Nitashi Uchiha : *kapitola 02 - Skupina číslo 19...*

Nitashi Uchiha

Skupina číslo 19
O 10 min neskôr:
Nitashi sedela pri ohni vedľa Kurenai. Z druhej stany mala Hinatu. Kakashi sedel na opačnej strane ohniska. Naruto, Sakura a Sasuke sedeli medzi Kurenai a Kakashim. Nitashi sa rozprávala jedine s Kurenai a Kakashim. Ostatný akosi mlčali. Sem tam si povedali niečo medzi sebou. Akamaru zrazu odbehol od Kibu k Nitashi. Tá ho pohladila po hlávke. Akamaru spokojne vrtel chvostom. Kiba bol najprv prekvapený no potom sa usmial. Kurenai tiež.
„To sa nestáva často, že si Akamaru niekoho tak rýchlo obľúbi.“
„To naozaj nie.“
Prisvedčil Kiba. Nitashi zatiaľ zobrala šteňa do náručia.
„Mám rada zvieratá. Všetky! Dalo by sa povedať, že mám s nimi lepší vzťah. Dôverujem im viac ako ľuďom.“
Hrala sa s Akamarum a ten radostne štekal. Kiba sa začal vypytovať na to či aj ona mala psa a tak podobne. Rozhovor sa postupom času rozprúdil. Pridali sa aj ostatný až na Sasukeho a Sakuru.

O 15 min neskôr:
„Čo vlastne hľadáš ty a tvoja skupina tu v zemi bleskov?“
Opýtal sa jej Kakashi.
„Tak ako vy aj my máme misiu. Už mesiace sme na stope 3 ninjov z Dediny Ukrytej v Dyme. Pokúsili sa spáchať atentát na Raikageho. Ten atentát skončil neúspešne. Podarilo sa im na nešťastie utiecť. Od tej doby ich nikto nedokáže nájsť. Pred pár dňami sme dostali tip, že sa ukrývajú na malom neznámom ostrove neďaleko zemi bleskov. Keď sme ale dorazili na to miesto nikoho sme tam nenašli. Ostalo tam pár vecí ktoré nasvedčovali, že sa tam naozaj nachádzali. Predpokladáme ich opakovaný atentát na Raikageho. Preto sme teraz tu. Vyčkávame. Potrebujeme nejakú stopu, niečo čo by nám naozaj dokázalo ich prítomnosť na území Oblačnej. Prečesávame okolie, no nič sa nám zatiaľ nepodarilo nájsť.“
„Dobre vedieť, nerád by som sa s nimi stretol.“
„Pravdepodobne vás preto Hokage poslal až dve skupiny. Nie je isté či tu naozaj sú. Nechcel však riskovať. Čím viac je vás tým mate väčšiu šancu ubrániť sa pre nepriateľom.“
Položila Akamaru na zem, ten hneď odbehol ku Kibovi.
„Aj keď ...podľa mňa nie sú až taký nebezpeční. Zopár ninjov už som stretla z ich dediny. Ninjovia z Dymovej nie sú veľmi nadaní. Človek však nikdy nemôže vedieť naisto čo ho čaká. Preto nezaškodí trochu opatrnosti.“

Z lesa sa zrazu ozval akýsi hurhaj.
„Dočerta! Keby si neotravoval, mohol som mať teraz rande s tou kočkou.“
„ČO!!! Po tebe?! HA! Tak tá išla po mne ak si si nevšimol.“
„To určite! O takého idiota akým si ty by nezakopol ani pes.“
„Mám ti jednu vraziť?! Jediní Idiot ktorí tu je si ty!“
Ozval sa tupý zvuk a cez kríky preletela akási chlapčenská postava. Hneď nato sa z kríkov tak tiež vynorila druhá chlapčenská postava. Nitashi vyvrátila oči dohora.
„No zbohom už mám po dobrej nálade!“
Zahundrala Nitashi a Kurenai vedľa nej sa rozosmiala. „Naozaj nechápem prečo si s nimi ostala.“
Smiala sa ďalej.
„Ale ja viem prečo a veľmi dobre! Pretože by ich nemal potom kto ťahať z problémov a odviezť do nemocnice keď sa tí dvaja do seba pustia.“
Zachmúrila sa no veselé oči ju znovu prezradili. Chlapec ktorí ešte stále ležal na zemi si utrel krv z kútika úst. Mal čierne vlasy a smaragdovo zelené oči. Žiarivo sa usmial. Bol celkom pekný a už na prvý pohľad bolo vidno jeho živelnosť. Bol to tip človeka ktorí neobsedí v pokoji ani 5 minút. Ani ten druhý však nezaostával za ním. Mal trochu dlhšie svetlo hnedé vlasy a rovnako červené oči ako Kurenai. Plecom sa nedbalo opieral o kmeň stromu. Zvodný úsmev na jeho perách bol proste neodolateľný pre hociktorú z dievčat na ktorú by sa takto usmial.
„Zdravím dámy.“
Pozdravil a šibalsky na nich žmurkol. Chlapec ktorý dostal ranu sa pozviechal zo zeme. Žmurkol na Nitashi.
„Predsa vieš kvetinka, že by si nám veľmi chýbala. Nehovoriac o tom ako mi tebe.“
„Ty radšej drž jazyk za zubami Kimo. Inak sa môže stať, že ti ho vyrežem.“
Ten druhý z dvojice chlapcov sa rozosmial.
„Nežná a milá ako vždy.“
„Pre teba to platí tak isto Zang.“
Zavrčala Nitashi. Kurenai sa na nich bavila.
„Vôbec ste sa nezmenili.“
„Ale áno zmenili...k horšiemu.“
Dodala Nitashi skôr ako stihli zareagovať Kimo či Zang. Zang sa ešte viac uškrnul.
„Teraz nám krivdíš Nita.“
Zang mal pohľad neviniatka. Nitashi sa slabo usmiala.
„Nehraj to na mňa. Tie tvoje psie oči už na mňa nezaberú. Možno na ostatné baby áno. Ale na mňa už nie. Ja už som voči nim imúnna.“
„Ale skúsiť som mohol.“
„Áno, to mohol, ale bolo ti to figu platné.“
„Slečna môžem si prisadnúť?“
Spýtal sa Kimo Hinaty. Hinata celá sčervenala. Nedokázala zo seba dostať žiadnu odpoveď. Nitashi si všimla už dávno aká je plachá. Vedela si predstaviť ako sa teraz asi cíti. Prišlo jej Hinaty ľúto. Posunula sa k nej bližšie.
„Neotravuj a sadaj sem.“
Pobúchala dlaňou na miesto kde sedela pred chvíľkou ona.
„Jeho reči nesmieš brať vážne. Ten ide po každej babe v okruhu 5 kilometrov.“
Pošepla Nitashi Hinate. No počuli to dobre aj ostatný.
„ČO?! Ja?! To nie je pravda.“
„Prosím ťa, Keby som obliekla Zanga do sukne a dala mu parochňu, tak sa to začnú podlamovať kolená.“
Všetci naokolo vybuchli do ohlušujúceho smiechu. Naruto sa až váľal po zemi.
„Ešte, že... som sa vás zbavila... inak by ste... ma dostali do blázinca.“
Hovorila Kurenai medzi tým ako sa smiala.
„Niečo mi hovor tí dvaja sú hrozní. Stále sa iba hádajú.“
„Ako sa hovorí trafená hus zagágáá...“
Podotkla Nitashi. Takto prebiehal aj zvyšok večera. Nitashi, Kimo a Zang sa navzájom doberali. Spolu s Kurenai spomínali na staré časy a všetci sa veselo smiali a rozprávali až kým sa všetci nepobrali spať.

Poznámka autora:Táto časť patrí k mojim najobľúbenejším, pretože mi pripomína škriepky s mojim bratrancom. Práve to maj aj inšpirovalo. Dúfam že sa vám táto časť páčila. A vydržíte to so mnou až do konca pretože na vás ešte čaká veľa zaujímavých dobrodružstiev, prekvapení, lások, ale i smutných vecí, ktoré zažívajú mladý hrdinovia tohto príbehu.