Kvetinky útočia 7 : Na návšteve

„OMG?!?! To kde sme?“ zakričala Karin.

„Kde sme? Na prísne tajnom mieste.“ Odpovedal ten muž, ktorý im otvoril dvere.

„Ale čo tú robí tá kopa seniorov? Čo tu predávate Euro balíčky?“

„Nie, toto najtajnejšia , najvychytenejšia a úplne totálne najšialenejšia DJna v celej našej ulici.

„To vidím.“ Povedal Juugo pri pohľade na tancujúcich veteránov na vozíčkoch.

„Na toto miesto ma vždycky vodieval Orochimaru-sama ... vždy ma pozval do tanca práve keď hrali Evu a Vaška ...tie ich pesničky si stále vyspevujem dokola ...ehh, ehh ...*jednu bílou orchideeeeeeej*.“ Začal spievať Sasuke ...pričom popraskali všetky retro platne, dôchodcom okuliare ...ale tí aj bez hudby naďalej tancovali.

„Aáá ...Ta bolesť!!!“ kričal Suigetsu.

„Tento song mal Ori- sama veľmi rád ...ale ešte radšej mal piesne Káju Gotta. Hlavne vždy večer, keď prišiel do izby a ľahol si ku mne do postele, tak vždycky spieval *kde pak ty vtáčku hnízdo mááááááš...* a potom-“ nedokončil Sasan.

„To-to-to stačí! Fuj ...chápeme, čo ďalej nasledovalo.“ Skočila mu do reči Karin.

„Ty vieš, že vždy potom sme tam stavali vtáčie búdky?“ povedal zaskočený Sasan.

„Čože??? Reagovala Karin ešte viac zoskočene.

„Orochimaru -sama mal rád vtáčiky ...a hlavne pštrosy. Vždy večer sme stavali domčeky pre pštrosy ...aj keď za celý čas, čo som bol u neho, sme nepostavili ani jeden domček ...ale aj tak nás vždycky hrial ten pocit z dobre urobenej roboty. Ori pštrosy miloval ... až do smrti si myslel, že vyvoláva pštrosy . Bol to d*bil...nikdy nepochopil,.ň že to nie je pštros ale fretka. Vďaka jeho vysokému veku už skoro nič nevidel ...už by mu nepomohli ani moje kontaktné šošovky. Stále sme sa hádali, či to dlhé slizké stvorenie, ktoré vyvolávame, je pštros alebo fretka ...ale nakoniec sme spravili kompromis a nazvali sme to papagáj. Na papagájoch sme chodili všade ...aj sem na DJnu. Orochimaru-sama sa dokonca pokúšal naučiť svojho papagája hovoriť ...ale ten jediné, čo vedel povedať, bolo *sssssss*. Ori bol s toho taký na nervy, že sa až z toho scvokol a začal v každom slove používať *sssss* ....*ssssssexyss ....ssssalámasss .... sssautosss...*. A vždy, keď chcel papagájovi otrhať perie, ...tak vždy trhal, trhal, trhal ...ale nikdy žiadne perie nenatrhal... bol to cvok, nevedel pochopiť, že je to fretka a tá nemá perie.“ hovoril Sasan.

„Zaujímavé ...veľmi zaujímavé.“ Povedal muž.

„Čo? Kde? Kedy? Ako?“ zobudil sa práve Suigetsu.

„Ale dosť rečí ...zohnal si to, čo som od teba chcel?“ spýtal sa Sasan.

„Jasné ...neboj sa, mám všetko. Len poďte za mnou. Povedal muž a všetci ho nasledovali. Nakoniec došli ku nejakým dverám ...chlap ich otvoril a všetci vošli do vnútra. „A tu to je.“ povedal ukázal na stôl.

„To si snáď robíš p***l?“ ozvala sa Karin, keď uvidela...

V tom istom čase, no inom mieste

„Jak to vyzerá Neji?“ spýtal sa Gai pri tom čo preskakovali zo stromu na strom.

„No je veľký, pevný a-“ nedokončil Neji.

„Neji ja nemyslím Ten Tenin zadok...“

„Čože???“ otočila sa Ten Ten s brutálnym výrazom a poslala bezmocného Nejiho päsťou bohviekam.“ Ďakujeme, že ste si vybrali leteckú spoločnosť TTT (Ten Ten Travel), prajeme príjemný a ničím nerušený let.“

Neji nakoniec pristál iba v Bangladéši ...takže za pár mesiacov bol zase späť na mieste.

Ale ja som myslel, že tak vyzerá hľadanie kvetiniek ...si predsa veštec, takže by si ich mal vypátrať." povedal Gai.

„No zabudol som pred odchodom z Konohy ukradnúť bowlingové, teda veštecké gule ...a moje veštecké karty na Mariáš som stratil počas letu ...takže mi zostáva už iba spoliehať sa na svoje zmysly.“ povedal Neji.

„Tak dávaj.“ povedal Lee.

„Niečo- Niečo cítim...“začal Neji, „je to silné, je to blízko ...poďte za mnou,“ zavelil Neji, nasadol na svoju detskú ružovú trojkolku a upaľoval rýchlosťou 9km/365 dní.