Story of one flower

Tak, ľudia posadajte si na niečo mäkké a prosím buďte chvíľku ticho.Porozprávam vám jeden príbeh. Kedysi dávno, za siedmimi horami, za siedmim dolami, žila v jednej malej jaskynke mini zločinecká organizácia, ktorej členovia sa nazývali Akatsuki. Porozprávam vám príbeh jedného z jej členov. Volá sa Zetsu. Bola to šťastná zabijacká kvetinka s bielou tvárou ( čo sa rovná aj veľkej spotrebe opaľovacieho krému) , až do jedného dňa.....

,,Pein! Vypadni už z toho záchoda!“ dobieral sa dnu Sasori. Ich Leader tam bol už vyše troch hodín a medzitým sa pred jediným toaletným zariadením v ich sídielku vytvoril pekne dlhý rad nespokojných čakateľov.
,,Čo sa mu minul toaleťák, či čo?“ ozvalo sa odniekiaľ zozadu a davom sa predral Deidara, držiac si mechúr a neustále poskakujúc.
,,Ja to už nevydržím!“ riekol zúfalo a zabúchal na záchodové dvere pred sebou.
,,Naokolo je les, poslúžte si!“ ozvalo sa zvnútra a všetci v rade začali nahnevane šomrať.
,,Keď to už nepôjde po dobrom...“ začal diabolsky Deidara a nasadil úškrn, ako keď Hidanovi naposledy na prvého apríla nejaký nemenovaní zobrali kosu. Všetci radšej poodstúpili od dverí, výraz v jeho tvári sa im vôbec nepáčil. Ten, podľa nich maniak, len niečo požmolil v dlaniach(najprv si všetci mysleli, že to je žuvačka) a potom to hodil k dverám.
,,Umenie je výbuch!“ zasmial sa šialene a urobil pečate. Zrazu celú chodbu zahalil prach a dym a spomínané dvere už boli na onom svete.
,,Kto to do pr***e zhasol svetlo?!“ vykríkol niekto z osadenstva, ale kvôli hustému nánosu všetkého možného nevedeli, že od koho pochádza tento intelektuálny výrok.
,,Deidara! Ty si ale debil! Vieš koľko ma tie dvere vôbec stáli? To bolo viac ako som dal za predplatné Kisameho Ryby, rybky, rybičky a Kakuzovu kauciu dokopy!“ vykríkol ich nahnevaný Leader na, v rohu za kvetináčom sa krčiaceho blondiaka, ktorý sa tváril nevinne ako Zetsu, keď chcel nový kvetináč, ehm,no teda posteľ. Pein sa otočil na podpätku, pripravený na ďalšie vybavovačky, ale nejako vrazil do Sasoriho.
,,Ale, ale, čo to tu máme?“ zohol sa Sasori, až mu drevené kĺby zavŕzgali.
,,Ninja korytnačky? Nie si na to už trochu pristarý, Pein?“ spýtal sa ho a zdvihol zo zeme komiks, ktorý vypadol ich Leadrovi pri pokuse o odchod .
,,Čo?! Ty máš Ninja korytnačka limitovanú vianočnú edíciu? Odkiaľ to máš? Ja som to nevedel nikde zohnať!“ dovalil sa tam Kakuza aj so svojimi štrngajúcimi vreckami.
,,Treba mať správne kontakty na správnych miestach. A ešte k tomu...“ začal Pein, ale keď mu došlo, že to je prítomná takmer všetci členovia organizácie, ktorý na neho kukajú ako na Orochimara v korzete, okamžite sklapol. Na to sa však ozval obrovský rehot od prítomného osadenstva. Pein sa snažil dostať, svoj tak dlho očakávaný komiks naspäť, avšak to by neboli tí, pekne povedané, zlí ľudia, ktorý tvorili jeho organizáciu. Itachi so Sasorim si ho začali prehadzovať medzi sebou a svojmu šéfovi to nemienili tak skoro vrátiť späť.
,,Itachi, čo to hráte za hru?“ priplachtil tam milovník oranžovej farby, alias Tobi.
,,To je mačka, Tobi,“ vysvetlil mu láskavo Sasori.
,,Tobi nechápe! Ako môžete hrať mačku bez mačky?“ zamyslel sa, zatiaľ kým ich Leadrovi tiekli nervy a úplne ho tie detinské hry prestávali baviť.
,,Ja vás môžem *cenzúra*! Choďte do *cenzúra*! *Cenzúra*!“ nahnevali Peina a ten sa rýchlo vytratil do svojej kancelárie ( a to aj bez svojho komiksu), a ešte po celej ceste do jeho pracovne ho počuli nadávať ako Hidana, naposledy na Silvestra, keď stratil svoj náhrdelník.Zrazu sa však Kisame strhol.
,,Tobi! Nefňukaj mi do plášťa!“ zreval, a snažil sa ho od seba dostať čo najďalej.
,,Prečo zase plačeš Tobi?“ zľutoval sa nad ním Sasori a kľakol si k malej , do klbka sa zvíjajúcej kôpke.
,,Tobi chce *fňuk* pomarančový džúsik!“ zašeptal potichu s hlasnými vzlykmi.
,,Zoberte ho niekto do kuchyne, a hlavne ďalej od môjho plášťa!“ zavelila poloryba.
,,Rozkaz generál!“ zasalutoval ironicky Sasori a snažil a Tobiho nejako dostať do kuchyne.
,,A môžeš si rovno zobrať po ceste aj peňaženku, pretože posledné pomaranče na džús, minul Itachi na pleťovú masku!“ zakričal za ním Kisame a odpoveďou mu bol iba Sasoriho nenávistný pohľad.
,,Ide niekto do obchodu? Minul sa mi gél,“ vykukla z blízkych dverí jedna strapatá hlava oného spomínaného človeka. Ich obetný baránok, alias Sasori, sa odtiaľ radšej rýchlo vytratil, aby sa výška jeho budúceho nákupu rapídne nezvýšila.
,,Plný dom pochybných ľudí a nikto nemá čas zájsť do obchodu,“ šomral nahnevane, kým hľadal v predsieňovej skrini nejakú tašku. Nakoniec sa mu to horko-ťažko podarilo, a z polročného nánosu prachu vyhrabal starú igelitku. Tú, mu však zhabal Hidan, že tá vraj nie je recyklovateľná.
,,Odkedy sa ten Jashinista dal na bio?“ hútal nahlas a obliekal Tobiho, ktorý bol súčasťou každého nakupovacieho cyklu. Totižto, jeho veľkou záľubou bolo voziť sa po pohyblivých schodoch, z ktorých ho dostať, sa niekedy podobalo na najhoršiu misiu, akú kedy mohol niekto dostať...

U Akatsuki v záhrade

Deidara nenávistne kopal do prvého kameňa, ktorý mu prišiel pod nohu a predstavoval si, že je to Peinova hlava. Nechápal, čo mohol urobiť zle. Veď sa len chcel dostať na záchod, ako všetci ostatní.
,,Sakra! Dávaj pozor!“ skríkol Zetsu, ktorému ten Deidarov spomínaný kameň takmer skončil v oku.
,,Čo tu vy dvaja robíte?“ vyzvedal, keď zbadal osobu sediacu hneď vedľa Zetsua.
,,Snažím sa mu po lopate vysvetliť, ako sa robia deti, prečo?“ odpovedala mu Konan.
,,Len sa pýtam, hneď som späť.“
,,Čo je mu dneska?“ opýtal sa Zetsu. Konan len mykla plecami a pokračovala v náročnom vysvetľovaní......

O chvíľku neskôr

Zrazu sa k nim dovalil rev, akoby pochádzal od nejakého dobre falošného Tarzana. Odniekiaľ sa vynoril Deidara, divo mávajúc lopatou a všetci pochopili, že ten rev pochádzal od neho. Tým spomínaným pracovným nástrojom jednu uvalil Zetsuovi, ktorý sa práve postavil, do zadnej časti hlavy. A ten skončil s hornou polkou svojho tela vo vedre s čiernou farbou, ktorou si pred pár dňami Itachi maľoval izbu.
,,Deidara! Ty de*il!“ zanadávala Konan a pribehla ku stvoreniu s hlavou vo vedre. A to začala babka ťahať repku..ehm..teda sa Konan pokúšala dostať Zetsua z toho vedra. Po pár premárnených pokusoch o odtrhnutie hlavy a polkou zlámaných nechtov sa jej to konečne podarilo. Zetsu si to čierne bahno zotrel z očí a hodil na všetkých prítomných znechutený pohľad.
,,Deidaraaaaaaa!!!!!!!“ skríkla kvetinka, s hlavou, teraz už čiernej farby. Odpoveďou mu bol iba obrovský rehot, no nepatril Deidarovi, ani Konan, ale Itachimu, ktorý celú scénku sledoval z okna. Zabával sa na nej až tak, že nejakým nedopatrením vypadol z okna.
,,Ja-ja-ja-ja z vás nemôžem!“ ozýval sa odniekiaľ z kríkov, v ktorých pristál.
,,Radila by som ti byť ticho, Itachi! Inak prídeš o očné linky!“ vyhrážala sa mu modrovláska.
,,Pod Zetsu, skúsime to nejako zmyť, kým sa to neuschne.“
,,Počkaj! Najprv mám v pláne jednu vraždu!“ zasmial sa úlisne a v očiach sa mu mihal diabol.
,,Žiadne také! Okamžite sa choď umyť!“ tiahla ho za ucho späť do ich sídla.
,,Áno, mami!“ povedal ironicky a snažil sa, aby mu Konan neodtrhla ucho.
,,Buď si istý, že máš po Orbitkách!“ stihla po ceste šepnúť do kríka, v ktorom sa pred Zetsuom schoval Deidara. Ten z neho vystrelil ako raketa a mal namierené ísť si schovať svoje zásoby, dôkladne ukryté pod vankúšom.....

Nakoniec to skončilo tak, že Zetsuovi zostala polovica hlavy čierna a následkom toho úderu do hlavy tupým predmetom bolo, že začal trpieť schyzofréniou. S ostatnými to skončilo tak, že Itachiho museli z kríku, do ktorého nanešťastie spadol, vyťahovať žeriavom, pretože sa zasekol do stojanov na kvetiny. Deidara prišiel po tomto incidente o pernamentku ku zubárovi a o ročnú zásobu žuvačiek.Konan dostala umelé nechty, ako náhradu za tie, ktoré si pri vyťahovaní Zetsua z vedra zlámala.A tak všetko dobre dopadlo(až na Peinov účet z banky) a všetci žili šťastne, až kým nepomreli(alebo sa navzájom nepozabíjali)....