré popoludnie. Na oblohe svietilo slnko. Ani jedného mráčika nebolo. Vtáci štebotali, žaby u potoka hrali šiestu symfóniu a ostatné zvery odpočívali. Ulice boli zaplnené ľudmi. Niektorí boli na prechádzke, iní sa išli najesť alebo išli práve z obeda. Alebo len tak na nákupy. Alebo, ako to bolo v prípade dvoch divne sa obliekajúcich ninjov, trénovali. K bráne sa blížil nejaký človek. Kráčal pomaly. Akoby bol na výlete, ale to nebol. Mal čierne vlasy s modrým odtieňom a hnedými očami. Oblečenú mal bielu košeľu, ktorá mu nepriliehala k telu. Na sebe mal tiež čierne kraťase a voľné sandále. Na pravej strane pásu mal katanu. Blížil sa k bráne. Izumo a Kotetsu ho spozorovali.
„Ty! Čo tu robíš?"
„Vraciam sa späť."
„Potom, čo si odišiel k Orochimarovi, toto nie je tvoj domov."
„To nech posúdi Hokage."
Vydal sa ďalej.
„Stoj!"
„Aj keď tvoje úmysly môže byť čisté, nemôžeme ťa nechať len tak chodiť po Konohe. Pôjdeš s jedným ANBU až k Tsunade-sama."
Kotetsu lúskol prstami. Pred nimi sa zjavil jeden člen ANBU.
„Sasuke?" pýtala sa a dala si dole masku.
„Sakura?"
„Čo tu robíš?" údiv zmenila drsný tón.
„Chcem sa vrátiť!"
„Odveď ho, Sakura-san, k Tsunade-sama, prosím ťa," povedal Kotetsu.
„Dobre."
Dali sa na cestu.

O pár chvíľ sa prechádzala iná postava cez bránu. Robustná postava, po lícach červené čiary a dlhé biele vlasy.
„Jiraiya-sama?"
„Ale kde je Naruto?"
Jiraiya sa otočil na nich. V tvári mal smutný výraz. Pokračoval ďalej.
„Nemám z toho dobrý pocit."
„Ani ja. Myslím, že Naruto..."
„Nehovor to. Nemusí to byť pravda."

Tsunade mala aktuálne nejakú prácu. Na stole mala hromadu papierov. Vyzeralo to, ako by nebola mesiac v práci. Avšak, čo jeden deň spravila, tak na druhý deň sa jej to vrátilo dvojnásobne. Pod očami mala kruhy a v očiach vražedný výraz. Ozvalo sa klopanie.
„Vstúpte!"
Do miestnosti vstúpili dve osoby.
„Sasuke. Čo tu chceš?"
„Chcem sa vrátiť."
„Čo ťa presvedčilo?"
„Istá udalosť, ktorú by som chcel vrátiť späť."
„Aká?"
„No..."
V miestnosti sa objavil dym. Vystúpil z neho Jiraiya.
„Naruto je mŕtvy."
„Presne to som chcel povedať," povedal Sasuke.
„Čože?" skríkli obidve.
Jiraiya sa pozrel na Sasukeho.
„Bol si tam a nezabránil si tomu."
„Nemohol som, aj keď som chcel. Nebol som tak silný, aby som sa postavil Orochimarovi. Teraz, keď som od neho ušiel, tak som."
„Čo sa stalo?"
„Narazili sme na Orochimara a Kabuta s niekoľkými ich ľudmi. Bolo ich vyše dvadsať. Strhol sa boj a nemohol som ubrániť Naruta pred Orochimarom. Ešte teraz sa mi v hlave premieta ten obraz Naruta s prepichnutým bruchom. Sasuke tam len tak stál a pozeral sa."
„Na moju obranu, kebyže sa postavím Orochimarovi, tak zabije aj mňa a teraz by ste nevedeli, kde ho máte hľadať. Jediné, čo by som spravil, tak by som oddialil Narutovu smrť. Pôvodne chcel použiť Edo Tensei a nechať ho bojovať proti jeho rodičoch. Ale ani ja neviem, kto sú jeho rodičia."
„Čože?" opäť zborovo.
„Je to tak."
„Jiraiya."
„Ja sa s tým vyrovnám, ale čo spravíme so Sasukem?"
„Ja by som as chcel pridať k ANBU. Ak teda dovolíte."
„Dobre. Keďže Sakura je tiež v ANBU, tak budete spolu v tíme. Už vám len chýba jeden člen. Keďže Naruto je mŕtvy, tak musíme pohľadať niekoho."

Kebyže má Tsunade pravdu. Naruto žil. Dokázal prežiť. Práve sa blížil ku Konohe. Vracal sa domov. Ale, a to je dôležité, zmenil výzor a meno. S novým menom a výzorom sa vracal späť. Vlasy si nechal trochu narásť a zmenil farbu. Zo žltej na červenú. Jeho povestné fúziky na líciach si dal ostrihať. Na sebe mal modré tričko. Dlhé, modré nohavice zdobili jeho nohy. Tak isto, mal zelenú vestu. Na chrbte znak Vírovej, čo bolo prekvapujúce. Zastavil sa pri bráne.
„Kde sídli Hokage?" opýtal sa, aj keď vedel presne kde to je.
„No..."
„Počkaj, Kotetsu. Čo s ňou chcete?"
„Chcem sa s ňou porozprávať. Nie som tu so zlými úmyslami. Znak na mojom chrbte by tom mal dokazovať."
„Dobre. Pôjdete rovno k tým hlavám Hokage. Pod nimi uvidíte veľkú budovu so znakom Konohy. A tam sídli."
„Ďakujem."
Nasmeroval si to k Tsunade.

Pred dverami slušne zaklopal. Na Tsunade bolo vidieť, že má depresiu.
„Ďalej!"
„Dobrý deň, Hokage-sama. Mohol by som sa s vami o niečom porozprávať?"
„Samozrejme."
„Chcem sa pridať k vašim ANBU jednotkám."
„Prečo?"
„Kedysi naše dediny bývali spojencami, nie?"
Tsunade si všimla znaku na jeho chrbte.
„To áno."
„Preto dúfam, že vaša odpoveď bude kladná."
„Nechajte ma premýšľať. Zajtra ráno sa zastavte u mňa v kancelárii."
„Ráno?"
„O deviatej."
„Dobre. Dovidenia, Hokage-sama," odišiel.
Tsunade premýšľala. Za tento deň zaznamenala tri príchody a jeden odchod. Zvažovala, či bude dobré toho cudzinca do ANBU. Poslednou dobou prichádzala o ninjov. Bolo to síce riziko povolania, ale toto bolo moc. Nakoniec zvolila kladnú odpoveď.